Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Alžbeta Irhová je zakladateľkou módnej značky BAGBET. Zameriava sa v nej na dizajnové spracovanie textilného odpadu. Jej cieľom je zbierať ho v rôznych formách a vrátiť ho naspäť do procesu výroby a medzi spotrebiteľov. Týmto spôsobom upcykluje módu (vytvára z odpadu znovu funkčné kúsky), predlžuje životnosť oblečenia a snaží sa o zníženie plytvania v textilnom priemysle.

Čo je to textilný odpad?

Mnoho ľudí si pod týmto pojmom predstaví špinavé, poškodené oblečenie. V skutočnosti to nie je celkom tak. Textilný odpad vzniká vo viacerých formách a často ide o pekné, čisté oblečenie, o ktoré však nebol prejavený záujem, a preto končí na skládkach alebo v spaľovniach odpadu.

Čiže je to napríklad vyradené oblečenie z obchodov?

Áno, aj. Hoci je oblečenie v obchode čisté a nepoškodené, ak sa nepredá, často končí ako odpad. Potom to sú vyradené metráže látok, o ktoré výrobca nemá záujem, či už pre nejakú chybu alebo kvôli ich farbe, ktorá nie je práve trendy.

Ďalší druh textilného odpadu vzniká vo výrobe oblečenia. Ide o nevyužité látky v prípade, keď zadávateľ objedná viac materiálu, než je potrebné na ušitie zadanej objednávky. Pri šití oblečenia zároveň vznikajú rôzne odstrižky, z ktorých je problém niečo ďalšie ušiť. V tom lepšom prípade skončia u recyklátora, ktorý z nich dokáže urobiť trebárs výplne do gaučov. V horšom prípade idú do koša.

Napokon je to poškodené oblečenie a kúsky, ktoré sme si kúpili, no z rôznych príčin ich už nenosíme. Tým sa aj naše vlastné nepretriedené šatníky stávajú skládkou textilného odpadu.

Alžbeta Irhová z Magbet
Foto: Šimon Šiplák

Študuješ muzikológiu, no venuješ sa módnemu dizajnu. Prečo?

Hudbu som študovala od základnej školy a venujem sa jej aj v súčasnosti na vysokej. Už počas štúdia na vysokej som učila na základnej umeleckej škole. Táto práca ma veľmi bavila, no vždy som snívala o niečom vlastnom.

BAGBET vznikol úplne spontánne. Vždy som si rada prerábala oblečenie. Na začiatku som si jednoducho ručne prešívala košele. Veľmi ma to bavilo, tak som sa rozhodla pre kúpu šijacieho stroja. Najviac ma nakopla najmä pozitívna energia  z nášho prvého predajného podujatia, ktorým bol Urban Market v roku 2017.

Mali ste úspech?

Áno, a aj to bolo pre mňa veľká motivácia. Všetky kúsky sa vtedy vypredali za jeden deň a ja som cez noc musela dorábať ďalšie. Odvtedy chodíme na rôzne markety, takisto máme vlastný eshop a naše kúsky sú aj v rôznych dizajnérskych obchodíkoch, napríklad v Place Store, Pokrok Shope či Drobne Store v Bratislave alebo v Ty Identity v Ostrave. Môžem povedať, že sa nám darí.

Šiješ stále oblečenie ty osobne?

Už nie, práve preto, že sa značka tak rozrástla. Malo to svoj vývoj. Najprv som šila oblečenie doma, potom vo veľkom v ateliéri. No popri škole sa to už nedalo stíhať, a tak som si pomaly hľadala ďalšie cesty.

Podarilo sa mi natrafiť na výrobu v Kežmarku, ktorý býval v minulosti známy najmä vďaka textilnému priemyslu. Dnes je tam mnoho priestorov, v ktorých vyrástli menšie či väčšie textilné firmy. Práve tu sa mi podarilo nadviazať spoluprácu, hoci to bola výzva.

Naše upcyklované kúsky šijú vyučené krajčírky. Pri upcyklácii však narúšame štandardné kajčírske postupy, a práve to bolo náročné s nimi odkomunikovať. Sú však veľmi milé a ochotné, a tak sme sa dokázali dohodnúť. Dnes teda oblečenie navrhujem, prípadne pracujem na menších zákazkách.

Vyplňte tento priestor zmysluplne

Každý mesiac nás navštívi viac ako 70 000 čitateľov.
Ak máte pre nich odkaz, odporúčanie na zaujímavý projekt, produkt,
alebo zodpovednú spoločnosť, radi vám ponúkneme tento exkluzívny priestor.

NAPÍŠTE NÁM

Snažíš sa vzdelávať aj svoje okolie v otázkach týkajúcich sa konzumerizmu, textilného priemyslu, plytvania odpadom?

Áno, organizujeme rôzne prednášky, workshopy a swapy oblečenia, kde sa snažíme ľudí naučiť, ako si vytriediť šatník a zodpovedne pristupovať k odevu, aby nemusel končiť na skládke alebo v spaľovni, ale aby dostal druhú šancu.

Swap funguje tak, že ľudia naň prinesú oblečenie, ktoré už nenosia, no stále je čisté a nepoškodené. Na oplátku si môžu odniesť kúsky, ktoré sa im v šatníku zídu.

Ďalej robíme kurzy upcyklácie, na ktorých sa ľudia môžu naučiť, ako si prešiť oblečenie, aby pre nich bolo opäť atraktívne. Taktiež máme projekty ako napríklad Zašíváreň v spolupráci s Fashion Recycling Lab, kde si ľudia môžu opraviť poškodené kúsky.

Alžbeta Irhová v rozhovore pre Heroes
Foto: Šimon Šiplák

Si spokojná?

Som. Hoci začiatky boli dosť ťažké a niekedy som si nebola istá, či je to to, čo naozaj chcem. Keď človek začína s podnikaním, má veľa naivných predstáv, no naráža na mnohé problémy. Ja by som to určite nezvládla bez môjho priateľa Ľuba Barana a jeho práce na vytváraní vizuálnej identity značky.

Udržateľnosť v módnom priemysle je téma, ktorá podľa mňa nie je na Slovensku dostatočne zastúpená. Zatiaľ je tu málo značiek, ktoré by upcyklovali. V súčasnosti je však BAGBET to, čo ma robí šťastnou a čím sa chcem živiť, zároveň chcem túto tému ďalej rozvíjať.

Ako by podľa teba mal vyzerať ideálny šatník a ako ho pretriediť?

Šatník je veľmi osobná záležitosť, ktorá značne závisí od majiteľovho štýlu a neexistuje jednoznačná cesta, ako si ho vytvoriť. Svoj som si budovala zhruba dva roky a dnes v ňom mám približne 40 kúskov, na ktoré nedám dopustiť.

Netreba však na seba tlačiť. Vytvoriť si kvalitný šatník vyžaduje čas a trpezlivosť. Človek by si pri triedení mal úplne celý šatník vyhádzať von a oblečenie rozdeliť do kategórií ÁNO, NIE a MOŽNO. V kategórií ÁNO bude oblečenie, ktoré nosíš rada a dobre sa ti kombinuje. Do MOŽNO by si mala dať šatstvo, ktoré nenosíš napríklad preto, že ti nesedí, no je pekné a čisté. Práve oblečenie z tejto kategórie môže putovať ďalej na swapy.

Napokon do kategórie NIE by malo ísť poškodené oblečenie, ktoré sa už nedá nosiť. Toto môžeme buď opraviť, alebo ho dať do kontajnerov na textilný odpad. Potom sa oň postarajú firmy ako Ekocharita či Humana. Tieto s ním vedia ďalej dobre narábať, správne ho vytriediť a spracovať, čím výrazne prispejú k predĺženiu jeho životnosti.

Ako nakupovať oblečenie zodpovedne? Na čo všetko by sme mali pri jeho kúpe prihliadať?

Sú rôzne alternatívy ekologického nakupovania. Kvalitné kúsky často nájdeme aj v secondhandoch či na swapoch. Zo skúsenosti viem, že aj kúsky od dizajnérov sú kvalitné a nadčasové, a vydržia v šatníku veľa rokov. Navyše, keď sa s nimi niečo stane, môžem zájsť za konkrétnym dizajnérom, a on mi ich zväčša bez problému opraví.

Pri výbere oblečenia je treba pozerať sa na kvalitu materiálu. Je dobre, keď neobsahuje elastan, keďže ten sa rýchlo opotrebúva a tým pádom znižuje životnosť oblečenia. Kvalitu spoznáme aj na dotyk. Ak je látka tkaná hustejšie, predpokladáme, že vydrží dlhšie. Napríklad poctivé džínsy sú takmer nesmrteľné práve preto, že sú vyrobené z kvalitnej, husto tkanej bavlny.

Veľký rozhovor - Alžbeta Irhová
Foto: Šimon Šiplák

Takže bavlna je ideálnym materiálom?

To by som netvrdila. Hoci má bavlna veľmi dobré vlastnosti, na jej pestovanie sa spotrebúva obrovské množstvo vody a pesticídov, pretože je náchylná na škodcov. Rovnako na jej farbenie sa používa voda a farbivá, čím vzniká obrovské množstvo odpadovej vody obsahujúcej škodlivé chemikálie. Ďalším problémom sú podmienky, v akých pracovníci fabrík na oblečenie pracujú a ich plat, ktorý je často hlboko pod hodnotou minimálnej mzdy.

Sú však aj bavlny s GOTS certifikátom. Pri nich už máme záruku, že proces ich výroby prebiehal férovo. Teda, že boli farbené prírodnými farbivami, na ich pestovanie neboli použité pesticídy a, že zamestnanci pracujú v primeraných podmienkach.

V súčasnosti sa tiež vyvíjajú rôzne alternatívne materiály, ako napríklad piňatex vyrábaný z ananásových šupiek, ktorý je alternatívou kože alebo hodváb z pomarančových šupiek. Všeobecne silnie iniciatíva podporujúca ekologické materiály a ich spracovanie.

Čo vieme urobiť, aby sa plytvanie v odevnom priemysle znížilo?

Keď si človek vytvorí svoj ideálny šatník, už si doň nechce dávať lacné kúsky, ktoré nevydržia. Naopak, chce si tam vložiť kvalitný odev, ktorý sa mu bude dobre kombinovať s tým, čo už doma má a vydrží mu veľa rokov. Práve to by malo byť našim smerovníkom pri nakupovaní. Minimálne u mňa to tak funguje.

Najväčšiu časť môjho šatníka tvoria Bagbet kúsky, ktoré som si ušila alebo prešila sama. Potom v ňom mám oblečenie zo secondhandov a našich SWAPov.

Časť môjho šatníka tvoria aj kúsky od dizajnérov. Už vyše rok a pol nenakupujem v obchodných centrách. Peniažky, ktoré by som za bežných okolností minula na nekvalitné oblečenie vo výpredajoch, som si radšej odložila a neskôr som si kúpila hodnotný kúsok od slovenských dizajnérov ako napríklad Tereza Feňovčíková, Biela, Drobne store či Patrik Haas.

Majú Slováci záujem o dizajnérske oblečenie?

Majú. Dôkazom sú podujatia ako Urban market či Dobrý trh s lokálnymi dizajnérmi a značkami, o ktoré je veľký záujem.

Alžbeta Irhová a oblečenie z ananásov
Foto: Šimon Šiplák

A dá sa nakúpiť aj inde ako v Bratislave?

Áno, v Nitre sa organizuje festival FLAAM, kde sa dáva priestor aj takýmto značkám. Aj v ďalších mestách sú dizajn obchody, kde sa dá nájsť lokálna móda, napríklad v Banskej Bystrici či Košiciach. Väčšina značiek má aj vlastný eshop.

Nebojíš sa, že záujem o ekológiu je len súčasným trendom, ktorý časom ustúpi?

Ťažko povedať. No stav životného prostredia sa neustále zhoršuje a ak to takto bude pokračovať, táto téma nebude len trendom, ale bude akútna. Naopak, myslím si, že hoci sa o tejto téme veľa hovorí, ľudia nerobia dostatočné činy. Samozrejme, chce to čas, aby sa aj naše správanie zmenilo. Myslím si, že by sme sa o týchto veciach mali rozprávať ešte viac, aby sme dosiahli zmeny aj v legislatíve.

Napríklad, textilný odpad je podľa zákona stále súčasťou komunálneho odpadu, hoci tam nepatrí. Rovnako nie všetky módne značky sú transparentné, preto sa musíme viac zaujímať o to, kto, v akých podmienkach a z akého materiálu vyrobil naše oblečenie.

Obchodné reťazce nám ponúkajú stále nové a nové kolekcie, dostupné za nízke ceny. Práve kúsky z týchto kolekcií sa rýchlo opotrebujú a stanú sa odpadom. Ako sa to dá zmeniť?

Práve tieto veľké značky majú dostatok prostriedkov na to, aby mohli urobiť nejaký pokrok, inováciu, zmeniť veci k lepšiemu. Mnohé z nich už začali v tomto smere robiť opatrenia, no stále to nestačí.

Závisí to od toho, kde sa tieto značky chcú vidieť, povedzme, o desať rokov. Osobne si myslím, že ak chcú byť vtedy stále na trhu, je najvyšší čas, aby začali so zmenami. Značky, ktoré nebudú udržateľné, ľudia nebudú chcieť kupovať, pretože si radšej kúpia niečo ekologické a kvalitné. Je to dlhý proces, nedá sa to zo dňa na deň. Global Fashion Agenda vydala začiatkom tohto roka veľký manuál pre tieto firmy, v ktorom im radí, aké postupy aplikovať, aby sa stali udržateľnejšími.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

bagbet odevny priemysel swap textilny odpad