Juraj Hrabal, viac známy pod pseudonymom Jimmy Pé, je producent elektronickej hudby, spoluzakladateľ renomovaného labelu GERGAZ, a jedným z najtalentovanejších hudobníkov zo Slovenska. Jeho skladba Hudson River sa ozýva v kluboch po celom svete a do tracklistov si ju zaradili aj mnohé známe mená svetovej hudobnej scény. S Jimmym sme sa porozprávali o jeho úspechoch, o tom, čo vlastne pre neho znamenajú, o jeho názore na slovenskú rapovú scénu, ale aj o jeho punkových začiatkoch.

Ruku na srdce Jimmy, predpokladal si taký úspech so skladbou Hudson River?

Vôbec. Celé to bolo o tom, že som chcel len spraviť skladbu z brassových zvukov, ktoré používa vo svojich skladbách Hudson Mohawke. To, že to neskôr začali hrávať moji obľúbení producenti a DJi, bolo pre mňa veľké prekvapenie. Dalo mi to trochu nádeje, že nemusíš byť známy, aby niekto zahral tvoju skladbu. Úprimne, čakal som skôr veľa negatívnych reakcií na to, že to znie úplne ako Hudson Mohawke. Ale je to v podstate klasický žánrový track a takýchto je celkom dosť. Pokiaľ sa tomu niekto nevenuje, tak je jasné, že to prirovná k najznámejšiemu menu.

Je táto skladba v rámci vplyvu na tvoju hudobnú kariéru jedna z najdôležitejších?

Pravdepodobne áno, ale začalo to tým, že The Gaslamp Killer najskôr hrával môj track Elare. Na ten moment, keď som to zistil, nikdy nezabudnem. Neskôr začal nasadzovať do setov Hudson River a už to išlo. Celkom funguje aj skladba Something Like This, ktorú som robil s americkým producentom Pleasure. Zaujímavé je, že ju hrávajú všetci moji najobľúbenejší DJi (Craze, Shiftee, Skratch Bastid, Eskei83). Zistil som, že si ju medzi sebou preposielali.

Je to zvláštny pocit vidieť, ako hrajú tvoj track pred veľa ľuďmi na známom festivale. Na jednej strane sa tešíš, že to ľudí baví, a na druhej prichádza jemná frustrácia z toho, či sa to aj tebe niekedy podarí.

Vyzerá to tak, že si len krôčik od tvojich vysnívaných hudobníkov a vydavateľstiev. Aké sú ďalšie veci, ktoré musíš podniknúť na ceste za hranice Slovenska?

Heh, keby to bol krôčik, tak by som bol veľmi rád. Úprimne si však myslím, že to je ešte dlhá cesta. Ideálne by bolo vydať album, EP alebo singel v známejšom vydavateľstve, ale ani to nemusí znamenať, že je to “vyhraté”. Veľa mojich obľúbených producentov vydáva hocikde, píšu sa o nich veľké blogy a stále nemajú veľa hraní. Množstvo z nich má dokonca menej hraní ako ja na Slovensku. Je to celkom zaujímavé, keďže u nás táto scéna v podstate neexistuje a hrávame si tu každý víkend. Ale chápem, že pre nich je to oveľa ťažšie, pretože je to aj otázka silnej konkurencie. V každom prípade, ide to zatiaľ dobrým smerom. Dostal som sa do playlistov mojich obľúbených DJov a producentov, čiže môj osobný úspech som dosiahol.

Pripravuješ nové EP. Vraj bude iné, menej “klubové”. Pôjde o návrat k náladám albumu Insomnia?

Vôbec neviem, či má zmysel sa o tomto rozprávať, pretože plány sa mi dosť zmenili a teraz som v bode, keď neviem, čo a ako chcem vydať. Jasné je len to, že mám hotových skoro osem skladieb a premýšľam, či urobím ešte tri a spravím z toho album alebo to rozdelím na dve EP. Uvidím do konca roka, či sa mi podarí spraviť nejaký koncept. V každom prípade, mal som v pláne robiť úplne iný album. Ale nevadí, tú ideu mam stále v hlave, len sa mi teraz podarilo spraviť niečo úplne iné. (smiech)

Návrat k Insomnii nechystám. Nechcem sa vracať k niečomu, čo som už spravil. Hudba sa posúva ďalej, vzniká veľa novej inšpirácie, tak prečo ju nevyužiť.

Čiže pôjde hudobne o niečo úplne iné v porovnaní s tvojou predchádzajúcou tvorbou?

Ako sa to zoberie. Pre mňa je to hlavne iné po produkčnej stránke, pretože som robil skladby trochu inak, ako som bol zvyknutý. Naučil som sa nové veci a produkčne som sa posunul ďalej, a, samozrejme, snažil som sa to aj náladovo vyskladat inak, než posledné Fake Fantasy. Bude to viac hudba na slnečno-jarný deň, ako na zamračeno-upršaný. (smiech)

Hudba Jimmyho Pé
Foto: Šimon Šiplák

Chystáš sa svoje nové EP vydať na domovskom GERGAZe alebo niekde inde?

To zatiaľ vôbec neviem. Priorita je mať všetko hotové čo najviac k mojej spokojnosti. Vydávanie budem riešiť, až keď budem mať všetko hotové.

Hudobný priemysel nie je len o hudbe ako takej, ale aj o manažmente, PR, kontaktoch, networkovaní a mnohých iných veciach. Plánuješ do týchto vecí investovať viac času a financií? Čo si vlastne o tom celom myslíš – je to udržateľné?

V poslednej dobe sa snažím byť v tomto aktívny. Tento rok ma začala zastupovať jedna holandská agentúra, no zatiaľ sme spolu ešte nespolupracovali, pretože sa čaká na môj nový materiál. Som zvedavý, či sa niečo podarí vybaviť, ale snažím sa ostať pri zemi a zbytočne nesnívať o veciach, ktoré možno ani nemajú potenciál sa uskutočniť.

Budem rád, ak ma moje nové veci posunú o krok vpred hocijakým spôsobom, pretože do toho vkladám veľa energie a chcel by som ju aspoň z časti dostať naspäť, aby ma to nakoplo robiť ďalšie nové veci ešte lepšie a vidieť, že stráviť nad tým každú možnú chvíľu voľného času má zmysel.

Pre producenta, ktorý sa chce niekam dostať, je to dnes celkom otrava, riešiť si všetko sám. Vyžaduje to pomaly toľko času, čo samotná produkcia a pri normálnej dennej práci sa to veľmi ťažko stíha. Ale ak svojej hudbe veríš a chceš niečo dosiahnuť, tak musíš mať podchytené aj toto.

Najideálnejší stav by bol taký, ak by som sa mohol venovať iba hudbe a administratívu by riešil niekto, kto sa v tom vyzná a má kontakty. V tomto bode zatiaľ ešte nie som.

Jeden z tvojich hudobných hrdinov, Hudson Mohawke, sa tento rok podieľal na tvorbe albumu Hopelessness od ANOHNI – jednom z najpolitickejších a najpriamočiarejších albumov vydaných za posledných pár rokov. Myslíš, že je dôležité, aby hudba komentovala spôsob, akým funguje spoločnosť?

V minulosti som väčšinou riešil hudbu prostredníctvom názoru. Zaujímalo ma, či sa poukazuje na nejaký problém. Počúval som veľa hip hop a punk, lenže časom ma unavovalo počúvať niečí názor. Poväčšine ešte aj negatívny a stále sa sťažujúci. To bol aj jeden z dôvodov, prečo ma punk omrzel ako taký. To preto, lebo je to v podstate taký malý režim, ktorý ti hovorí, aký máš mať názor, čo si obliekať, čo počúvať a celé to je zaobalené v tom, že my sme tu tí, ktorí žijeme slobodne. Je to obyčajná konzerva. Tým to tu nechcem hanobiť, len rozprávam moje skúsenosti s týmto žánrom. Neviem prečo by sa mal punkáč cítiť zle, keď počúva elektroniku, ak je ich idea robiť si čo chceš. Ktovie, ako je to všetko vnímané dnes, už som mimo tejto subkultúry.

V každom prípade, momentálne neriešim v hudbe postoje a názory, možno je to aj tým, že dosť počúvam inštrumentálnu hudbu a keď už spievanú, tak zväčša po anglicky. Nesnažím sa to prekladať, hlas vnímam len ako ďalší nástroj v skladbe. Chcem mať z hudby pozitívny a inšpirujúci pocit. Momentálne som takto osobne nastavený, ale, samozrejme, nemám nič proti tomu, ak sa v hudbe riešia politické veci.

Na nedávnom udeľovaní Radio_Head Awards si upozorňoval na fakt, že si ľudia majú dávať pozor na to, koho volia (bolo tesne po voľbách). Považuješ za dôležité, aby sa umelci vyjadrovali k spoločenským témam?

Ak k tomu majú čo povedať, tak je to určite dobré. Hlavne ak má ich názor váhu a môže ním niekoho trochu usmerniť. Ja to zatiaľ neriešim, pretože si nemyslím, že by som dokázal niekoho mojím názorom ovplyvniť. Ak sa však naskytne možnosť, ako napríklad na RHA, povedať zopár slov k tomu, čo ma aktuálne štve, tak sa to budem snažiť vždy vyjadriť.  

Na svojich sociálnych sieťach sa občas vyjadruješ k slovenským raperom, prípadne producentom. Nemyslíš si, že na rozdiel od prelomu tisícročia raperi málo upozorňujú na fakt rastúceho extrémizmu?

Je to ťažká otázka, pretože toto ovplyvňuje veľa faktorov. Samozrejme, dnes je menej tých, ktorí o tejto téme hovoria, ale zase nestavajme ich do pozície, že sa k tomu vyjadrovať musia. Jedna vec je aj tá, že v dobe, keď o tom rapovali, tak často stretávali náckov na uliciach a mali s nimi problémy. Dnes ich už na ulici ťažšie rozoznáš a raperi si žijú svoj americko-slovenský sen, v ktorom týchto ľudí už pravdepodobne nestretávajú. Všetci hovoria, že rapujú o tom, čo žijú. Tak si ich skús vypočuť a zistíš, kde sú.

Keď som počúval punk, tak pomaly osem z desiatich skladieb bolo o tom, ako sú fašisti zlí. To ti podvedome podsúva signály, že je to fakt niečo veľmi zlé. Teraz, keď z desiatich raperských skladieb počuješ v jednej pár slov o tom, že voliť náckov je zloba, si nemyslím, že to ľudí nejako ovplyvní. K tejto téme by sa mala vyjadrovať verejnosť ako taká a nielen raperi, aj keď priznávam, že by mali myslieť aj na edukovanie svojich fanúšikov než len na to, koľko ľudí si pozrie ich nový klip a zaplatí album.

Rozhovor s Jimmy Pé
Foto: Šimon Šiplák

V poslednom čase sa nad tým zamýšľa mnoho hudobníkov (napríklad aj Nicolas Jaar). Je hudobné povolanie takým, ktoré má nejaký spoločenský vplyv? Ako to vnímaš ty? Cítiš zodpovednosť?

Zatiaľ to nie je moje povolanie. Som v štádiu, keď si sám doma robím hudbu a pár ľuďom sa to páči. Ak si známejší a sleduje ťa veľa ľudí, tak máš spoločenský vplyv minimálne na svojich poslucháčov. Tým ti postupne narastá istá zodpovednosť. Ak by som niekedy došiel do tohto bodu a videl by som, že sa deje niečo zlé, tak by som sa k tomu určite vyjadril.

Čo ťa inšpiruje? Máš okrem hudobných inšpirácií aj nejaké literárne alebo vizuálne?

Najviac ma inšpiruje samotná hudba. Naučil som sa ju lepšie a pozornejšie vnímať a na základe toho sa snažím prísť na to, ako čo môže fungovať. Skôr ma viac baví vizuálne umenie než literárne, pretože ja som nikdy nemal rád moment čítania. Neviem presne vysvetliť prečo, ale vždy ma viac bavilo niečo počúvať alebo pozerať. Kvôli tomu som ani nešiel študovať na vysokú školu a radšej sa učím z videí, než z knihy. Ale ktovie, možno sa to časom zmení. Vôbec sa tomu nebránim.

Kto je tvoj životný hrdina a prečo?

Určite je to otec. Hrdinom sa pre mňa stal pri mnohých rodinných a osobných situáciách, a ak sa nenahneváš, rád by som si ich nechal pre seba. Má môj najväčší rešpekt, v hudbe mi stále veril a snažil sa ma podporovať. A robí to dodnes. Neviem si z jeho pohľadu predstaviť, ako vníma moju hudbu, pretože predpokladám, že mu nie je celkom blízka. Som však veľmi rád, že vedel zhodnotiť, že to je niečo, čo k môjmu životu potrebujem. Nesnažil sa mi nanútiť veci z jeho sveta a nechal mi voľnosť. Som rád, že ma naučil, ako si z malichernosti a nepodstatných vecí v živote nerobiť ťažkú hlavu a mať nad nimi nadhľad. To uľahčuje veľa vecí a dáva ti viac priestoru sa sústrediť na podstatné a pozitívnejšie veci.

Díky Jimmy

Zasúťažte si o vinyl. Jimmy Pé vydal pred dvomi rokmi svoj debutový album Insomnia a pravda je taká, že veľa kusov už na skladoch nie je. Ak sa vám páči Jimmyho hudba, prihláste k odberu nášho newsletteru a v nedeľu večer budeme kontaktovať jedného výhercu. Užívajte 🙂

 

Súťaž o vinyl Insomnia

Niečo normálne do inboxu