Mária Virčíková: Ľudia, ktorí sa nenaučia využívať technológie, prichádzajú o obrovské možnosti

Dievčatá nie sú o nič horšie v štúdiu matematiky, fyziky, informatiky ani v ničom inom. Len v to niektoré uveria.

14. 8. 2020

Lucia Hirko

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Mária Virčíková je technologická inovátorka, výskumníčka a podnikateľka. Prednášala o umelej inteligencii na univerzitách a medzinárodných konferenciách takmer na všetkých kontinentoch. Aktuálne vo firme MATSUKO pôsobí ako CEO a spolu so svojim tímom vyvíja komunikáciu budúcnosti. Je držiteľkou viacerých ocenení doma i v zahraničí, najnovšie získala cenu European Women in Tech za rok 2020. Forbes ju zaradil do svojho rebríčka v kategórii “Ženy v podnikaní” a “30 pod 30.”

Porozprávali sme sa o technológiách a ľuďoch, rozšírenej realite a hologramoch, investíciách do biznisu a startupov, skutočnej potrebe realizácie výskumu vo firmách, ale aj o tom, ako žena funguje v technologickom svete a prečo sú moderné technológie pre deti vhodné.  

Študovala si umelú inteligenciu so zameraním na interakciu medzi človekom a robotom a následne realizovala výskum na univerzitách, dokonca aj v zahraničí. Aký rozdiel vnímaš medzi svetom výskumu a vo vedení firmy? 

Naša firma je silno výskumne zameraná. Vyvíjame produkt, ktorého jadro tvorí zložitá technológia a polovica tímu robí výskum v oblasti počítačového videnia, umelej inteligencie a 3D. Výskum prevláda najmä v začiatočnej fáze firmy, a ako firma rastie, prenášajú sa výsledky z výskumu do produktu, takže sa výkon preklopí do vývoja. Neskôr sa firma venuje viac vývoju produktu a výskumnej časti už pomenej. Ak si firma chce zachovať konkurenčnú výhodu v inováciách, tak si ponechá aj výskumnú časť aspoň v nejakej podobe. Napriek tomu, že experimentujeme, definujeme si jednoznačné, merateľné ciele a ukazovatele progresu technológie.

V akadémii som cítila viac individuálny prístup a jeden z hlavných merateľných výstupov výskumníka je jeho osobný počet publikácií a citácií. U nás produkt vyvíja celý tím a každý má síce aj osobné ciele, ale viac sa sústredíme na spoločný výstup a ciele firmy.

Mária Virčíková Rozhovor
Foto: Tibor Czitó

Akademický svet mi príde pokojnejší a, naopak, svet biznisu sa rozvíja rýchlo.

Uvedomujeme si, že ak nebudeme dosť rýchli, tak zmeškáme príležitosť na trhu. Musíme vedieť žiť s rizikom, vychádzať z komfortnej zóny. To ma baví. Najväčší benefit vo vedení firmy oproti akadémii je môcť si vybrať ľudí, s ktorými chcem kráčať na tejto ceste.

Moja osobná motivácia je rovnaká vo výskume aj v biznise. Chcem byť pri tvorbe niečoho, čo bude mať veľký pozitívny dopad primárne pre ľudí, pre spôsob, ako spolupracujeme, ale aj pre vzdelávanie a životné prostredie. Vybudovať prostredníctvom technológie niečo, čo ľudia radi používajú, čo má dopad na ich životy. 

Do akej miery a ako sa dá preniesť veda a výskum do firmy? Prečo potrebujú firmy robiť výskum a nie len vývoj produktu?

Robíme výskum, pretože vyvíjame niečo, čo ešte neexistuje. Nevieme zobrať niečo overené, čo už funguje. Má to veľký potenciál, pretože sme prví na trhu a môžeme zmeniť svet.

V MATSUKO sa inšpirujeme vedeckými článkami a práve nám prebieha patentový proces, zúčastňujeme sa vedeckých konferencií a podobne. Rozdiel medzi akadémiou a firmou je v tom, že akademici, teda autori základného výskumu prezentujú článkami novosť a my ich študujeme, aby sme do produktu doplnili to, čo mu chýba.

Chceme tiež ostať v komunite expertov na umelú inteligenciu a 3D a táto komunita nerozlišuje, či je výskum z firmy, z univerzity alebo inej organizácie. Často sú výstupy spoločné. Aj my sme zapojení v spoločnom výskumnom projekte s matematikmi z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a ako poradcov máme profesorov z popredných svetových univerzít. Svet je zmiešaný, firmy ako Google podporujú v umelej inteligencii profesorov z univerzít a pracujú na spoločnom výskume. 

Si úspešná žena v technologickom svete, riešila si robotiku a dnes spoluvyvíjaš komunikačný softvér. S akými stereotypmi sa stretávaš doma a v zahraničí?

Už pri výbere štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky som sa stretla s tým, že to nie je fakulta pre dievčatá. Jeden z argumentov bol taký, že je jednoducho pre dievčatá príliš ťažká. V dnešnom kontexte ma tento stereotyp mrzí o to viac, že budem onedlho matkou dvoch dcér. Dievčatá nie sú o nič horšie v štúdiu matematiky, fyziky, informatiky ani v ničom inom. Len v to niektoré uveria, a to je veľká škoda pre ne samotné a pre aplikácie, pre samotné odvetvie, pre svet. Prvé programátorky boli ženy a keď sa v tomto biznise začal točiť väčší kapitál a IT nabralo na dôležitosti, tak vznikol mužský svet, kde je žien veľmi málo. 

Mária Virčíková Rozhovor
Foto: Tibor Czitó

Viem, že si aktívna vo viacerých projektoch, ktoré podporujú ženy v IT a v biznise. Ako vnímajú ženy úspech a vedia sa naozaj podporiť? 

Existujú rôzne organizácie s cieľom podporovať dievčatá a ženy alebo podnietiť vzájomnú podporu žien medzi sebou. Ja napríklad mentorujem dievčatá, ktoré sa rozhodujú pre štúdium a kariéru v IT, a začínajúce podnikateľky. Sheryl Sandberg z Facebook založila organizáciu Lean In, na Slovensku má za sebou a pred sebou obrovskú prácu s dievčatami a ženami organizácia Aj ty v IT. Každá z nás môže byť viac prajná a ešte viac podporiť ďalšie ženy. O to dôležitejšie je to v odvetviach, kde je nás stále málo. 

V súčasnosti sa venuješ vývoju softvéru, ktorý umožní komunikáciu na diaľku skrz hologramy. Zjednoduším to: vyvíjate virtuálny teleport. Ako takáto komunikácia bude prebiehať a čo nám prinesie?

Máme krôčik od spustenia holografickej komunikácie. Je to vzrušujúca technológia, ktorá má potenciál zmeniť, ako ľudia a organizácie fungujú, ako pracujú, komunikujú, stretávajú sa.

Skutočných ľudí, nie ich avatarov, preklápame do reálneho sveta používateľa, volajúceho. Zbližujeme ľudí, ktorí sa nachádzajú na rozdielnych miestach planéty – radikálne inak ako sme dnes zvyknutí cez bežné videokonferenčné služby.

Nasadíte si okuliare a ostatných účastníkov stretnutia vidíte a počujete tak, ako keby ste s nimi boli zoči-voči, vo vašej obývačke alebo kancelárii.

MATSUKO je slovenská firma, ktorá pripravuje produkt, ktorý zmení spôsob komunikácie na diaľku. Akých ľudí si vyberáš do tímu, cieliš na zahraničné talenty alebo ostávaš doma?

MATSUKO má sídlo v Košiciach, ale uvažujeme o sebe ako o globálnej firme. Budujeme si silnú prítomnosť aj v Paríži, kde máme rezidenciu v Station F, čo je najväčší biznis inkubátor na svete. Z našej skúsenosti je pre niektoré pozície lepšie, keď máme kolegov, ktorí s nami dokážu pracovať v Košiciach. Avšak pri vývojároch a najmä pri senioroch je úplne jedno, kde na svete sa nachádzajú.

Máme výbornú programátorku v Bulharsku, experta na 3D technológie v Írsku, biznis lídrov v Paríži aj v Montreali. Dôležitejšie ako ich lokácia sú ich expertné schopnosti a vedieť prebrať zodpovednosť za splnenie úlohy.

Ako budú hologramy vedieť správne vyjadriť ľudské emócie, aby ich druhý hologram (a teda človek) vedel správne interpretovať?

Vyjadrovanie emócií v reálnom svete je radikálne iné ako cez súčasné videoslužby. MATSUKO vytvára holografickú komunikáciu, ktorá je k vyjadrovaniu verbálnych a najmä neverbálnych prejavov najbližšie k reálnemu svetu oproti všetkým iným technológiám poskytujúcim komunikáciu na diaľku.

Predpokladáme, že 3D je prirodzenejšie pre ľudské vnímanie na zachytenie emócie druhého. Používateľ si nasadí okuliare a ocitne sa v spoločnom priestore s druhými ľuďmi, takmer ako keby s nimi naozaj bol. Stáva sa aktívnym účastníkom konverzácie, nie okienkom na monitore. Cez MATSUKO sú účastníci priamo vtiahnutí do deja, zvyšuje sa presnosť a efektívnosť komunikácie, nie sme tak unavení ako pri videokonferenciách – prinášame mentálny komfort. Interakcia v skupine je lepšia.

Nedávno ste získali investície, ktoré otvárajú MATSUKO nové možnosti. Ako vnímaš proces získavania investície pre technologické firmy ty zo svojho uhla pohľadu?

Získanie investície je pre nás kľúčové, aby sme sa mohli dostatočne rýchlo hýbať vpred. Investícia sú financie a tiež nefinančná pomoc od našich investorov v podobe ich expertných znalostí, rád a ďalších kontaktov. Vývoj produktu nefinancujeme len z investície, ale máme aj príjmy zo zákaziek. 

Mária Virčíková Rozhovor
Foto: Tibor Czitó

Počítače spôsobili to, že náš mozog sa zmenil – inak čítame online, inak offline. Čo môže virtuálna realita a komunikácia skrz hologramy ešte zmeniť v našich neurónových spojeniach?

Virtuálna a zmiešaná realita umocňuje zážitok viac ako napríklad video na obrazovke počítača. Viac vtiahne používateľa do deja a používa sa aj na rôzne terapie.

Holografická komunikácia odbremeňuje mozog. Online videohovory nás vyčerpávajú, zvyšujú našu kognitívnu záťaž oveľa viac a iným spôosobom ako stretnutia naživo v reálnom svete. Postrádajú množstvo neverbálnej komunikácie, ktorá je kľúčová. Účastníci sa nachádzajú v rôznych prostrediach a majú za sebou rozličné pozadie, často rušivé objekty a momenty. Sústredíme sa na to, ako my sami vyzeráme na obrazovke. To všetko zahlcuje náš mozog.

Holografická komunikácia je komunikácia v troch rozmeroch – čo je nám prirodzené, lebo žijeme v trojrozmernom svete. Vzdielných účastníkov vnímame v našom priestore, u nás doma alebo v kancelárii. Je to komunikačná technológia, ktorá je najprirodzenejšia, najľudskejšia. Nič iné nedokáže tak verne priblížiť reálne stretnutia. 

Aký máš názor na to, že deti dnes už od kolísky vyrastajú v technologickom svete? Patrí technológia do rúk malým deťom?

Technológiu vnímam ako prostriedok k niečomu. Ak je to prostriedok k pasívnej zábave, tak súhlasím s tým, že čas sa dá využiť lepšie. Ak je to prostriedok, ktorý podporuje rozvoj analytického rozmýšľania, kreativitu, rozšírení obzorov a podobne, tak na využívaní nových technológií nevidím nič zlé. Práve naopak si myslím, že deti s prístupom k technológiám majú obrovskú výhodu do budúcnosti.

Je podľa mňa nebezpečné nedať deťom prístup k niečomu, čo bude používať a potrebovať celý svet. Nie je to ich ochrana, je to ich znevýhodnenie. Ľudia, ktorí sa nenaučia využívať technológie, prichádzajú o obrovské možnosti a digitálne zručnosti naberajú na dôležitosti stále viac. 

Dieťa prežíva od narodenia širokú škálu emócií, ktoré sa postupne učí rozpoznávať a kategorizovať. Je to vývinový proces na fyzickej, neuropsychickej aj psychickej úrovni. Ako môžeme pripraviť detský mozog na svet technológii, do ktorého vyrastú?

Ani mozog dospelého nevieme pripraviť na to, čo bude o pár rokov. Mozog je plastický, prispôsobí sa. Dokážeme v deťoch podnietiť tvorivosť, flexibilitu.

V umelej inteligencii pracujeme na automatizácii intelektuálnych aktivít, schopností, prejavov – to vieme pokryť technológiou. Ďalší krok je ľudskosť. Tú umelou inteligenciou nenahradíme, preto pripravujme deti na to, ako byť ľudskí. 

Mária Virčíková Rozhovor
Foto: Tibor Czitó

Ako naučiť malé deti, ktoré evidentne rastú do ešte viac technizovaného sveta, než v ktorom žijeme my, aby si dokázali zachovať zdravý odstup a rozlíšiť “reálne od virtuálneho”?

Deti to rozlišovať vedia. Reálny svet je hospodársky rast firmy, virtuálny svet je excelovská tabuľka s číslami, ktorá odzrkadľuje tento rast. Holografická komunikácia je odrazom reálnej komunikácie osobného stretnutia. Zjednoduší nám cestu, ušetrí firmám peniaze, má pozitívny dopad na životné prostredie. Chceme naopak posúvať hranice odlišovania virtuálneho zážitku od reálneho a nevidíme na tom nič zlé.

Čo chceš ty naučiť a odovzdať svojim dcéram do života?

Veľmi si prajem, aby som im išla príkladom silnej ženy. Nebudem im hovoriť, že miesto ženy je doma. Budem im hovoriť, že môžu dobyť svet, že majú veľké možnosti, že je prirodzené mať vlastný názor a sebavedomie. Že môžu byť nezávislé, samostatné, že sa nemusia báť prebrať zodpovednosť, učiť sa nové veci, rešpektovať seba aj ostatných a spolupracovať.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

technologie ženy v biznise zeny v IT