Spolu so svojimi priateľmi založil reklamnú agentúru Respect APP a stal sa prezidentom Klubu reklamných agentúr Slovenska. Je členom Rady pre reklamu a porotcom viacerých domácich aj zahraničných kreatívnych súťaží, v ktorých niekoľko ocenení vyhral aj on sám. Okrem marketingu a reklamy sa venuje i nezištným projektom a spolu s ďalšími ľuďmi stojí za iniciatívou Výzva k ľudskosti, v rámci ktorej je aktuálne nominovaný na ADCE Creative Distinction Award. Je veľkým zástancom goodvertisingu – toho, aby značky konali dobro. 

Často vo svojich príspevkoch zdôrazňuješ, aby značky konali dobro a komunikovali zodpovedne. Čo si pod tým predstavuješ?

Predstavujem si pod tým to, že ľudia na marketingových oddeleniach zadávateľov a na strane reklamných agentúr si uvedomia silu budgetov, médií a schopnosti pôsobiť na zmýšľanie a konanie rôznych cieľových skupín. A že budú všetky tieto nástroje využívať v prospech zlepšovania kvality života ich konzumentov, a nielen na prvoplánový predaj tovaru a služieb. Bolo by nezodpovedné, ba priam by to bola hanba, keby sme premrhali naše možnosti, talent a schopnosti v rámci komunikačnej brandže bez toho, aby výsledkom našej práce nebol aspoň pokus zlepšiť život čo i len jedného človeka.

Akú príčinu prikladáš nezodpovednej komunikácii? Je to tým, že sa firmy orientujú prevažne na ekonomické ukazovatele, chcú dosahovať zisk a predaje, a ostatné ich nezaujíma?

Vždy je to o ľuďoch. Ak nejdú do hĺbky, neuvažujú v širších súvislostiach alebo im v súkromnom živote nezáleží na spoločnosti, ostatných ľuďoch alebo prírode, tak nemajú dôvod takéto uvažovanie prenášať ani do svojich firiem.

Róbert Slovák na balkóne
Foto: Šimon Šiplák

Ak to porovnáš so zahraničím, je vývoj spoločenskej zodpovednosti firiem u nás na dobrej ceste?

Určite sa to zlepšuje. Veľa vecí prichádza z centrál nadnárodných firiem a adaptujú sa na lokálny trh. Existuje aj zopár uvedomelých slovenských značiek, ktoré sa správajú a konajú zodpovedne. Bude lepšie.

Do akej miery podľa teba ovplyvňuje reklama správanie spoločnosti? Nemyslím tým nákupný proces ale skôr celospoločenské vnímanie reality.

Určite to dokáže do väčšej miery, než sa to využíva dnes. V prvom rade to musí byť uveriteľné, autentické a značky musia myslieť svoju zodpovednosť a snahu o zmenu naozaj úprimne. Nemôže to byť vykalkulované a lacné. Pamätám si prípad značky, ktorá chcela darovať detským domovom hojdačky. Nie preto, že by to deti potrebovali alebo chceli. Dôvodom bolo, že ich mali v sklade navyše. Takto sa to nerobí.

A ako by sa to teda dalo a malo robiť?

Dobrým príkladom je IKEA, ktorá mala vo svojom katalógu zobrazenú „neštandardnú“ rodinu. Boli to, tuším, dve matky. V inom prípade zariadili miestnosť do podoby vojnou zničeného bytu v Sýrii a na Slovensku naaranžovali izbu tak, aby pripomínala miesto činu domáceho násilia. Ďalším vzorom môže byť Lego, ktoré stiahlo svoju inzerciu z média, čo šírilo hejt.

Róbert Slovák a jeho psík
Foto: Šimon Šiplák

Ako člen arbitrážnej komisie Rady pre reklamu riešiš sťažnosti na klamlivú a neprimeranú reklamu. Je jednoduché určiť, ktorá kampaň je ešte v norme a naopak, ktorú už možno označiť za nevhodnú?

V niektorých prípadoch je to úplne jasné. Napríklad kampaň na strelecké tréningy s headlinom v duchu Radšej si to odsedieť, ako neochrániť blízkeho. V Rade pre reklamu figuruje skupina právnikov, psychologička, sociologička a odborníci na rôzne oblasti ako sú financie alebo zdravotníctvo. Vzájomne diskutujeme a hľadáme spoločný názor na vec a hranicu únosnosti. Bývajú prípady, v ktorých je to veľmi ťažké.

Spolu s ďalšími ľuďmi si bol iniciátorom Výzvy k ľudskosti. Ako a prečo sa dostane podnikavý človek k dobročinným aktivitám?

Zaujímam sa o veci okolo seba, snažím sa hľadať súvislosti a nachádzať spôsob, ako prispieť k zlepšeniu. Keď mi zavolal Martin Dubéci, aby sme sa stretli a spoločne niečo urobili, neváhal som. Výzva bola peknou ukážkou, ako môže človek z reklamnej brandže využiť svoje skúsenosti a know-how na aktivitu, ktorá pohne verejnou mienkou.

Výzvou k ľudskosti ste apelovali na dianie okolo utečeneckej krízy. Ako hodnotíš postoj slovenských médií k takýmto spoločensky zodpovedným témam?

V prípade výzvy to bolo super. Mnohé média sa postavili za ľudskosť a čitateľom odkomunikovali prijateľnou formou svoj postoj. Názor nemali problém vyjadriť Aktuality, Denník N, SME či Nový čas. Ťažšie to býva v prípade firiem, pretože o tých médiá neradi píšu v dobrom. Ak firma urobí prúser, napíšu jej celé meno, ale ak urobí niečo pozitívne, píše sa o nej oveľa menej. A to je škoda.

Róbert Slovák v office
Foto: Šimon Šiplák

Nie je to ale tým, že ľudí zaujímajú skôr negatívne veci?

Samozrejme. Nič nie je iba čierno-biele, ale médiá majú ešte väčšiu moc ako reklama a môžu ponúkať atraktívny obsah, aj keď pri tom nebude nikto trpieť. Už sa to ale pomaly mení a mnoho ľudí vyhľadáva pozitívne správy. Minule som bol na návšteve, kde pani po tom, ako začali správy, prepla na rozprávkový kanál, nech sa nemusí pozerať na všetku zlobu sveta.

Na Facebooku máš skupinu s edukatívnym charakterom a okrem toho si členom správnej rady vzdelávacej organizácie Voices. Je pre oblasť marketingu a reklamy vzdelanie až tak veľmi dôležité?

Určite áno, no stále je dosť veľký rozdiel medzi skutočnou praxou v reklame a tým, ako školy pripravujú svojich študentov. Navyše, do tejto brandže prichádza stále veľa nových ľudí a občas mám pocit, že im musíme opakovať dookola to isté. Veľmi dobre to funguje na Raňajkách s reklamou, ktoré organizuje Klub reklamných agentúr Slovenska spolu s Radou pre reklamu. Diskutujeme tam o témach, čo sú v reklamnom Etickom kódexe už roky, ibaže o nich asi málokto vie.

V reklamnom odvetví pracuje aj tvoja manželka. V agentúre ste dokonca kolegovia. Ako vyzerá spoločný život dvoch kreatívcov? Viete sa doma od práce odosobniť alebo vám zadania zasahujú aj do súkromného života?

S Lenkou sa nám dobre spolupracuje na reklamách aj filmoch a spolu robíme na projektoch, ktoré nás istým spôsobom nadchnú. Tie nudné si potom rieši každý sám. Môj pracovný život sa vo veľkej miere prelína s tým súkromným. Firmu Respect APP som zakladal s veľmi dobrými priateľmi, mnohí naši klienti sú moji kamaráti a na kolegov sa snažím pozerať v prvom rade ako na ľudské bytosti so svojimi živôtikmi, svetíkmi, úspechmi a chybami. Ľudia ma v poslednej dobe zaujímajú o niečo viac ako ich práca.

Róbert Slovák vs Respect
Foto: Šimon Šiplák

Okrem reklamy si si vyskúšal aj pracovnú náplň filmového producenta. Ako by si tieto dva svety medzi sebou porovnal? V ktorom z nich si pociťoval väčšiu voľnosť pri tvorbe?

Rozdiel je najmä v tom, že reklamu robiť viem a filmy produkovať neviem. Tvorivá voľnosť je pri filmoch väčšia, to je jasné, ale frustrujúce sú tie obmedzené možnosti. Pri reklame je to naopak. Tá ponúka oveľa viac možností v rozpočte alebo médiách, no zároveň má oveľa viac pravidiel.

Natočiť vlastný film si bral iba ako pokus alebo sa chceš aj napriek obmedzeniam tejto oblasti venovať aj v budúcnosti?

Ja sa len tak ľahko nevzdávam. Práve mám roztočený „taliansky“ film La Dolce Morte, smutnú komédiu o nezmysle života a smrti. Okrem toho pracujem aj na dvoch dokumentárnych filmoch. Síce ešte neviem, kedy to všetko zvládnem, ale raz to určite príde.

Kto je pre Róberta Slováka najväčším hrdinom?

Rocky Balboa, pretože je zosobnením extraktu všetkých pozitívnych hodnôt človeka.

Vďaka Róbert, veľa zdaru!

Niečo normálne do inboxu