Pišta Kráľovič: Ťarcha zodpovednosti ma veľmi brzdí

Hudobník, producent, grafický dizajnér a spoluzakladateľ klubových parties ako Hochspannung!, či Beat Deck! Pišta Kráľovič je frontman kapely NVMERI, no v súčasnosti žne úspechy hlavne so svojim sólovým projektom FVLCRVM, s ktorým získal v roku 2014 cenu Objav Roka na Radio_Head Awards. Je skúsený a úspešný remixér, stal sa víťazom súťaže nórskej speváčky Samsaya a len nedávno vyhral aj v ďalšej remixovej súťaži, ktorú pripravil americký producent Machinedrum spolu s firmou Converse.

Čau Pišta! Pred pár dňami si oznámil celkom zásadnú vec. Prezradíš o čo ide?

Áno, po rokoch robenia hudby, po nociach a víkendoch, som si niečo našetril a idem to skúsiť na pár mesiacov naplno len s hudbou. Takže je to už pár dní môj „dayjob“.

Ako dlho si to plánoval?

No v podstate už veľmi dlho, ale tak reálne asi až posledné roky. Nevedel som prísť na spôsob, ako by som z toho vedel vyžiť, ale prišlo to za mnou nejak samo s hraniami ako DJ. Podstatný dôvod tejto zmeny je, že by som sa chcel cez deň sústrediť na nový materiál. Uvedomil som si, že už nie som úplne najmladší, takže teraz je ten správny čas.

Chceš si vyskúšať, či sa tým dokážeš živiť?

Nerozmýšľal som veľmi nad tým, či to chcem vyskúšať. Len som mal trochu pocit, že sa musím k hudbe premáhať. Mal som už veľmi málo času popri práci a hraní, tak som si vlastne kúpil trochu voľného času. Čo z toho celého vyplynie a ako to bude vyzerať o 6 mesiacov, netuším. Je to taký krok do neznáma.

A je to naozaj krok do neznáma? Vedela by ťa tvoja hudba v nejakej miere uživiť už dnes?

Myslím, že na nájom to zarobí, ale neviem dokedy to môže trvať. Miestne kluby majú tiež svoj rozpočet na alternatívnu hudbu. Myslím si, že som už dosiahol strop, čo sa dá dosiahnuť bez nejakého väčšieho úspechu. Tiež si uvedomujem, že to čo robím, nie je úplne ľahko stráviteľné pre každého.

Existujú aj iné cesty, ako podporiť svoju značku. Si dizajnér. Nepremýšľal si nad „merchom“? Tiež si aktívny v rôznych producetnských online fórach. Nejaké workshopy?

Určite. Myslím si, že je veľa ľudí, ktorí by mi radi pomohli aj finančne. Ale som v tomto trochu zvláštny. Snažím sa všetko robiť tak nejak podľa toho, ako sám žijem. A „merch“ ani fyzické nosiče som si nikdy nekupoval. Vždy ma zaujímala na 99% iba hudba. Predávať veci, ktoré ľudia v podstate nepotrebujú, mi prišlo zvláštne. Ale myslím si tiež, že keď sa minú zásoby, určite vymyslím niečo, čo by mohlo pomôcť obom stranám.

Máš nejaký plán, čo sa stane po tomto “vyhradenom“ kreatívnom období?

Zatiaľ nie. Teraz sa musím sústrediť na nový materiál. Podľa toho, čo sa s ním stane, sa môžu veci úplne zmeniť. Ale som pripravený aj na možnosť, že sa nič nezmení a vrátim sa tam, kde som bol. Ale vieš ako to je, aj v „akčňákoch“ sa hovorí, že najnebezpečnejší ľudia sú tí, ktorí nemajú čo stratiť. (smiech)

Nestojí za tým nejaký tajný kontrakt so zahraničným vydavateľstvom?

Konktrakt nie, iba ponuka. Tých labelov je viac. Prišlo to už dávnejšie a trochu sa s tým pasujem, keďže odo mňa chcú niečo, čo som doteraz nerobil. Ale je to fajn výzva. Len mi to trošku trvá.

To znie super. Prezradíš čo chcú?

Jeden z tých labelov chce, aby som do svojich trackov spieval. Rozhodli sa tak na základe jedného songu, ktorý bol myslený len ako intro. To sa im zdalo najoriginálnejšie.

Ale ty nerád používaš vlastný hlas v skladbách FVLCRVM. Čiže teraz sa to zmení?

Hej, tak nejak. Teda aspoň na nejaký release. Má to ale výhody. Svoj hlas nemusím hľadať dlhé dni v rôznych sample bankách alebo s niekým chodiť do štúdia.

Máš plán, ako sa udržať v tempe, alebo spoliehaš na to, že ťa dotlačí prirodzená túžba dostať hudbu do sveta? Predsa len, mať toľko voľného času …

Hej, chce to trochu disciplíny a to sa doma ťažšie udržiava. V poslednej dobe som nejak stratil túžbu hudbu niekde dostať. Skôr to jednoducho spraviť najlepšie ako viem. 10 rokov som sa veľmi snažil prísť na koreň tomu, ako to celé funguje, a keď som si povedal, že do toho už nebudem vkladať toľko energie, prišli ľudia, ktorí si ma našli sami.

Ako to vlastne prebieha? Kontaktoval ťa nejaký zástupca vydavateľstva s konkrétnou vecou?

Skôr jeden manažér, ktorý má pod sebou už fungujúce mená. Ponúkol ma do jedného môjho obľúbeného labelu a prišla odpoveď, že sa im to páči a chcú vedieť a počuť viac. Je to skvelý pocit, ale taká tá ťarcha zodpovednosti ma posledné mesiace veľmi brzdí. Už bez tohoto pocitu pracujem veľmi pomaly.

Dostal si deadline?

Taký pomyselný, ale aj ten som už prešvihol o niekoľko mesiacov. Niekedy mi to je celé smiešne. Myslím, že všetci ostatní ľudia by to využili okamžite a spravili kariéru. Neviem to veľmi popísať čo sa deje, ale asi som sa trochu zľakol.

Máš skúsenosti s hraním v zahraničí, spolupracuješ s Red Bull Music Academy, v rámci ktorej si sa stretol s X vplyvnými ľuďmi z hudboného biznisu. Predpokladám, že si denne píšeš s rôznymi ľuďmi z hudobnej brandže. Akú váhu dávaš budovaniu vzťahov s hudobnou komunitou v súvislosti s presadením sa na svetovej scéne?

Vzťahy sú všetko. Mne je dosť proti srsti predávať sa, fotiť sa a točiť. S ľuďmi, ktorí robia to isté čo ty a vzájomne sa nejak rešpektujete to ide vlastne tak prirodzene. Ale asi s najväčšou kopou z nich som sa spoznal cez web. Často totiž píšem producentom, ktorých track sa mi páči. Tí „veľkí“ odpíšu samozrejme menej často, čo úplne chápem. Určite by to bolo o niečo jednoduchšie žiť vo veľkom meste, kde ich žije väčšina.

Viem, že si skúšal aj PR agentúru. Ak by si mal odporučiť niekomu cestu, bolo by to skôr cez kontakty, alebo PR?

Skúšal som len jednu agentúru, takže je to ťažko zhodnotiť. Pre mňa to veľmi nefungovalo. Našiel som si vzťah s pár žurnalistami/blogermi, ale postupne prestali odpisovať. A potom som vlastne pochopil, že sú ešte viac zúfalí, ako ja (smiech). Vlastne keď nad tým tak rozmýšľam, idem hore zatiaľ úplne old school. Niečo z rádia, niekto niekomu niečo povedal, potom si to iný vypočul, zavolali ma a páčilo sa. To asi bude fungovať vždy dobre.

Ako komunikuješ s producentami. Si ešte stále aktívny na Soundcloude, ktorý bol do určitej doby super nástroj na komunikáciu?

Určite. Veľa producentov, väčšinou tak do 5 tisíc followerov, odpíše a sú radi. Stále je to najlepšie miesto. A možno ešte rôzne fóra na Reddite. Tam je producentov strašná kopa.

Na Soundcloud sa však v posledných rokoch valí vlna kritiky. Polemizuje sa, či ho nekúpi dokonca Spotify. Ako to vnímaš?

Myslím si, že Soundcloud stále definitívne vedie, čo sa týka klubovej hudby. Nemyslím si však, že je to dobrý nástroj na komunikáciu. Ale veľmi mi vyhovuje, že tam fakt ide iba o audio. Trochu ma mrzí, že sa to u nás nikdy neuchytilo a decká míňajú svoje dáta na video z YouTube. Ale Spotify má veľkú šancu postaviť sa niekde medzi.

V súčasnosti musí byť producent prítomný na mnohých streamovacích službách a médiach. Spotify, Deezer, iTunes, Soundcloud, Bandcamp, atď. Ktorý z týchto kanálov ti najviac vyhovuje ako poslucháčovi?

Na klubovú hudbu alebo všeobecne elektroniku, je to u mňa Soundcloud a Spotify na všetku hudbu. A ak hudbu kupujem, tak Bandcamp alebo Google Play, pretože tam sú ceny za rovnaký track v rovnakej kvalite nižšie ako inde. Niekdajšia hudobná veľmoc Apple tuto dosť zaspala.

Okrem toho, že si hudobník, si aj dizajnér. Máš teda k vizuálu náramne blízko, preto sa celkom čudujem, že máš vonku len veľmi málo vizuálne stvárnených trackov. Nechystáš niečo?

Určite si to chcem skúsiť. Je to však časovo oveľa náročnejšie ako tvorba tracku. A sám nie som asi až tak vyskillený, aby som to zvládol. Ale možno si niečo vymyslím. Veľmi rád však túto stránku niekomu „outsourcenem“. 20syl je skvelý producent a robí si klipy sám, ale rád by som vedel, kedy ten človek spí.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

fvlcrvm gergaz nvmeri pista kralovic unsung heroes