Bystrík Míček: Nikdy som sa nebál ísť do vecí, ktoré niekto iný označil za nemožné

Vyštudoval transport dizajn a už počas školy pracoval pre svetové značky ako Volkswagen či Mercedes-Benz, kde navrhoval interiér aj exteriér vozidiel. Po diplomovke po ňom prahli viaceré automobilky, no on sa rozhodol ísť vlastnou cestou a založil dizajn štúdio WERKEMOTION. Bystrík Míček navrhuje stometrové lode, drony aj drobné šperky. Aktuálne tiež spolupracuje na vývoji dynamickej stoličky Neseda a s projektom EKMOS vytvára knižnicu digitálneho obsahu pre hry a umelú inteligenciu.

Bystrík, ako si sa dostal k priemyselnému dizajnu? Lákalo ťa už ako malého chlapca stáť pri zrode nových áut a zariadení alebo to bol skôr prirodzený vývoj?

Celé to začalo cez ABC-čko a jeho vystrihovačky. Neskôr, v ôsmich rokoch som si začal navrhovať vlastné vystrihovačky lodí a áut. Vymyslel som dizajn a hneď aj celú zostavu na vyskladanie. Napríklad lode, ktoré sa dali otvoriť a obsahovali kompletný interiér. Okrem toho som navrhoval aj architektúru, väčšinou pôdorysy s celým urban riešením. To vzniklo ako dopad animáku Dexter’s Laboratory. (smiech)

Ilustrácii, plagátovej tvorbe a grafike som sa začal venovať medzi 6. a 14. rokom na Základnej umeleckej škole v Humennom. S týmito výstupmi som tiež vyhrával rôzne súťaže pre deti a dorast v plagátovej tvorbe, ilustrácii a karikatúre na Slovensku, v Česku, Japonsku, Fínsku a Poľsku. To bola pre mňa veľká motivácia, pretože som mal pocit, že tvorím niečo, čo má hodnotu.

Ale vytváral som aj rôzne extrémy. Napríklad som si z papiera vyskladal celú dedinu, v ktorej som chcel nasimulovať požiar, tak som ju celú zapálil. (smiech) Stroje, autá, lode, vesmírne a sci-fi témy, na tom som fičal vždy. Seriály ako Airwolf, Hviezdna brána, Star Trek a podobne ma už ako dieťa kompletne zmanipulovali.

Myslíš si, že by mohol byť niekto dobrým dizajnérom aj bez rozvíjania umeleckých schopností v detstve?

Ale áno, dizajn je zručnosť, ktorá sa dá s dobrým mentorom naučiť. To hlavné, čo mi detstvo dalo, bol vzťah k tejto profesii. Bola to prirodzená súčasť mňa a nie iba nástroj na prežitie. Keď dnes riešim rôzne projekty, zadania alebo iba produkty okolo seba, vidím, ako veľmi nie sú všetky tieto veci dotiahnuté v ich statuse quo.

Je potrebné sa na veci pozerať ako na možný koncept, ale ty musíš vytvoriť iný a narušiť ten, ktorý už existuje. Nikdy som sa nebál ísť do vecí, ktoré som predtým nerobil alebo ich niekto iný označil za nemožné. To ma vždy tak dobre a zdravo vyprovokovalo. Mám rád vetu, že ak chceš mať niečo, čo si doteraz nemal, tak musíš urobiť niečo, čo si doteraz neurobil. Myslím, že sú to slová Thomasa Jeffersona.

Vytvoriť iný a narušiť ten, ktorý už reálne existuje? Napríklad?

Dizajn spolu s ďalšími profesiami, a tým myslím úplne všetky, bude v najbližších rokoch čoraz viac prepojovaný s počítačovou vedou a programovaním. Nemyslím tým len vytvorenie nejakých aplikácií, ale synergické prepojenie s kódom. Proces dizajnu bol za posledné dve desaťročia totálne zmenený príchodom počítačov a 3D technológií. Podobný obrat bude v blízkej budúcnosti spôsobený tým, keď začne byť dizajn vytváraný nielen dizajnérom, ale aj programom, prípadne ich vzájomnou kombináciou.

Ďalšie generácie detí, ktoré majú dnes okolo päť rokov, budú súčasťou takzvanej novej gramotnosti, ako to nazývam ja. To znamená, že ku klasickej zostave schopností čítať, písať a počítať pribudne aj programovanie Takto sa všetky profesné oblasti zmenia, pretože každý človek, či už to bude dizajnér, právnik, architekt alebo lekár, bude zručný aj v programovaní, čo mu otvorí totálne iný rozsah možností ako riešiť problémy alebo zadania v jeho oblasti.

K tomuto obrazu budúcnosti rád pripájam aj otázku šťastia jednotlivcov, pretože to dnes takmer nikto nerieši. Rozmachom sociálnych sieti v nás vzniká veľa mentálnych ťažkostí postavených na závisti, pocitu samoty, frustrácii a chorobnom porovnávaní. V budúcnosti bude potrebné nájsť odpoveď na otázku How to download happiness (Ako si stiahnuť šťastie, pozn. red.).

Čo sa týka narušenia produktu, ako príklad môže poslúžiť analógový fotoaparát, ktorý bol nahradený digitálnym fotoaparátom a celú túto oblasť navyše pozmenil Instagram. Príkladom môže byť tiež Uber, ktorý vylepšil taxi služby a Airbnb drahé hotely. A to všetko podľa mňa začalo Alanom Turingom.

Čo ťa dokáže pri práci inšpirovať?

Čokoľvek od kníh cez ľudí, nové inovácie, riešenia a rôzne kultúry. Ale otázku, čo je moja inšpirácia, ani veľmi nemám rád. V skutočnosti je to pre mňa skôr inšpiratívno-motivačný zmysel mojej práce a to, prečo robím to, čo robím, čo tým sledujem a chcem tým dosiahnuť. A to je priniesť aspoň minimálnu globálnu zmenu a upgrade pre všetkych.

V hlave mi víri množstvo produktov a služieb s potenciálom na zmenu, z ktorých sa snažím vyselektovať určité množstvo a reálne ich aj zrealizovať. Veľmi ma inšpirujú služby ako Uber, Airbnb, český Skypicker (dnes už Kiwi, pozn. red.) alebo Apple v rokoch 1997-2007. Inšpirujú ma najmä koncepcie, ktoré menia zabehnuté pravidlá. Napríklad bezplatné online vzdelávanie alebo kombinácia profesií. Ak posadíš jedno povolanie do iného a tým ho celé pretvoríš. Napríklad dizajnér, ktorý programuje alebo architekt, ktorý pôjde navrhovať vzhľad jedla, to je pre mňa neuveriteľne zaujímavé.

Vyštudoval si Ateliér transportného dizajnu na VŠVU v Bratislave. Potrebuje vôbec dizajnér vysokoškolské štúdium? Nie je to občas práve na škodu, že bude poškvrnený zabehnutými postupmi, ktoré môžu potlačiť jeho kreativitu?

Vzdelanie je veľmi dôležité, pretože vysoká škola dá študentom čas dozrieť a nájsť si témy pre svoj ďalší vývoj, networking a komunitu. Pedagógovia na väčšine vysokých škôl nemajú kontakt z realitou a učia rovnaké veci, ktoré študentom vtĺkali do hláv aj pred dvadsiatimi rokmi. A to je úplne šialené a zlé. Každých päť rokov sa všetko, aj kvôli internetu, veľmi rýchlo vyvíja a ak sa pedagógovia neposúvajú rovnakým tempom, výsledkom sú slabí študenti. Ale to nie je problém iba Slovenska. Dostávame portfóliá na spoluprácu aj z Francúzska, Nemecka, Česka, Talianska, Mexika či Indie a kvalita študentov je aj v týchto krajinách veľmi slabá, ale samozrejme že to nie je zapríčinené iba ich vinou.

Škola určite nepoškvrní kreativitu. Prvé roky človeku poskytne základné zručnosti, naučí ho kontext profesie, kresbu, 3D modeling, prototypizáciu, spoznávať materiály, prezentovať, a to všetko len tak doma samoštúdiom nezvládneš. Skutočne kreatívny vieš byť až vtedy, ak všetky tieto design skills už ovládaš a používaš ich bez toho aby si o tom vedel.

Pokiaľ nemáš dosť dobrý základ, tak sa nebudeš orientovať na tvorbu a dizajn, ale na to, ako niečo správne nakresliť alebo namodelovať. A to nie je dizajn, to je amaterizmus. Kreativita je výsledkom poctivo vytrénovaných skúseností, pretože bez nich ani poriadne nevieš, čo všetko môžeš urobiť. Si ako kôň s klapkami na očiach.

Skôr než potlačiť kreativitu, vie škola utlmiť tvoje ambície, pretože takmer všetky školy vychovávajú zamestnancov a učebné kroky pedagógov sú nastavené tak, aby si študenti v závere našli prácu. V potláčaní tvojej túžby vyniknúť im pomáha aj to, že úplne jednoduché veci sa na školách prezentujú ako veľmi zložité len preto, aby mali niektorí učitelia pocit vlastnej dôležitosti a pseudointelektualizmu.

Najväčšie chyby, aké som počas konzultácií na akademickej pôde v Bratislave, Brne, ale aj vo Francúzskom Saint Ettiene videl, bolo, ako pedagógovia vedeli študentom poskytnúť iba abstraktný feedback typu to nie je dobré, urob ďalšie verzie, ešte na tom treba popracovať alebo im ponúkali prehnane jednostranné pohľady zamerané čisto na funkčnosť či styling produktu. Dizajn však nie je o abstrakcii alebo o úzkom pohľade na produkt, je to veľmi konkrétny odbor, ktorý v sebe spája viacero profesií. Ak by študentom dával konzultácie profesionálny dizajnér, tak im nielenže presne ukáže všetky chybné miesta a nedostatky na ich produkte, ale povie im aj to, ako ich zmeniť, či už proporčne, stylingom, graficky, funkčne alebo aj celkovým konceptom.

Ďakujeme, že nás sledujete <3 #heroes

— Meet the Heroes (@meetheroes_sk) 19. ledna 2017

Profesionálny feedback im okrem toho pomôže pochopiť ekonomiku výroby produktu, jeho aplikáciu na trh alebo ako zvládať psychológiu zákazníka. Je nevyhnutné vidieť gravitáciu reality. A to je jediná cesta, ako sa dá naučiť robiť dobrý dizajn.

Predstav si, že ťa niekto posadí za piano a povie hraj, a jediný feedback, ktorý dostaneš, bude hmm, ešte raz, treba na tom popracovať, nie je to ono a bude ti prehrávať ukážky profesionálnych pianistov a pod. Takto sa budeš učiť hrať na piano aj 10 rokov, až pokiaľ sa to nenaučíš sám a ešte aj stihneš štyrikrát zanevrieť na hudbu. A to je presne to, čo sa deje s dizajnom.

Dizajn je možné naštudovať na profesionálnu úroveň aj s praxou maximálne do štyroch rokov. U nás je bežných šesť, a študent je aj tak pripravený akurát na to, že príde do firmy, kde ho to doučia za pol roka v skúšobnej dobe. A to sú tí šťastnejší.

Množstvo kreatívne pracujúcich ľudí je so svojou finálnou prácou s odstupom času nespokojných. Platí to aj v tvojom prípade?

Takto sa dá napríklad zistiť, kedy sa človek dostáva do viac profesionálnej polohy. Ak aj jeho staršie práce vyzerajú stále nadčasovo a kvalitne, od tohto momentu prestáva vo veľkej miere robiť chyby a byť amatérom.

V mojom prípade to záleží od projektu, ale s väčšinou prác za posledných päť rokov som spokojný. Nájdu sa isté parciálne veci, ktoré by som zmenil, ale v súčasnosti sa skôr zameriavam na proces a to, ako som to robil, kde som robil chyby či ako by sa to dalo spraviť jednoduchšie a časovo efektívnejšie.

Celý vývoj dizajnérskych zručností prebieha v určitých fázach a človek sa najskôr orientuje na tie základne ako kresba a 3D modeling, ktoré sa snaží dostať na čo najvyššiu možnú úroveň. Nasleduje proces prototypovania, ekonomika výroby a príprava na samotnú výrobu, termíny, prezentácia a potom sa celý proces opakuje. To všetko sa deje vo veľmi krátkych intervaloch a paralelne s viacerými projektmi.

Ktorá fáza takéhoto procesu ťa baví najviac? Vymýšľanie idey a konceptu alebo skôr realizácia?

Zo všetkého ma najviac baví kresba, to je čistý nástroj dizajnu. 3D modelovanie zase umožňuje dotiahnuť všetky pohľady a jednotlivé časti. Realizácia, pri ktorej človek vidí produkt pred sebou a môže sa ho reálne dotknúť, dáva zase silnú satisfakciu. Prešiel som si tým, že som bol v zaľúbení s asi každou touto fázou. Okrem kresby ma veľmi baví aj tvorba idey a dobré nastavenie celého dizajnérskeho procesu.

Teraz je to viac o takom väčšom obraze ako o konkrétnej fáze, pretože sa zameriavam na vytváranie výnimočnosti a unikátnosti. Páči sa mi napríklad definícia značky Apple, že vytvárajú módne produkty s napojením na internet. Stačí priniesť iný pohľad na koncept alebo produkt a tím dizajnérov vie ihneď zmeniť nastavenie zmýšľania, akým daný produkt tvoria a čo má byť jeho výsledkom.

Takže sa nestrániš ani manažérskych úloh.

Nie, to určite nie. A ani nemôžem, pretože som design manažérom, ktorý sa stará o plynulosť chodu od accountovania, tvorbu stratégie, prezentáciu a marketing. Úspech produktu je závislý od množstva krokov aj mimo neho. Samozrejme, nerobím to sám, moji partneri sú veľmi motivujúci. Pomáhame si navzájom s disciplínou a vzájomnou podporou aj v zlých časoch. Bez toho je nereálne uspieť. Jedine spoločný úspech je zdravé riešenie života.

V nedávnom rozhovore pre TREND si uviedol, že prvého klienta si získal, keď si počas EXPO v Nemeckom Hannoveri obehol väčšinu stánkov firiem a pýtal sa, či nepotrebujú pre svoje produkty služby dizajnéra. Je drzosť a dravosť dobrým predpokladom pre úspešného podnikateľa?

Nenazýval by som to drzosťou, je to skôr asertivita a priebojnosť. Ak máš kvalitnú službu alebo produkt, tak nie je drzosť ho ľuďom posunúť pred oči a opýtať sa, či potrebujú tvoju pomoc. Pretože dizajn je práve o pomoci urobiť produkty a služby iných výnimočné. Ak presvedčíš svojich potenciálnych klientov vidieť to tak, že si ich podpora, v konečnom dôsledku vykonávaš veľmi prospešnú činnosť.

A, samozrejme, aj keď budeš najlepším dizajnérom, neznamená to, že budeš úspešný. Treba byť veľmi dobre orientovaný v biznise a psychológii. Empatia a zdravá logika je veľmi potrebná k tomu, aby si sa mohol osamostatniť. Najväčšia hodnota vznikne, ak si dizajnér prestane masírovať vlastné ego a pochopí, že sa musí spojiť s ostatnými a vytvoriť synergiu, ktorá bude rýchlejšia, presnejšia, demokratickejšia a stabilnejšia. Ako povedal Miroslav Trnka, sám veľa nezmôžeš, pre úspech je potrebný celý tím. Skús si predstaviť, že si výborný dizajnér a chceš mať vlastné štúdio. Čo urobíš ako prvé?

Osobne by som sa bez nejakého zázemia do vlastného štúdia asi nepúšťal.

Zázemie je potrebné, ale netreba to preháňať. Poznám totiž veľa ľudí, ktorí pracujú v dizajnérskych oddeleniach automobiliek alebo iných firiem a vraveli, že tam budú najviac 2-3 roky, urobia si background, zarobia prvý budget a potom si vybudujú vlastný brand. Sú tam dodnes, ale možno im to vyhovuje. Nechcem však nikoho súdiť. Dôležité je, aby bol každý spokojný s konceptom svojho života. Treba mať mieru, vedieť sa rozhodnúť a vedieť opustiť svoju komfortnú zónu. Na portfóliu a backgrounde sa dá pracovať donekonečna, vždy urobíš niečo lepšie ako včera. Dôležitý je cit pre mieru dostatočnosti, pretože done is better then perfect (dokončený projekt je lepší ako nekonečné zlepšovanie projektu bez jeho ukončenia, pozn. red.).

Existuje však veľa ciest, ako si vybudovať zázemie. Napríklad si už počas školy vytvoriť zopár menších produktov, nimi sa predávať a pracovať na vlastnom brande. Dobrý dizajnér si dokáže navrhnúť aj vlastnú cestu.

Vnímaš nejakú zmenu spoločenského vnímania dizajnu? Myslím tým, či sa z pohľadu zadávateľov začína viac prihliadať aj na jeho funkčnú stránku než len na tú estetickú.

Každý produkt v sebe nesie funkciu a zároveň aj estetiku tvarov. Od typu produktu a rozpočtu sa potom definuje percentuálny pomer týchto faktorov. Prvým krokom je styling produktu, ktorý je veľmi dôležitý, pretože vytvára emóciu a prvotný záujem prostredníctvom tvarov. Druhý krok je, že daný produkt musí fungovať a mať ekonomickú logiku, čo je pomer výrobnej ceny s predajnou. A potom sa celý proces opakuje. Zákazník sa teší, že má sexy produkt, ktorý funguje, a to udržuje jeho vzťah k produktu, čo znamená, že ho o dva roky len tak nevyhodí.

Čo sa týka klientov, záleží od krajiny, z ktorej pochádzajú. Tí z východného bloku stále potrebujú vysvetliť, že pre produkt nie je dôležitá iba funkcia a ekonomika, ale že musí byť kvalitný aj esteticky, inak sa bude ťažko propagovať a ľudia si k nemu nedokážu vytvoriť vzťah. Klienti zo západu vnímajú váhu dizajnérskeho jazyka, čiže stylingu a jeho symbióze s funkciou a ekonomikou. Tam to býva viac vybalancované už hneď od začiatku a človek ich nemusí toľko doučovať. (smiech)

U nás sa často stretávam s tým, že ak niečo nie je pragmaticky funkčné, tak klient nechápe, prečo sa použil daný tvar. Potom je na profesionalite dizajnéra, ako vyargumentuje dôležitosť stylingu, atraktivitu produktu a toho, aký má estetika dopad na predaj. Je dôležité používať reálne čísla a argumenty založené na faktoch a príkladoch, pretože abstraktné táranie je veľký amaterizmus. Profesionál presne vie, ako ktorý tvar funguje na psychiku ľudí, čo v nich evokuje, asociuje a čo môže definovať vo forme emócie pre klienta a jeho zákazníkov.

Čo sa týka všeobecného vnímania, je to veľmi dôležité od pohľadu danej spoločnosti. Dizajn je o vytváraní vzťahu používateľa a produktu, jeho kompletnosti, emócie a komunikácie. Z toho potom vyplýva, čo chceš dostať na konci procesu. Buď vysokú esteticko-technickú hodnotu za vysokú cenu ako Apple alebo byť pragmatický ako Dell či Hewlett-Packard. Je to o cieľovej skupine.

Možno málokto vie, že dizajnérmi nového 40 metrového pontónu HUMA 6 pri moste SNP sú mladí Slováci. Nemrzí ťa, a nemusí sa to vzťahovať iba presne pre tento príklad, že skôr než meno autora sa do popredia dostane samotný produkt?

Produkty, ktoré vyšli v poslednom období pod značkou WERKEMOTION už nie sú one man show (len na jednom človeku, pozn. red.). Na danom pontóne pracoval cely náš tím dizajnérov. Tak rozsiahle projekty musia byť navrhované a manažované od skice až po dodávateľov výroby viacerými ľuďmi. Je veľmi dôležité vytvárať synergie a to nielen v dizajne.

Na našom trhu a trhoch strednej a východnej Európy je typické, že v každom období vzniká priveľa rôznych jednotlivcov, ktorí si naivne nahovárajú, že to zvládnu aj sami. Človek, ktorý je sám alebo vo dvojici, veľa nezmôže. Vtedy sa to buď odrazí na tom, že nebude mať čas na sebazdokonaľovanie a rozvíjanie zručností a brandu, alebo zbankrotuje kvôli neschopnosti dodržiavať termíny. Je to trochu samostatná téma, ktorá ma dosť irituje. Ľuďom je veľmi ťažké vysvetliť, že spolu nám bude lepšie. Problémom je ego jednotlivca, ktoré v úspešnom výsledku musí splynúť s ostatnými. Iba tak je možné vybudovať úspešnú firmu.

Čo sa týka medializácie produktu na úkor dizajnéra, nemyslím si, že by to bolo až tak dramatické alebo negatívne. Produkt je predsa úspechom dizajnéra. Potom je to už na ňom, či sa chce medializovať aj ako entita s produktom, ktorý navrhol. Musí to byť hlavne iniciatíva autora, aby si ho verejnosť spojila s produktom. Samozrejme je to dôležité aj kvôli vytvoreniu hodnoty brandu a marketingu ako takého. Chce to však dostatok času a nesnažiť sa to znásilňovať.

Ako vplýva súčasná konzumná doba napríklad na dizajn áut? Vnímaš to, že ľudia uprednostňujú skôr výzor samotného auta na úkor jeho funkčných vlastností?

Ja mám skôr pocit, že je to práve naopak. Ľudia až natoľko riešia funkciu a ekonomiku nákupu, že overený styling jedného modelu končí pri typickom kopírovaní pre rôzne triedy. Mnohé automobilky to takto robia a do určitej miery znehodnocujú dané modely áut, ktoré sú už akoby matriošky bez duše. Príčinou je ekonomika výroby a servisovanie jednotlivých produktov. Otázka je, či už náhodou naša spotrebná kultúra v tomto neprekročila hranicu toho, čo automobil spirituálne v základe naozaj znamená, a to je status, sloboda pohybu a funkcia verzus emócia.

Samozrejme, sú zákazníci, ktorí si akýkoľvek produkt vyberajú aj primárne podľa vzhľadu. Či sa mi produkt páči, alebo nie, je v realite náš prvý rozhodovací krok. Až potom sa zaoberáme tým, či správne funguje. Bez toho, aby daný produkt fungoval, však neukončíme proces racionálnym krokom, ktorým je nákup. Nakupovanie je vo väčšine situáciách emocionálne rozhodnutie potvrdené technickými parametrami, a to je dôvod, prečo je dizajn tak veľmi podstatný pre úspech brandu.

V pätičke svojho e-mailu máš uvedený titul Magister umenia. Dá sa vôbec práca priemyselného dizajnéra radiť medzi umeleckú činnosť?

Táto otázka sa kladie už veľmi dlho a osobne si myslím, že je zbytočné sa tým zaoberať. V dnešnom interdisciplinárnom svete musí všetko fungovať na synergii. Dizajn musí mať spoločné prvky s umením, a tým je napríklad emocionalita vo forme pohľadu na estetiku produktu alebo dotyku na kvalitne modelovanú plochu. To platí aj pre sochu, maľbu, architektúru a hudbu. Ak to preženiem, emocionalita je prítomná vo všetkom. Pre mňa je emócia synonymom umenia a áno, aj dizajn je pre mňa umením.

Je veľa pseudointelektuálov, ktorí so mnou nebudú súhlasiť a budú sa držať historického delenia na vysoké, nízke a úžitkové umenie. Raz si možno všetci uvedomíme, že produkty a dizajn nás dnes ovplyvňujú a formujú rovnako, ako to v minulosti robilo vysoké umenie. Naozaj nemám rád hierarchie, uprednostňujem skôr rovnosť a slobodu zdravého názoru. Dnešná doba totálne odstráni staré preexponované hodnoty, medzi ktoré patria napríklad aj tituly na vysokých školách a všeobecne už veľmi zaostalé edukačné postupy, ktoré sa stále naivne snažia ignorovať doposiaľ najväčší vynález našej doby, ktorým je internet a smartphone.

Ako veľmi zohrajú technológie významnú úlohu v dizajne?

Technológie dávajú hodnotu dizajnu rovnako, ako dáva biela hodnotu čiernej. Dizajn nemá bez technológií a technologického pokroku príliš veľký význam.

Je pocit diskomfortu dôležitý pre tvoju tvorivú prácu?

Nemám rád stres, chaos, neprecíznosť a nedôveru. To všetko je pre mňa diskomfort. Alfa a omega pre moju tvorivú prácu je systém a poriadok. Je podstatné ostať mysľou out of the box (mimo zaužívané riešenia, pozn. red.) a neustále sa sebavzdelávať. Učenie je pre veľa ľudí dosť veľkým negatívom, pretože sa musia prinútiť naberať nové znalosti a odučiť sa tie nekvalitné. A to nie je jednoduché aj preto, že sa to nedá zvládnuť za pár dní. Vzdelávanie je podstatou môjho bytia.

Vďaka Bystrík, veľa zdaru!

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

bystrik micek dizajn motivacia priemyselny dizajn technologie