Ivan Janík vyštudoval archeológiu, avšak pracovne ho stretnete v Martinuse na Obchodnej. Zaujímavosťou je, že ročne prečíta okolo 150 kníh a o svoje knižné úlovky a zážitky sa delí na Instagrame pod profilom knizna_fetka. Spoločne sme sa porozprávali o tom, čo ho motivuje k čítaniu, aké knihy mu nesedia a ktoré knihy ho v živote ovplyvnili.
Môžeš sa stať knižným hrdinom. Kým by si bol a prečo?
Na prvú mi napadne Jim Hawkins z Ostrova pokladov. Ku knihe som sa dostal pomerne neskoro, až v osemnástich rokoch. Napriek tomu, že to už je vek, keď ide podobne dobrodružná literatúra do úzadia, nevyšiel som z izby, kým som to nedočítal. Jim Hawkins sa plavil po mori na palube plnej pirátov, s ktorými neskôr bojoval na ostrove, kde bol zakopaný zlatý poklad. Úžasný príbeh, ktorý ocení každá aspoň trochu dobrodružná duša.
Než som odpovedal, tak mi napadli ešte Vango, Peter Pan, Roland z Gileadu, Sal Paradise a ešte pár ďalších postáv, ale Jim bol prvý v myšlienkach.
Ktorú knihu si prečítal ako úplne prvú?
Boli to buď Chlapci od Bobrej rieky, alebo Ja sa prázdnin nebojím. Nie som si istý, či boli úplne prvé. Ako dieťa som uprednostňoval encyklopédie, ale tieto dve sú isto prvé príbehové, ktoré si pamätám.
Aké knihy ťa bavia a čo určite nečítaš?
Baví ma široké spektrum kníh. Najviac síce čítam prózu primárne od svetových autorov, ale na zozname je aj poézia, divadelné hry, non-fiction, fantasy, cestopisy, antická a stredoveká literatúra, knihy o knihách, knihy o umení, odborné z histórie alebo z vedy. Niekedy si aj vravím, že by môj záber mohol byť o niečo menší, aby sa o pozornosť delilo menej žánrov. Zatiaľ mi to nevyšlo a dokonca sa skôr rozširuje o nové veci.
Náramne mi však sedí, keď je rozprávač taký správne vyžitý chlapík, ktorý už má toho za sebou dosť. Vie, o čom rozpráva, a v jeho slovách sú často veľké veci, ktoré si prepisujem do zápisníkov a niekedy aj memorujem naspamäť. Uvedomujem si, že toto pravdepodobne súvisí aj so stratou môjho otca, ktorý zomrel, keď som mal osem rokov. Počas dospievania mi chýbal a toto je možno podvedomý spôsob, ako si to vynahrádzam.
Určite nečítam knihy o technike, autách a motorkách, motivačnú literatúru a ezoteriku. To sú veci, ku ktorým mám ozaj ďaleko. Už od detstva som stál bokom, keď prišlo na debatu o technike a raz som skúsil čítať niečo aj z motivačnej literatúry. Nie, nešlo to. Bolo to ozaj trápenie a knihy som musel odložiť.
Ktorá kniha v živote ťa najviac ovplyvnila?
Nemám len jednu, ale dve. Prvá je Agónia a Extáza, tá má vlastne na svedomí to, že teraz čítam. V detstve ma čítanie až tak nebavilo. Knihy, ktoré mali byť pre mňa určené, ma nenadchli a doslova som ich čítal nasilu. Bolo to utrpenie. V našej mestskej knižnici ma dokonca pani knihovníčka nepustila do oddelenia beletrie, lebo tam vraj nie sú knihy pre mňa. Mal som vtedy 12 – 13 rokov a mal som si vyberať len z oddelenie pre deti a mládež… Toto vo mne zanechalo takú pachuť, že som do knižnice znova vkročil až počas štúdia na vysokej škole.
V tých rokoch mi jedno popoludnie moja mama povedala, nech skúsim Agóniu a Extázu, že to by ma mohlo baviť. Mala pravdu. Bolo to úplne zjavenie v mojom svete. Hrubá, ťažká bichlička. Myslel som si, že ju budem čítať celú večnosť, ale trvalo mi to asi týždeň. Bol som z nej hotový. Táto kniha mi otvorila úplne nový svet. Vtedy som pochopil, že čítaním zažijem úžasné veci.
Druhou osudovou knihou je Morský vlk od Jacka Londona. Tento román vo mne zanechal veľmi silné pocity, ktoré som potreboval s niekým prebrať, ale nemal som s kým. Preto som sa rozhodol spoznať nových ľudí, s ktorými som sa mohol rozprávať o svojich myšlienkach. Tak som spoznal nové veci, názory, nové knihy. Toto bol isto jeden z kľúčových momentov, ktoré nasmerovali môj život smerom, akým som sa vybral.
Čo ťa motivuje k čítaniu?
Samotné čítanie. Baví ma čítať, neviem a vlastne ani si nechcem predstaviť, že by som nečítal, neobjavoval nové knihy, postavy, informácie, udalosti a príbehy. Pre mňa je to už tak nesmierne prirodzené ako dýchanie. Nepotrebujem motiváciu, ono to tak proste je.
Mám v knižnici miesto už len na jednu jedinú knihu. Ktorú si mám zadovážiť?
Záleží od toho, čo už máš doma a čo ti ešte chýba. Tých kľúčových kníh je príliš veľa na to, aby sa dala vybrať len jedna. Keby som si mal nanovo budovať knižnicu, tak viem, že by mi tam nesmeli chýbať Ilias a Odyssea, séria Temná veža, Hraničná trilógia, Steblá trávy, Totem vlka a Božská komédia.
Kníhkupec z Kábulu (Autor: Asne Seierstad)
Asne Seierstad je pre mňa kráľovná reportážnej literatúry s mimoriadnym pozorovacím talentom. Jej texty sú vždy precíznou a kvalitnou prácou.
Kníhkupec z Kábulu je jej ďalšia výborná vec zobrazujúca príbeh jednej rodiny. Hlavou rodiny je muž, ktorý vystupuje na prvý pohľad ako pokrokový človek s túžbou vidieť vyspelý Afganistan, ako sa posúva vpred. Spoločnosť by už nedržali okovy fanatického výkladu náboženstva alebo hlboko zakorenené tradície. Napriek týmto myšlienkam a túžbam sa doma správa presne tak silno konzervatívne ako ľudia, ktorým to vytýka a celá domácnosť sa riadi tvrdými pravidlami.
Vďaka tomu, že sa autorka môže voľne pohybovať vo svete mužov aj žien, dáva priestor každej postave z rodiny, aby postupne odkryli svoj príbeh a v tomto mikrokozme vidíme celú tragédiu krajiny. Prevrat alebo zmena režimu prebehne niekedy veľmi rýchlo, ale zmeniť myslenie ľudí, dlhé roky masírované pokrivenými ideológiami a tradíciami, to už nebude také ľahké.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Klub nenapraviteľných optimistov (Autor: Jean-Michel Guenassia)
Myslím, že každý čitateľ zažil pocit, keď mu nejaká kniha zarezonuje do tej miery, že si opakovane číta celé pasáže, premieľa si jednotlivé vety a má chuť čítať tú knihu viackrát v krátkom časovom rozmedzí.
Pre mňa je takou knihou Klub nenapraviteľných optimistov. Výborne napísaný román o láske, rodine, ale najmä priateľstve a dospievaní. Príbeh má tú vlastnosť vytvárania silných obrazov, vďaka ktorým sa vám v hlave bude odohrávať jeden dlhý krásny film. Čítal som to trikrát a keď budem niekedy potrebovať potešiť svoju dušu, tak isto po nej siahnem aj štvrtý raz.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Džentlmen v Moskve (Autor: Amor Towles)
Džentlmen v Moskve patrí do kategórie premotivované nekritické odporúčanie a skutočne hlboké nadšenie. Ide o neuveriteľne krásne napísanú knihu. Každá jedna stránka je potecha.
Towlesov štýl je úplne pohlcujúci a okúzľujúci. Úplne mi stačí pár slov a okolitý svet vybledne, ja sa nachádzam niekde, čo vyzerá ako voňavá lúka, kde pobehujú jednorožce s anjelikmi, stromy sú posiate sladkým ovocím, voda chutí ako božská ambrózia a ja sa cítim nekonečne.
Tento autor keby napísal telefónny zoznam mesta New York, tak ho chcem čítať! Verím, dúfam a možno sa aj pomodlím za to, aby jeho doterajšie diela boli len zahrievacie texty k nejakej peknej veľmi, veľmi hrubej knihe, ktorá mi vyrazí dych.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Všetky poviedky (Autor: Clarice Lispector)
Clarice Lispector je pre mňa úplne zjavenie posledných dvoch mesiacov. Nezvyknem čítať poviedky, mám problém so sústredením sa na také krátke útvary a preto ich moc nevyhľadávam.
Táto kniha ma však nejako pritiahla k sebe a po prvých slovách bolo jasné, že toto je iná liga. Lispector si ma po prvej vete úplne opantala a úplne som jej podľahol. Jej texty sú niečo fakt úžasné a pri ich čítaní mám pocit, akoby tie vety prúdili mojim telom ako krv v žilách. Nemám ju ešte celú prečítanú, idem pomaly, pomaličky, lebo cítim, že to je tak správne a treba si ju postupne vychutnať. Jednoznačne však patrí medzi to najlepšie, čo som tento rok čítal.
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Sérotonín (Autor: Michel Houellebecq)
Serotonín som prečítal pred takými dvomi mesiacmi a zanechalo to vo mne ťažké pocity. Ešte stále neprešiel deň, kedy by som nad nimi nepremýšľal a nejako ich nespracovával.
Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoduchý, miestami nudný príbeh. Dej sa pomaly posúva vpred, niekedy ani neposúva, len prosto je a stagnuje, lebo aj to sa stáva v živote. Rozprávač je typický houellebecqovský „hrdina“, nevýrazný chlapík v strednom veku, ktorý sa, na rozdiel od predošlých kníh, prešiel vo svojich depresiách do takého stavu, že nemá mnoho dôvodov na radosť a vlastne ani na život.
Houellebecq nikdy nemal príjemné alebo veselé knihy. Nastaví nám zrkadlo a ukáže tie nelichotivé stránky a momenty života, ale toto bola veľká temnota. Od prvej vety nastúpi melanchólia a miestami až fyzický bolestivý smútok. Síce mi táto kniha vôbec nespravila dobre, určite stojí za prečítanie. Len si ju netreba odkladať na sychravé počasie…
Aj túto knihu si môžete kúpiť online.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
Natália Kisková: Čítajte si s deťmi. Je to aktívnejšie a vzácnejšie strávený čas ako pri pozeraní rozprávok Natália Kisková dlhodobo žila a študovala v zahraničí. Pred pár rokmi sa vrátila domov na Slovensko, kde spolupracovala na rozvoji podnikateľskej sféry, startupov a podporovala rozvoj mladých talentov. Dnes sa venuje hlavne rodine a malej dcérke. […]
