Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Allan Bussard je riaditeľom a správcom Nadácie Integra, ktorá sa od 90. rokov úspešne venuje sociálnemu podnikaniu. Začala najprv u nás, potom v Afrike. Hovorili sme s ním o začiatkoch na Slovensku aj ako sa darí rozvíjať sociálne podnikanie pod označením fair trade v Afrike.

Sociálnemu podnikaniu sa ste sa na Slovensku začali venovať v 90. rokoch. Aké boli začiatky?

Keď som prišiel na Slovensko, založili sme s priateľmi konzultačnú firmu pre podnikateľov FBE, ktorá ešte stále pôsobí. Asi po piatich rokoch sme zistili, že v prípade čisto konzultačnej firmy je dosť ťažké napasovať myšlienky sociálneho podnikania do bežnej eseročky. Náklady firiem so spoločenskou misiou boli predsa len vyššie, a tak sme na ich podporu a na podporu sociálneho podnikania založili nadáciu.

Fungujú podniky, ktorým ste v začiatkoch pomáhali, dodnes?

Jeden taký ukážkový podnik, ktorý stále funguje, je firma, ktorá zamestnáva drogovo závislých ľudí po liečbe. Za desať rokov sme pomohli založiť asi osemdesiat sociálnych podnikov nielen na Slovensku, ale aj v Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku, Chorvátsku a v Rusku. Investovali sme a podporili sme myšlienku sociálneho podnikania v celom regióne.

Už dávno som prestal počítať, čo z toho, čo sme založili, ešte funguje alebo nie. Ale napríklad kníhkupectvo Artforum, Kolégium – architekti, Calder – grafický dizajn, to sú eseročky, ktoré stále fungujú. Nie síce oficiálne ako sociálne podniky, ale majú spoločensky prospešný zámer. Ak sa u nás eseročka mala zadefinovať ako sociálny podnik, musela spĺňať aspoň jeden z troch princípov, a to buď vytvárať výnimočné pracovné alebo filantropické príležitosti, alebo sa snažiť ovplyvniť kultúru či inú spoločenskú oblasť.

Ako napríklad Artforum, ktoré podporuje kvalitnú literatúru. V tom čase sme sa venovali aj podnikaniu žien, zväčša samoživiteliek. Z regiónu sa doň zapojilo až 2800 žien.

Allan Bussard-Nadácia-Integra
Foto: Martina Juríčková

V tých rokoch na Slovensku poriadne nefungovalo ani bežné podnikanie, ako vám vôbec zišlo na um sociálne podnikanie?

Keď sme sa vtedy stretávali s ľuďmi, ktorí chceli začať podnikať, videli svoj podnik ako nástroj niečoho väčšieho, nielen ako prostriedok na obživu svojej najbližšej rodiny. Samozrejme, že nás ovplyvnila aj situácia v Kanade, odkiaľ pochádzam a kde tento typ podnikania fungoval, ale prišli s tým rovnako aj moji vtedajší slovenskí partneri. Mali skrátka väčšiu životnú víziu ako len zarobiť peniaze. Ponúkali sme tento náhľad na podnikanie.

V roku 2005 ste aj vďaka vstupu Slovenska do EÚ usúdili, že tunajšie podnikateľské prostredie už nepotrebuje takú podporu a myšlienku sociálneho podnikania ste posunuli do východnej Afriky.

Áno, máme v Afrike tri programy. Jeden z nich je sociálny podnik, ďalšími je humanitárna pomoc a podpora vzdelávania detí. Ten prvý je ešte stále náš najväčší africký program. Je to sociálne podnikanie, hoci my sami ho tak málokedy nazývame.

Hovoríte teraz o sušenom ovocí, makadamových a kešu orechoch?

Áno, tým sme sa začali venovať vpred desiatimi rokmi v najprv v Keni, neskôr v Tanzánii a Etiópii.

Ako toto podnikanie vyzerá v praxi?

Pracujeme s asi tridsaťtisíc farmármi, od ktorých oriešky kupujeme. My ich nezamestnávame, len od nich nakupujeme. Tiež máme päť škôlok, kde pestujeme okolo milióna stromov a potom továreň v Keni, kde sa venujeme spracovaniu. Nasleduje predaj do EÚ a do Ameriky. Všetko v kvalite fair trade a bio.

Majú dnes ľudia záujem nakupovať fair trade potraviny? Aká je vaša skúsenosť, sú dnes ľudia na to citlivejší ako pred desiatimi rokmi?

Všetky naše orechy v Afrike nesú značku fair trade, ale asi iba 30 percent je predaných ako fair trade produkt. Dôvod je ten, že počet veľkoodberateľov, ktorým záleží na tom, aby nakupovali fair trade, je stále pomerne nízky.

Nadácia-Integra-fair-trade-orechy
Foto: Martina Juríčková

Prečo?

Nie je to zrejme v súlade s ich hodnotami a prioritami. Ak je niečo kúpené ako fair trade, musí to byť aj distribuované ako fair trade, to znamená, že to musí byť uvedené aj na obaloch, čo si zrejme vyžaduje ďalšie investície. Obchodníci predávajúci fair trade musia tiež spĺňať rôzne podmienky, absolvovať ročný audit, vypĺňať výkazy, a to je možno práca navyše, do ktorej sa im nechce, lebo ich zákazník na nákupe takto označených produktov netrvá.

Fair trade totiž vždy funguje odspodu. Zákazník musí žiadať fair trade kvalitu, potom to budú chcieť reťazce ponúkať, budú tlačiť na importérov a tí zasa na nákupcov a tak dokola. Tlak na zmenu prichádza vždy zdola, od konečného zákazníka. Preto sa venujeme aj advokačnej činnosti, kde vysvetľujeme, prečo je nakupovanie fair trade dôležité. Keď sme na Slovensku začínali, o tejto téme a značke nikto nepočul. Dnes je to už inak.

Rozhovory už vydávame aj vo forme podcastov. Vypočujte si vedca Samuela Kováčika

Koľko orechov ste schopní mesačne vyprodukovať?

Naša fabrika v Keni má kapacitu poslať okolo šesť kontajnerov makadamských orechov mesačne. Jeden kontajner má 15 ton. Ale keďže nemáme dostatočný zdroj orechov v Keni, rozhodli sme sa pred dvoma rokmi rozšíriť svoje pôsobenie do Etiópie, kde sa zatiaľ tieto orechy nepestovali.

Ako viem, spustili ste tam nový projekt.

Áno, chceme tam z Kene dovážať sadenice stromov na makadamové orechy. Klimatická zmena totiž dosť nepriaznivo pôsobí na tamojšie kávové plantáže.

Je to už cítiť?

Áno, je príliš teplo, sucho a plocha, kde sa pestuje káva, sa neustále zmenšuje. Preto nás etiópska vláda pozvala, aby sme ich trh rozšírili aj o niečo iné a kávoví pestovatelia tak neboli závislí iba na produkcii kávy, keďže jej objemy sa stále znižujú.

Keď teraz nasadíte v Etiópii makadamové orechy, kedy budú rodiť?

Za tri či štyri roky. Je to relatívne rýchlo a budú rodiť okolo 75 – 100 rokov. Je to naozaj dobrá doplnková úroda pre kávových farmárov. Minulý týždeň som bol v Etiópii a podpísali sme zmluvu s jednou vysokou školou, ktorá bude sledovať dopad, ktorý bude mať táto intervencia na farmárov, takže uvidíme.

Allan-Bussard-káva
Foto: Martina Juríčková

Pri sociálnom podnikaní ide práve o spoločenský dopad a jeho meranie by malo byť pri takomto type podnikania samozrejmosťou. Venujete sa meraniu dopadu v rámci vašich aktivít systematicky?

Áno, jedna cesta je spojiť sa s vysokou školou a riešiť meranie akademicky. Pre jeden takýto projekt sme sa spojili so Slovak Aid a snažíme sa napríklad obnoviť produkciu kešu orechov v Keni. K projektu sme prizvali českú poľnohospodársku univerzitu. Vycestovali tam predtým, než sme s projektom začali a merali napríklad tamojšiu životnú úroveň, príjmy a podobne.

Každý rok potom merajú, ako sa vyvíjajú sledované parametre. Dúfame, že tak budeme mať naozaj objektívne čísla a naozaj to nebude len naše konštatovanie, ale že finančný a sociálny dopad projektu bude reálny. Boli by sme radi, ak by sa do hodnotenia zapojil aj nezávislý auditor, aby sme výsledky neprezentovali len sami za seba. Spolupracujeme na tomto s expertom profesorom z Prahy, ktorí sa na túto problematiku špecializuje.

Spolupracujete aj s inými zahraničnými organizáciami. Kto sú vaši partneri?

Kešu projekt je podporovaný Európskou úniou, v čom je zahrnutý aj nás partner Slovak Aid. V etiópskom projekte máme holandského partnera, sociálny investičný fond Incluvest, ktorý doň investuje. Projekt z polovice podporuje aj holandská vláda. Potom máme sociálnych investorov hlavne v západnej Európe.

Ako takéto spolupráce fungujú v praxi?

Napríklad náš holandský partner, ktorý dlhodobo pôsobí v Etiópii, bude reálne pracovať s farmármi, zabezpečí im školenia, ako robiť s makadamovými stromami a zabezpečí sociálny dopad. Vo fair trade systéme existuje takzvaná sociálna prémia.

Čo to znamená?

Je to percentuálny finančný prídavok ku každému kilu orechov, ktoré kupujeme od farmárov. V súčasnosti je to 12 %, takže keď farmárovi platíme napríklad 100 šilingov za kilo, 12 šilingov ide do fondu na komunitný rozvoj.

Keďže sú to tony orechov, tie peniaze sa akumulujú. Spravuje ich vždy nejaká mimovládna organizácia, ktorá realizuje projekty komunitného rozvoja. Pre náš projekt je to holandská mimovládka, ktorá v Etiópii pôsobí štyridsať rokov. Ona bude s týmito peniazmi nakladať, aby sme si boli istí, že budú dobre využité.

Allan Bussard-pražiareň
Foto: Martina Juríčková

Aj dnes vznikajú rôzne sociálne investičné fondy, ale na Slovensku je veľmi málo projektov, ktoré sú na takéto investície pripravené. Vidíte príležitosti pre ne aj na Slovensku? Do akých tém by mohli investovať?

Farmárčenie je, napríklad, na Slovensku historicky pomerne dobre etablované, ale takýchto projektov je tu veľmi málo, to je pravda.

Prečo je podľa vás v tomto Slovensko také pomalé? Čo nám chýba?

Myslím, že je to otázka času. Pre prvú generáciu po páde komunizmu bolo najdôležitejšie prežiť. Ďalšiu generáciu už zaujímalo, ako zbohatnúť, a až teraz môže prísť nejaký verejný záujem. Kým ľudia nemajú pocit stability a istoty, ťažko sa im experimentuje. Myslím, že sa to už mení, je to otázka zrelosti a času. Aj v Kanade tieto fondy fungujú tak, že úspešný podnikateľ má svoje portfólio a 10 alebo 15 percent dáva do fondu, ktorý chce mať väčší sociálny dopad a väčšie riziko. Tiež nemôže uvoľniť celé svoje úspory.

Takže na to, aby také fondy existovali, musí existovať ekonomická stabilita v tej danej vrstve, ktorá si už takéto investície môže dovoliť. Zo strany tvorby projektov to zas funguje tak, že človek si môže dovoliť ísť do väčšieho rizika, až keď má nejakú životnú istotu. Veľmi často tí, ktorí majú nápady, nemajú životnú istotu, a tí, ktorí majú finančnú istotu, nemajú nápady. Myslím si ale, že to prichádza, spoločnosť musí dozrieť, nedá sa to nijak tlačiť.

Aké sú princípy fair trade a ako si môže napríklad farmár na Slovensku uplatniť túto značku? Je to náročný proces?

V súčasnosti existuje päť či šesť rôznych typov fair trade značiek a každá má trochu iný prístup a priority, ale každá z nich je seriózna. Či už WFTO, Fair for Life, Rain Forest Alliance a ďalšie. Aj medzi nimi, samozrejme, existuje konkurencia.

Či je to náročné? Áno aj nie. Nie je to až také náročné, ale zasa si to vyžaduje seriózny prístup. Kontrola tretej strany je pri fair trade firmách veľmi dôležitá.

Najsilnejšie myšlienky v novej knihe

Odvážni ľudia tvoria skutočné hodnoty.
Táto kniha je určená všetkým, ktorým záleží na slobode,
zdravých hodnotách a ktorým nie je osud Slovenska a Slovákov
doma aj v zahraničí ľahostajný. Poteší a povzbudí ľudí, ktorým záleží na tom,
v akej krajine budeme žiť.

ZÍSKAJTE KNIHU

Kto býva najčastejšie tou treťou stranou?

Fair trade firmy si najčastejšie auditorov najímajú zvonku. Napríklad naša fair trade káva a jej audit vyzerá tak, že každoročne príde pani auditorka z Viedne, ktorá má na starosti celý tento región, kontroluje čísla a to, či sme naozaj kúpili kávu fair trade a nepredávame len hocijakú kávu, o ktorej len hovoríme, že je fair trade. Každý môže mať trošku iný proces auditovania.

Aj na Slovensku už, bohužiaľ, pomaličky pribúdajú neseriózne pokusy o fair trade. Na etikete je síce napísané fair trade, ale skutočnosť je iná.

My sme členmi Fair trade Československo, takže máme skutočne zodpovednosť našu značku kontrolovať. Keby sa teda nejaký slovenský farmár chcel stať fair trade farmárom, môžeme prispieť práve radami z tejto oblasti. Ako to celé funguje, čo je to etická značka, aké sú podmienky, ako zamestnávať ľudí, ako ich platiť a podobne.

Allan Bussard-Samay
Foto: Martina Juríčková

Čo by ste poradili tomuto segmentu na Slovensku?

Trochu viac pracovať s bežnými slovenskými firmami. Aby začali nakupovať fair trade produkty a stali sa takzvanou „Fair trade firmou“. Pripravujeme napríklad poradenstvo pre IBM zamestnancov, kde im počas obeda vysvetlíme, že ich firma podporuje fair trade, a napríklad káva, ktorú si po obede kúpia, je práve z takéhoto zdroja.

Alebo fair trade školy či mestá.

Ako fungujú tie?

Školské jedálne tiež môžu prijať záväzok, že pokiaľ to bude možné, budú nakupovať fair trade produkty a vysvetľovať svojim študentom, o čo ide. Je to spojené vždy aj s osvetovou činnosťou.

Fair trade sa väčšinou spája s produktami dovážanými z Afriky alebo Južnej Ameriky. Dá sa ale tento typ podnikania sa uplatniť aj na naše domáce produkty ako napríklad zelenina alebo ovocie?

To je trochu slabá stránka tejto značky. Značka Fair Trade je totiž výlučne pre produkty z tretieho sveta.

No napríklad značku Fair for Life, čo je nemecká fair trade značka, môžu mať napríklad aj slovenskí farmári so zemiakmi. Existujú teda etické značky, ktoré sa môžu do tohto spôsobu podnikania zapojiť. Toto na Slovensku zatiaľ chýba.

Článok vznikol v spolupráci s Green Foundation.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Allan Bussard fair trade kava sociálne podnikanie