Dominiku Truban možno poznáte ako folkovú speváčku, nadanú slovenskú vedkyňu alebo ako jednu z iniciátoriek výzvy Nie je nám to ukradnuté. Pôsobí na Mayo Clinic, jednej z najrešpektovanejších kliník v Spojených štátoch, kde sa venuje výskumu liečby Parkinsonovej choroby. Je zakladateľkou projektu zijemvedu.sk, ktorý chce pomáhať slovenskej vede, a práve o ňom sme sa rozprávali.
Prečo vznikol projekt zijemvedu.sk?
Prvotným impulzom bola Mayo Clinic. Tu som začala chápať, čo znamená spolupráca. Je tu absolútne bežné, že keď ti niečo chýba, napíšeš hromadný mail a o chvíľu to máš. Bola som nadšená tým, ako ľudia veci zdieľajú.
K vzniku projektu prispeli aj ďalšie dve veci. Keď som hľadala prácu po tom, ako som odišla z Českej akadémie vied, písala som rôznym ľuďom vonku, ktorí mi zase dávali kontakty na iných ľudí. Písala som im, či vedia o voľnom mieste v neurobiológii (pôvodne som hľadala iba miesto vo Viedni). Ľudia mi radili, či už v tom, ako si vylepšiť životopis, alebo v tom, kde by potenciálne mohli hľadať človeka s mojím backgroundom.
No a tretia vec bola, že som zavítala na Mayo Clinic a na chodbe som stretla dvoch Slovákov. Vtedy som si uvedomila, koľko šikovných ľudí je v zahraničí a ani o tom nemáme predstavu. Koľkí z nich milujú Slovensko, ale odišli, lebo to bola doslova existenčná otázka. Ale to neznamená, že by vede na Slovensku nechceli pomôcť. Tak vznikol nápad spojiť tých doma aj tých vonku. To bol pre mňa prvý krok.
Ten “prvý krok” je vždy celkom zásadná vec.
Keď som sa rozhodla urobiť portál zijemvedu.sk, hneď som sa jednému zo spomínaných Slovákov pochválila, že som prišla na to, ako pomôcť slovenskej vede. On si ma vypočul a povedal mi „skúšaj ďalej, nie je v našej povahe pomáhať si“. Ešte dodal, že mi asi Wolf (môj súčasný šéf) dáva málo roboty (smiech). Nechcem, aby to znelo pateticky, ale je to skôr o tom „obetovať seba a svoj čas“ a robiť niečo, i keď si niektorí ľudia myslia, že to nemá zmysel.
Bola si prekvapená z reakcií?
Prví ľudia na portáli boli zo skupiny mojich známych a ich známych. Reakcie boli skôr „fajn uvidíme…“, no nepamätám si žiadnu negatívnu reakciu. Na portál sa v prvej vlne prihlásilo približne 50 ľudí. Vznikol v novembri a v máji som už o ňom dávala jeden rozhovor. Následne som dostala ďalších pár mailov, ktoré sa týkali hlavne stáží.
Prostredníctvom blogu na stránke vyzývaš ostatných ľudí z vedeckej komunity, aby sa pridali a zdieľali svoje názory. Majú vôbec vedci čas prispievať?
Opäť je to o tej obete. Niekto si napríklad povie, že nie je dôležité napísať blog o tom, ako funguje financovanie vedy v USA. Ja v tom však vidím obrovský potenciál. Keď sa takéto blogy budú uverejňovať, môžme ich uvádzať ako inšpiráciu a implementovať to na Slovensku. V zmysle “keď sa vraví, že sa niečo nedá, tak tu je príklad, že sa to dá”.
Články budú pribúdať a verím, že aj počet aktívnych členov. Jedna z našich terajších aktivít viedla tiež k vytvoreniu zoznamu dobrovoľníkov, ktorí prejavili záujem sa zapojiť a práve tento týždeň ich ideme kontaktovať.
A že či majú vedci čas? Samozrejme, že nemajú. Nikto nemá čas. Ale má zmysel si ho nájsť.
Projekt zijemvedu.sk vznikol skôr, ako sa objavila kauza s prideľovaním eurofondov. Následne vznikla iniciatívu “Nie je nám to ukradnuté!”. Akú má súvislosť zijemvedu.sk a “Nie je nám to ukradnuté!”?
Iniciatíva „Nie je nám to ukradnuté“ vznikla z pobúrenej reakcie Dominiky Hroššovej, na ktorú zareagovali štyria ďalší ľudia vrátane mňa. Bol to veľmi silný impulz a rozhorčenie, pretože šlo doslova o kradnutie peňazí určených na rozvoj slovenskej vedy.
Spolu sme spísali znenie iniciatívy a vyzvali sme hlavne slovenských vedcov žijúcich vonku, aby dali najavo, že sa im nepáči, čo sa doma deje. Výzvu do dnešného dňa podpísalo viac ako 380 vedcov a pripojili sa k nej aj tí, ktorí pracujú na Slovensku.
Súvislosť, ktorú vnímam medzi zijemvedu.sk a iniciatívou, je (okrem toho, že ‚Nie je nám to ukradnuté“ vzniklo práve na FB profile zijemvedu.sk) spájanie ľudí. Projekt zijemvedu.sk vznikol v čase „pokoja“ bez urgentného a pálčivého problému na pozadí. Ideovo sa líšia v tom, že ‚Nie je nám to ukradnuté“ reagovalo na korupčnú kauzu a vychádzalo z pobúrenia. Projekt zijemvedu.sk má pomáhať akýmkoľvek spôsobom, zatiaľ čo „Nie je nám to ukradnuté“ rieši konkrétny problém.
Je dostatok odvážnych ľudí v slovenskej vede?
Je a chcú veci meniť. Ako som spomínala, iniciatíva “Nie je nám to ukradunuté” bola na začiatku zameraná na vedcov v zahraničí, no spontánne ju začali podpisovať vedci pracujúci aj na Slovensku. Myslím si, že keby od začiatku bola určená všetkým, podpisov by bolo určite ešte viac.
Sú korupčné kauzy jednou z hlavných príčin stagnácie rozvoja slovenskej vedy?
Áno, ale problémov je, samozrejme, oveľa viac, nie sú to len korupčné kauzy. Aj bez nich je už len v princípe na slovenskú vedu vyčlenených málo peňazí a aj to málo sa prerozdeľuje podozrivými spôsobmi. Okrem toho je tu tiež napríklad veľká miera byrokracie.
Nenapredujeme tak rýchlo aj z iných dôvodov. Veda na Slovensku veľakrát znamená, že sa okrem vedeckej činnosti venujete učeniu vysokoškolských študentov a to máte vlastne dve práce v jednom.
Ďalej tu napríklad chýba aj pozícia „postdoktorand“. Ale ak by som mala povedať, prečo ľudia odchádzajú von, nie je to preto, že u susedov je tráva zelenšia. Jednoducho si na Slovensku nemôžu dovoliť robiť vedu.
Je situácia s odlivom vedcov vážne taká kritická?
Je. Buď ľudia odídu zo Slovenska, alebo odídu z vedy. Je len naozaj veľmi málo ľudí, ktorí vytrvajú a to tiež nie preto, že sa majú dobre. Pracujú vo vede napriek systému, nie vďaka nemu.
Pracuješ v najrešpektovanejšej nemocnici v Spojených štátoch. Ak by si mala názorne popísať, kde sa nachádza veda v štátoch a u nás, ako by to asi vyzeralo?
Keď hovoríme o podmienkach a vnímaní dôležitosti vedy verejnosťou, dalo by sa to porovnávať, keby veda na Slovensku a veda v USA išla po tej istej pomyselnej čiare. Vtedy by som povedala, že veda v USA je v bode A a veda na Slovensku v bode Z. Problém však je, že slovenská veda ide po úplne inej čiare.
Veríš, že sa to môže niekedy zmeniť? A vôbec, potrebuje Slovensko vedu?
Robiť vedu posúva celý svet dopredu, aj Slovensko. Veda vylepšuje naše poznanie o fungovaní všetkého okolo, pomáha ľuďom prežívať, otvára nové levely a možnosti, nové vesmíry. Otázka neznie, či Slovensko potrebuje vedu, ale ako z tej slovenskej vedy urobiť svetovú. A či sa dá súčasný stav zmeniť? Jednoznačne áno.
Ak sa vrátiš na Slovensko, čo bude tvojim cieľom v rámci pomoci slovenskej vede?
Fáza návratu je už plne zahájená, čo znamená dokončovanie článkov tu v Mayo Clinic a podávanie grantov na výskum po návrate. A cieľ je ten istý – nájsť liek na Parkinsonovu chorobu.
Samozrejme, plánujeme rozvíjať projekt zijemvedu.sk aj naďalej. Vďaka iniciatíve „Nie je nám to ukradnuté“ získal projekt zijemvedu.sk okrem ďalších členov aj ďalších adminov, čo je obrovské plus, pretože máme zrazu päťkrát toľko sily, času aj nápadov.
Jeden z veľkých cieľov, ktorý chystáme ešte v tomto roku, je organizácia konferencie, na ktorej by sme okrem vedeckých tém chceli zastrešiť aj diskusiu o problémoch slovenskej vedy a navrhnúť riešenia. Uvítame všetkých. Ľudí, ktorí by chceli pomôcť s konferenciou alebo vedcov, ktorí sa chcú zúčastniť a prispieť nápadmi, ako veci zlepšiť.
Ako môžu bežní ľudia podporiť váš projekt?
Najdôležitejšie je, aby ľudia vôbec začali vnímať dôležitosť vedy, a nie aby sa to považovalo za niečo navyše. Mám sen, aby na Slovensku existovali veľké vedecké granty, ktoré by boli nezávislé od vládnej podpory. A aby na vytvorenie takýchto grantov mohli prispievať aj bežní ľudia. Tieto granty by boli posudzované zahraničnými odborníkmi a bolo by transparentne zverejňované, kto grant dostal a čo sa s financovaným projektom priebežne deje.
Myslím si, že keby ľudia prispievali priamo na vedu, viac by chápali, čo sa vďaka ich peniazom podarilo a viac by sa o to zaujímali.
Kto sú pre teba najinšpiratívnejší ľudia v slovenskej vede?
Môj PhD školiteľ a moji vysokoškolskí učitelia, ktorí zo mňa urobili vedkyňu, akou som – Jozef Nosek, Ľubomír Tomáška a Ladislav Kováč. Majú môj obrovský rešpekt a obdiv. Robia vedu na Slovensku, robia ju výborne a popri tom vychovávajú ďalších skvelých vedcov. Mimochodom, traja z piatich iniciátorov “Nie je nám to ukradnuté” vyrástli pod ich školiteľským vedením a všetkých učili.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
Simona Andraščíková: Vedec ako nesociálna bytosť je len falošná stigma Simona Andraščíková stála počas doktorandského štúdia na Slovenskej akadémii vied pri formovaní združenia Mladí vedci SAV. Jej členovia si navzájom radia a pomáhajú, prepájajú jednotlivé ústavy SAV a jej študentov, a popularizujú vedu […]
