Viera Farbiaková: Knihou o rešpekte by som dala vytapetovať celú planétu

Hoci vyštudovala bábkoherectvo, v živote sa vybrala inou cestou. Spoluzaložila Dietok prizeračky, koncept láskavého opatrovania – prizerania, založený na rešpektujúcom prístupe k deťom. Kým v nedávnom rozhovore pre Heores sme sa hlboko ponorili do témy dôležitosti vzájomného rešpektu, ktorý má silu scitliviť spoločnosť, v tom knižnom Vierka prezradila aj tip na knihu, ktorou by bolo podľa jej slov “najlepšie otapetovať celú planétu.”

Čo je tvoj najnovší kúsok v knižnici?

Posledne som si kúpila útlu knihu od Mii Žurekovej – Tá bolesť ťa prejde. Čítala som ju pár dní potom, ako sa stala vražda na Zámockej.

Myslím si, že som tolerantný človek, ale sama viem mať strach z neznámeho, napríklad ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí sa identifikujú inak, ako vyzerajú. Príbeh, ktorý Mia napísala, bol taký, ako keby som ho žila tu a teraz. Pomohol mi s mojím strachom.

Spájajú sa ti niektoré knihy s konkrétnym obdobím alebo miestom, kedy a kde si ich čítala?

Áno, jasné. Dokonca si pamätám, že prvého Harryho Pottera som dostala od mojej mamy, keď urobila nejakú ťažkú skúšku na vysokej škole. Ona totižto začala študovať, keď som bola druháčka na základnej škole. Vtedy sa tak tešila, že nám celej rodine kúpila nejaké dary.

Potom som dostala nového Pottera vždy na Vianoce. Jeden rok som si ohmatávala dar, v ktorom mala byť šiesta časť. Nezdal sa mi formát, no myslela som si, že možno zohnali nejaké špeciálne vydanie, čo mi dnes príde smiešne, keďže v Detve bolo len jedno mikro kníhkupectvo.

Keď som obal otvorila, bol tam Da Vinciho kód. Bola som aj nahnevaná aj smutná a zároveň zvedavá, čo to je za knihu. V kostole o nej hovorili, že je zakázané ju čítať. Mňa zákazy, samozrejme, lákali.

Na ktorú knihu nevieš zabudnúť?

Malý princ. Je to asi klišé, ale nevadí mi to. Prvého Malého princa som dostala od mojej opatrovateľky tety Ruženy aj s jej venovaním vo vnútri knihy. Napísala ho netradične do ilustrácie. Princa som čítala niekoľkokrát v mojom živote a vždy som tam našla niečo nové. Asi si ho prečítam aj teraz.

Obľúbila si si aj audioknihy alebo si verná klasike?

Audioknihy som začala počúvať len nedávno. Kamoška mi odporučila počas leta audioknihu Vzdelaná a dopočúvala som ju len do polovice. Samozrejme som zabudla zrušiť predplatné v aplikácii a nazbieral sa mi tam kredit. Našla som tam knihy o psychológii a rodičovstve. Tým si teraz dosť žijem a teším sa, že môžem počúvať pri venčení, presunoch a kočíkovaní.

Si spoluzakladateľkou konceptu Dietok prizeračky, ktorého základom je rešpektujúci prístup. Ak by mala byť jedna kniha, ktorú by si nám na túto tému odporučila prečítať si, ktorá by to bola?

Respektovat a být respektován. Najlepšie by bolo otapetovať ňou celú planétu. Ja sa rešpektu učím. K dietkam mi to ide akosi ľahšie, s dospelákmi to viem často vzdať. Ale tí stratení dospeláci boli tiež dietkami. Hľadám v sebe viac porozumienia a menej súdenia.

Keď čítame deťom z detských kníh, je veľmi fajn, keď bavia aj nás, dospelých. Máš tip na detskú knihu, ktorá ťa v ostatnom čase pobavila?

Ja si s dietkami rada čítam ich tempom a ich rečou, a to je vlastne vždy zábava. Teraz, keď už sú chladnejšie dni, chodievame s dietkami do kníhkupectva a oni si vyberú knihu, ktorú chcú čítať. Väčšinou “čítajú” obrázky, ktoré vidia a hľadajú si vlastné príbehy.

Najradšej s nimi čítam veľké obrázkové knihy, kde hľadajú seba a svojich najbližších a rozprávajú mi o nich príbehy. Prípadne si cez to vyrozprávajú veci, ktoré ich trápia. A tiež ma zahreje, keď sú na obrázku rodiny a dietko mi povie: “Och, Jejka, tu sme všetci, ale teba sem zabudli nakresliť. Chýbaš mi tam!”

Poradila by si knihy, ktoré dokážu deťom priblížiť a pochopiť aj vážne či smutné témy?

Takéto sú napríklad knihy Ja som smrť alebo Kačka, smrť a tulipán.

Niekedy si myslím, že tie ťažké témy potrebujeme pochopiť my dospelí, aby sme ich vedeli komunikovať ďalej dietkam. Oni sa často bezprostredne pýtajú na smrť a konce, a keď to nemáme v sebe vyriešené my, môžeme tápať. Čo je prirodzené. Učiť sa to môžeme aj popri dietkach.

Stephen Chbosky: Charlieho malé tajomstvá

Túto knižku mi odporučila jedna knihomoľka, že by sa mi mohla páčiť. A odhadla to správne. Čítala som ju pred dvomi rokmi na Ondrejskom cintoríne, presne viem, na ktorej lavičke som sedela.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Zadie Smith: Swing Time

Pri tejto som zistila, že viem (stále) čítať 400 stranové knihy. Nevedela som sa od nej odlepiť. Boli sme akurát na dovolenke na Malorke a brala som ju všade so sebou. A opäť mi boli blízke témy domova a rodinných vzťahov.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Alena Sabuchová: Šeptuchy

Pri Šeptuchách mi príde čarovné to, že poznám autorku a môžem na ňu natrafiť hocikde v meste. Pamätám si pochmúrne pocity z presného opisu prostredia, v ktorom sa dej odohrával. Tajomno a magično.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Martin Smatana: Rok dobrých správ

Minulý rok som si túto knihu vypýtala ako vianočný dar. Musíme si priznať, že žijeme náročné časy. Dva roky v pandémii, teraz vojna na Ukrajine, do toho klimatická kríza, spoločensko-politická situácia na Slovensku… Niekedy mi je naozaj ťažko na duši. A kniha ako Rok dobrých správ mi pomáha mať nádej v ľudstvo.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Kate DiCamillo: Eduard a jeho zázračná cesta

Mala som obdobie, keď som veľmi riešila, kde je môj domov. Bezpečný prístav, kam sa môžem vrátiť a byť sama sebou. A vtedy sa mi do rúk dostala kniha o Eduardovi. Je plná lásky, a to som vtedy potrebovala.

Táto kniha je momentálne vypredaná, no môžete si nastaviť upozornenie na jej naskladnenie.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.