Katarína Juríková je riaditeľkou Greenpeace Slovensko. V minulosti sa venovala politickej ekonómii potravinových systémov, viedla projekt so ženami pôvodného Majského obyvateľstva v Guatemale a neskôr pracovala ako výskumná asistentka.

Po rokoch v zahraničí sa však rozhodla vrátiť na Slovensko. Chce dosiahnuť zmeny, ktoré povedú k zvládnutiu najväčšej výzvy, akej ako ľudstvo čelíme – zvrátiť klimatickú krízu.

Žijeme v dobe energetickej krízy. Ovplyvnila aj teba aktuálna situácia s energiami a plánuješ v domácnosti „zatvárať kohútiky“?

Energetická kríza zasiahla každého a každú z nás a rovnako aj mňa. V našej domácnosti sme napríklad znížili vykurovaciu teplotu, snažíme sa efektívne vetrať a šetriť energiou tam, kde sa dá. Zároveň si však myslím, že riešenie energetickej krízy by nemalo byť na pleciach ľudí. Potrebujeme systémové riešenia od vlády. Také, ktoré na jednej strane pomôžu ľuďom prečkať túto zimu a na strane druhej zaručia to, aby sme sa o rok opäť neocitli v rovnakej situácii.

Kríza nám ukázala, aký máme problém so závislosťou na fosílnych palivách. A preto ako organizácia Greenpeace žiadame, aby vláda podporila efektívne riešenia, ktoré sme s odborníkmi navrhli.

Hovoríš asi o vašej aktuálnej kampani Za zimu bez (c)hladu. Čo ňou chcete dosiahnuť?

Výzvou reagujeme na súčasnú situáciu, keď čelíme vysokým cenám energií a inflácii. Na vládu máme štyri požiadavky, ktoré sú krátkodobým aj dlhodobým riešením energetickej krízy.

Aké?

V prvom rade žiadame, aby vláda poskytla adresnú a cielenú pomoc ľuďom, najmä nízkopríjmovým a zraniteľným domácnostiam.

Požadujeme tiež zrýchlenie tempa obnovy budov a navýšenie ich financovania. Vláda musí naštartovať komplexnú obnovu budov a to tak, aby si ju mohol dovoliť každý z nás. Hĺbková obnova domu totiž dokáže znížiť spotrebu energie o 60 až 90 percent, čo v rozpočte domácnosti môže ušetriť desiatky eur mesačne. Z nášho pohľadu by financovanie malo byť nastavené progresívne, teda od výšky príjmu domácnosti, aby ľudia s nižšími príjmami dostali vyššiu dotáciu.

Ďalšia požiadavka sa týka obnoviteľných zdrojov energie. Vláda musí urýchliť a zefektívniť ich zavádzanie a umožniť tak ľuďom dostupnejšie varianty, napríklad tepelné čerpadlá, solárne kolektory či fotovoltické panely, opäť s progresívnym typom financovania.

Našou štvrtou požiadavkou je vytvoriť plán útlmu využívania fosílneho plynu, ktorý je zodpovedný za to, že sme sa ocitli v tejto situácii. Žiadame útlm plynu do roku 2035, čo je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať oteplenie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Katarína Juríková riaditeľka Greenpeace
Foto: Lucia Trubačíková

Prečo sa Greenpeace venuje práve téme energetickej krízy?

Dlhodobo pracujeme na téme klimatickej krízy. Je to jedna z dvoch najväčších výziev, ktorej čelíme. Tou druhou je strata biodiverzity rastlinných a živočíšnych druhov. V rámci klimatickej krízy je nevyhnutné prestať využívať fosílne palivá, akým je plyn.

Plyn je totiž stále fosílne palivo aj napriek tomu, že bol dlhodobo prezentovaný ako prechodové riešenie, ako niečo, čo má menší dopad na klímu ako napríklad uhlie.

Zemný plyn je z 80 percent tvorený metánom. To je veľmi silný skleníkový plyn, ktorý v priebehu 20 rokov dokáže planétu otepliť o 82,5-krát viac ako oxid uhličitý. Problémom je, že počas celého dodávateľského reťazca dodávky plynu, od jeho ťažby až po spotrebu, uniká metán a tým prispieva ku zhoršujúcej sa klimatickej kríze.

Čo je zlé na tom, že bežní ľudia na Slovensku kúria plynom alebo varia na plyne?

Pravdaže nemôžeme viniť ľudí za to, že kúria plynom alebo využívajú plynové sporáky. Robia tak preto, že sa u nás málo podporovali a podporujú alternatívy a inú možnosť často nemali. V dnešnej dobe však alternatívy máme. Preto žiadame dostatočnú podporu od vlády tak, aby k nim ľudia mali prístup a mohli si ich dovoliť. 

Zástupcovia plynárenského priemyslu tvrdia, že zemný plyn je najčistejšie palivo spomedzi všetkých fosílnych palív. Citujem z jednej ich kampane: „V porovnaní s inými pevnými palivami vzniká pri spaľovaní zemného plynu podstatne menej škodlivín a produkuje sa zanedbateľné množstvo prachových častíc.“ Kde je teda problém?

Vplyv zemného plynu na klimatickú krízu je zreteľný najmä pri spomínaných únikoch metánu. Ak sú úniky vyššie ako tri percentá, plyn sa stáva rovnako škodlivým pre životné prostredie ako uhlie. Pri uhlí však už všetci vieme, že je to zlý energetický zdroj, zatiaľ čo plyn bol dlhodobo prezentovaný ako „čistejšie” palivo. Fosílny plyn však nemôže byť chápaný ako čisté palivo. To je oxymoron.

Ak nemáme využívať plyn, aké máme alternatívy?

Alternatív je viacero, ale musíme sa na to pozerať komplexnejšie. V prvom rade potrebujeme znížiť našu energetickú spotrebu. To sa dá napríklad obnovou budov, o ktorej sme sa rozprávali. Okrem zníženia spotreby energií potrebujeme využívať zdroje, ktoré nám neničia klímu. To sú obnoviteľné zdroje energie, čiže slnko, vietor alebo geotermálna energia, ktorá má na Slovensku obrovský potenciál.

Ale aj fotovoltické panely či tepelné čerpadlá majú svoje obmedzenia.

Často počúvam argumenty, že slnko a vietor sú nestabilné či nespoľahlivé zdroje. Je potrebné si uvedomiť, že my nie sme ostrov, Slovensko je v strede Európy a je prepojené s ostatnými európskymi krajinami. Môžeme využívať moderné technológie a energiu zdieľať. Prebytočná energia napríklad z Talianska by sa využila na Slovensku.

Nezasiahne to do štandardu bývania, na ktorý sme už zvyknutí?

Nemyslím si, že znižovanie ide ruka v ruke s obmedzením komfortu pre ľudí. Niektoré riešenia sú naopak pre ľudí veľmi prospešné, ako spomínaná obnova domov, ktorá nielen znižuje energie, ale vie aj zlepšiť vnútorné prostredie domov. No je dôležité povedať aj to, že spotreba energie v našej spoločnosti je nadmerná. Naozaj potrebujeme mať v noci vysvietené reklamy na bilbordoch?

Katarína Juríková o fosílnom plyne
Foto: Lucia Trubačíková

Ako vnímaš postoj Slovenska k obnoviteľným riešeniam?

Myslím, že energetická kríza ho zmenila a všetkým začína byť viac ako jasné, že je potrebné do obnoviteľných riešení investovať. Reálne kroky zo strany vlády však zatiaľ nevidíme. Nepočujeme o tom, ako chce Slovensko prebudovať energetický systém na energiu z obnoviteľných zdrojov a ani to, ako plánuje znižovať energetickú spotrebu.

Ocitli sme sa v časoch, keď inflácia a energetická kríza zasiahla do rozpočtov tisícok domácností. Môže to byť impulz, aby ľudí viac zaujímala ekologická kríza?

U mnohých ľudí energetická kríza spustila enormný dopyt po solárnych paneloch alebo tepelných čerpadlách. To je dôkazom toho, že ľudia chcú skutočné riešenia viac ako kedykoľvek predtým. Na druhej strane, neviem či sa to premietne do zvýšeného povedomia o klimatickej kríze. Možno bude mnoho z nás nútených zaoberať sa pokrytím základných životných potrieb a ekologické témy pôjdu do úzadia.

Potrebu riešiť klimatickú krízu si však Slováci naozaj uvedomujú. Z verejného prieskumu ešte pred energetickou krízou sa až 84 percent ľudí vyjadrilo, že by malo byť jednou z priorít vlády riešiť klimatickú krízu. Čiže o tom, že sa tomu musíme venovať, ľudia nepochybujú. Riešenia však potrebujeme zo strany vlády.

Okrem toho, že vedieš Greenpeace na Slovensku si jednou zo zakladateliek environmentálnej iniciatívy Znepokojené matky. Vnímajú mamy, respektíve rodičia, ekologické hrozby urgentnejšie ako iní ľudia?

Naša iniciatíva vznikla z túžby prispieť k hlasu, ktorý volal po riešení klimatickej krízy. Boli to študenti a mladí ľudia, ktorí v roku 2019 vychádzali do ulíc a túžili po systémových zmenách v oblasti klímy. Pre nás rodičov je dôležité bojovať za to, aby naše deti mali obývateľnú planétu a šancu na dôstojný život. Pridali sme sa k nim preto s rodičovským pochodom. Jeho úspech nás presvedčil, aby sme v tom pokračovali ďalej.

Čo sa týka obáv rodičov, skôr by som povedala, že je pre nás veľmi dôležitá vidina budúcnosti detí. Chceme pre ne to najlepšie. Chceme, aby sa mali dobre a mali šťastný život. Keď vidíme následky klimatickej krízy, tie obrovské suchá, požiare, povodne, a vieme, že sa to bude zhoršovať, hlboko sa nás to dotýka. Takú budúcnosť pre deti nechceme akceptovať a je to niečo, čo nás znepokojuje.

Čo cíti rodič, ktorý nevie, či jeho deti v budúcnosti nebudú mať obmedzený prísun vody alebo jedla?

Je to mix emócií. Na jednej strane je to strach o to, v akom svete budú žiť. Nehovoríme len o fyzikálnych následkoch krízy, ale aj o sociálnych rozmeroch. Musíme si uvedomiť, že niektoré miesta na planéte nebudú môcť byť obývané. To spôsobí nové vlny migrácie a s ňou sociálne nepokoje. Cítim tiež hnev. Hnev z toho, že napriek tomu, že riešenia poznáme a presne vieme, čo musíme urobiť, nedeje sa to.

Napríklad správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy z minulého roku poukázala na to, že celosvetovo máme riešenia na zníženie emisií skleníkových plynov o viac ako polovicu do roku 2030. Tými sú hlavne solárna a veterná energia, obnova a ochrana lesov či iných prírodných ekosystémov. Riešenia teda máme, chýba dostatočná politická vôľa.

V jednom z našich ekologických rozhovorov spomenula Andrea Šišmič aj klimatickú úzkosť. Patrí medzi tvoj mix emócií aj toto?

Mňa naša situácia veľmi trápi, ale úzkosťou by som to nenazvala. Nie som paralyzovaná, som motivovaná týmito pocitmi. Hoci je niekedy demotivujúce nevidieť reálne kroky k zmene, neprestanem bojovať za to, aby sme tu zanechali čo najlepšiu planétu pre naše deti a budúce generácie.

Katarína Juríková o ekologickej kríze
Foto: Lucia Trubačíková

Klimatická zmena je náročná téma aj pre nás dospelých. Ako sa o tejto téme rozprávať s deťmi?

My sa s deťmi už odmalička rozprávame o širokom spektre tém. Snažíme sa ich viesť k otvorenosti a ukazovať čo sa deje vo svete. Klimatická kríza je obrovskou súčasťou môjho pracovného života, ale zároveň ju nechcem prenášať do každodenného života našich detí. Jednoducho ich vedieme k tomu, aby si vážili prírodu okolo nás a to, čo nám príroda dáva. Môj syn má deväť rokov, dcéra má sedem a je vidieť, že každý z nich to vníma inou optikou. Obaja však majú veľkú lásku k prírode.

A zaujíma ich to?

Tieto naše rozhovory nie sú nútené, väčšinou sa o tom rozprávame pri konkrétnych situáciách. Napríklad, keď počujú v správach, že niekde sú požiare alebo keď na ulici vidia tmavý dym z výfukov.

Rozhovory o klimatickej zmene sú v rodinách asi veľmi výnimočné.

Myslím si, že by sa o tom malo rozprávať najmä v školách. To, akým výzvam čelí naša planéta, je niečo, čo by malo byť súčasťou kurikula v školách. Nemôžeme očakávať od ľudí, ktorí majú úplne iné starosti, aby vysvetľovali príčiny a dôsledky klimatickej zmeny deťom, to by nebolo voči nim fér.

Aký svet by si si želala pre svoje deti?

Spravodlivý. Myslím si, že súčasný systém taký nie je. Následky klimatickej krízy dopadajú najviac na tie skupiny obyvateľstva a krajiny, ktoré sú za ňu najmenej zodpovedné. Svet, v ktorom žijeme, stojí na profite malej skupinky ľudí.

A tiež by som chcela, aby boli ľudská dôstojnosť a spravodlivosť vnímané ako vyššie hodnoty než honba za ziskom a kontinuálnym rastom. Nemyslím si, že môžeme vyriešiť klimatickú krízu bez toho, aby sme vyriešili nespravodlivý systém, v ktorom žijeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

fosílny plyn Greenpeace Katarína Juríková klimatická kríza