Aj vo februári sme vám priniesli rozhovory so zaujímavými osobnosťami, ktoré stoja za vašu pozornosť. S komunitným pracovníkom Milanom Polhošom sme sa rozprávali o živote v rómskej osade a informatička Mária Bieliková nás presvedčila o tom, že technológií sa báť nemusíme. O smrti i umieraní, ale aj o otvorenej cirkvi pre všetkých ľudí bez rozdielu sme uvažovali s evanjelickou farárkou Annou Polckovou.
Rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti
Milan Polhoš o budúcnosti rómskych detí
Milan Polhoš je komunitný pracovník a kapelník skupiny Lomnické Čháve. Venuje sa mentoringu detí, motivácii k vzdelávaniu a denne pomáha riešiť rôzne problémy obyvateľov osady. Redaktorka Katarína Valčeková sa v rozhovore zamerala na najväčšie problémy v osade, vzdelávanie rómskych detí i príbeh vzniku známej rómskej kapely.
„Na Slovensku máme veľa fanúšikov, majorita nám praje, ale doma v Lomnici sa na nás pozerajú inak. Vedia, že nie som hlúpy, že si ku mne nemôžu dovoľovať, a tak si držia odstup. Cítim, že je tam všetko spolu, aj obdiv aj závisť. Ja im však všetkým prajem.“
Prečítajte si celý rozhovor s Milanom Polhošom.
Mária Bieliková o moderných technológiách
Mária Bieliková je bývalou dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií STU. V roku 2020 založila Kempelenov inštitút inteligentných technológií, kde sa venuje výskumu. V rozhovore s Baškou Ilić hovorí o moderných technológiách a ich dopade na spoločnosť, ale aj o nedostatku financií v slovenských výskumoch.
„Na výskum aktuálne dávame dvakrát menej ako je priemer Európskej únie a trikrát menej ako viaceré krajiny, napríklad Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko. A to sa musí niekde odraziť. Problém je aj to, akým spôsobom sa tie peniaze na výskum dávajú. Chýba rozumná stratégia, prioritizácia.“
Prečítajte si celý rozhovor s Máriou Bielikovou.
Anna Polcková o postavení žien v modernej cirkvi
Anna Polcková je evanjelická farárka, ktorá sa vo svojich kázňach nevyhýba tabuizovaným témam. Oslovuje menšiny i LGBT komunitu, nabáda k väčšej tolerancii a k láske k blížnemu. O ženách v cirkvi, ale aj neľahkých témach ako sú zomieranie či eutanázia sa rozprávala s redaktorkou Luciou Trubačíkovou.
„So smrťou a umieraním nevieme zaobchádzať. Obyčajne sa chceme držať nejakých téz, udržania života bez toho, aby sme si pripustili, aká je tá téma zložitá. Akonáhle sme konfrontovaní s bezmocnosťou, popierame ju alebo ignorujeme. Ak človek trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo je starý, každé stretnutie s ním nás vedie k myšlienkam o vlastnom konci. Pred nimi vždy unikáme do lacnej útechy, planých sľubov „To zvládneš, to dáš” alebo k zábave, aby sme myšlienky na vlastný koniec prehlušili.“
Prečítajte si celý rozhovor s Annou Polckovou.
Hrdina minulosti
Nezabúdame ani na hrdinov minulosti, ktorí významne zasiahli do našich dejín. Vo februárovom výbere je ním zakladateľ slovenského animovaného filmu Viktor Kubal.
Viktor Kubal (1923 – 1997)
Hovorí vám niečo film Zbojník Jurko? Ak nie, unikol vám pravdepodobne jeden z najlepších animovaných filmov v histórii Slovenska. Jeho autorom je Viktor Kubal, ktorý celý svoj život zasvätil kinematografii. Narodil sa 20. marca 1923 vo Svätom Jure a počas svojej kariéry vydal takmer 400 krátkometrážnych animovaných snímkov. Zomrel vo veku 74 rokov. Vo svete animovanej tvorby je Kubal známy vďaka filmu Zbojník Jurko, ktorý rozpráva o dobrodružstvách slovenského Jánošíka. Film z roku 1976 bol filmovými novinármi a kritikmi vyhlásený za najlepší slovenský animovaný film.
(Ne)stĺpček
V jednom rannom podcaste moderátor vždy pri správach o počasí spojí zamračené a upršané počasie s dodatkom – bude škaredo. A mňa to slovo vždy vyruší. Naozaj bude škaredo? Je dážď a zatiahnutá obloha opakom pekného? Veľa ľudí to tak vníma, počas slnečných dní sú preplnené promenády v mestách napriek lockdownu a za dažďa stretnete v uliciach len oddaných psíčkarov. Teraz, počas pandémie a núteného home officu, nás nevytiahne von ani cesta do práce. Čas na čerstvom vzduchu zažívame len keď je to „pekné a slnečné“. Poďme sa ale na dážď pozrieť inak. Dažďové kvapky absorbujú prachové častice vo vzduchu, prechádzka po daždi je skvelá pre alergikov či astmatikov. Keďže platí všeobecný úzus, že sa počas dažďa nevychádza, ulice i parky sú prázdne a vy nemusíte v hlave riešiť dodržanie dvojmetrového odstupu. A ako ľudia, ktorí žijú v období klimatickej krízy, nezabúdajme na to, že zrážková voda je dôležitou súčasťou boja proti zmene klímy a suchu. Cez víkend má byť vraj škaredo, kam sa vyberiete?
