Lucia Šicko: Chcela by som dať dievčatám cez knižný príbeh silu prekonávať stereotypy, s ktorými sa budú stretávať

Pohrávam sa s myšlienkou vytvoriť príbeh pre deti, ktorý by im dal odvahu skúšať, objavovať svoje talenty a nebáť sa veľkých dospelákov.

30. 7. 2019

Lucia Hirko

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Lucia Šicko spoluzaložila herné štúdio Pixel Federation. Stretnete sa s ňou pri vzdelávacích konceptoch ako EduFactory, ktorého cieľom je podporovať zaujímavé vzdelávacie projekty s využitím nových technológií a Butterfly Effect, ktorý podporuje rozvoj mladých talentov. Rozprávali sme sa spolu nielen o detských knihách, ale aj o tom, ako inšpirujú herný priemysel.

Spomenieš si na svoju najobľúbenejšiu knihu z detstva?

Knihy som milovala vždy. Čítala mi ich mama, stará mama a vlastne som “trápila” celú rodinu, aby mi čítali. Potom som zas čítala ja malému bratovi. V tretej triede som objavila STOPY, obzvlášť Vinnetoua, Tarzana, dobrodružné knihy z našej knižnice, neskôr z mestskej knižnice. Milovala som, keď som sa stratila v príbehu a hltala jednu stranu za druhou.

Predstav si ideálnu atmosféru na čítanie knihy. Čo vidíš?

Sedím vonku v tráve pod stromom a v tieni. To boli moje letá. Alebo mäkké kreslo, v ktorom sa príjemne utopím, teplé svetlo lampy, vonku prší alebo sneží.

Prečo máme vo svete podcastov, videí, filmov a seriálov vôbec čítať knihy?

To je dobrá otázka. Kniha je jeden z mnohých nosičov vedomostí, názorov, príbehov. Mám rada vôňu kníh, dizajn obalu, rada ich držím v ruke, prevraciam strany, poznačím si niečo vo faktografickej knihe a milujem pohľad na knižnicu. Obľubujem však aj podcasty a audioknihy. Tie počúvam vždy, keď mám voľný moment. Za mňa to nie je nevyhnutne len o fyzickej knihe. Je to o obsahu, príbehoch, ktoré rozvíjajú náš vnútorný svet, niečo nás učia, dávajú priestor našej predstavivosti, rôznorodosti.

Ak by si raz napísala knihu, o čom by bola?

Pohrávam sa s myšlienkou napísať a ilustrovať príbeh pre deti. Mám tri deti, veľa im čítam. Príbehy im aj vymýšľam a potom ich dotvárajú ony. Rada by som zachytila tieto fantastické svety, pohľady a dala ich iným deťom. Príbehy, ktoré by im dali guráž skúšať, objavovať seba, svoje talenty a nebáť sa veľkých dospelákov, aby mali odvahu čeliť problémom, ktoré nás obklopujú.

Obzvlášť sa zamýšľam nad tým, ako dať mojej dcére a ďalším dievčatám silu prekonávať stereotypy, s ktorými sa budú celý život stretávať, uistiť ich, že sú silné, múdre, šikovné a schopné dokázať neuveriteľné veci.

Aká knižka by podľa teba mala byť v každej detskej knižnici a prečo?

Nemám jednu, je totiž veľa krásnych detských kníh. Milujeme knihu Kde žijú divé zvery od Maurice Sendaka, Grincha od Dr Seussa, knihy od Roger Hargreaveas, máme veľa rôznych encyklopédií, grafických noviel, kde sme začínali Tintinom. Dnes už máme obrovské zbierky od rôznych autorov. Čo mi ostalo v hlave a k čomu sa veľa vraciame, sú Príbehy pre dievčatá a pre chlapcov, ktorí sa neboja byť výnimoční.

Akým spôsobom inšpirujú knihy herný svet a navrhovanie hier?

Kreatívne svety sú veľmi prepletené. Kniha inšpiruje film, pri filme vznikne hra, potom komiks alebo celé naopak. Krásny príklad úspechu je Szapkowského Zaklínač. Čítali sme ho ako puberťáci a nedočkavo očakávali každý ďalší diel. Zrazu vznikla hra, dnes je známa po celom svete a čoskoro pribudne seriál, v ktorom hlavného hrdinu Geralta hrá herec, ktorý hral Supermana.

Mnohé herné príbehy sú inšpirované klasikou. Veľa vizuálnych inšpirácií hier vychádza z rôznorodých architektúr zmapovaných v knihách, ich dizajnom. Možností je veľa. Knihy sú jeden z mnohých zdrojov inšpirácie pre herných dizajnérov, príbehárov, level dizajnérov.

Trillion Dollar Coach (Autor: Eric Schmidt)

Foto: Martina Juríčková

Bill Campbell je jedno z mien, ktoré ste asi nikdy nepočuli (aspoň ja som ho pred prečítaním knihy Trillion Dollar Coach nepoznala). Medzi známe osobnosti Sillicon Valley tech sveta, ktoré Bill koučoval, patril Larry Page, Sergey Brin, Eric Schmidt, Jonathan Rosenberg a Sundar Pichai z Google, Steve Jobs z Apple (kde bol Bill aj VP Marketingu), Brad Smith z Intuit, Jeff Bezos z Amazonu, John Donahoe z eBay, Marissa Mayer z Yahoo, Dick Costolo z Twitteru a Sheryl Sandberg z Facebooku. Celkom obdivuhodná zostava.

Autori knihy jeho prístupu a koučingu pripisujú úspechy koučovaných.

Jeho filozofia bola zamerať sa v prvom rade na človeka a až potom na jeho biznis kontext. Pomáhal ľuďom nachádzať svoju cestu k úspechu, budovať silné tímy, ktoré si navzájom dôverujú, rešpektujú sa a efektívne vďaka tomu spolupracujú.

Kniha ma silne oslovila práve kvôli tomu, že verím, že takýto prístup vie priniesť dlhodobý, udržateľný rast osobnosti, tímu. Ja sama si aktuálne študujem rôzne princípy a metodiky koučingu a Billov vo mne silne zarezonoval pre veľkú autenticitu. Ľudia sú komplexné bytosti, ktoré majú rôznorodé potreby, záujmy, zručnosti, výzvy a nie je možné oddeliť súkromné ja od pracovného. Mnohokrát máme odpovede v sebe, kouč nás k nim len naviguje a pomáha nám nachádzať skratky, robí nám zrkadlo, pomáha nám byť konzistentnejšími.

Aj túto knihu si môžete kúpiť online.

Moc faktov (Autor: Hans Rosling)

Foto: Martina Juríčková

Kniha, ktorú na sklonku života napísal Hans Rosling, by mala byť zaradená medzi povinnú literatúru s cieľom rozvíjať kritické myslenie.

Rosling v nej cez mnohé príbehy a anekdoty vysvetľuje 10 inštinktov, prečo máme pocit, že svet okolo nás je horší, než v skutočnosti je (bez toho, že by spochybňoval problémy a výzvy, ktorým musíme čeliť).

Poukazuje na našu tendenciu rozdeľovať svet na nás a tých druhých, typicky rozvinutý svet a rozvojový, pričom vychádzame z dát dávno neaktuálnych. Kriticky sa zameriava aj na médiá, ktoré kŕmia náš inštinkt strachu a nevyužívajú dostatočne fakty a dáta. Tvrdí, že nám je negativita bližšia ako pozitivizmus, ako máme tendenciu hľadať vinníkov. V skratke – ako podvedomie a predsudky bránia našej hlave vidieť pokrok, rast, všeobecné zlepšovanie životnej úrovne.

Nevieme, čo nevieme a vo svete, kde je informačný pretlak, kde je relevantnosť a hodnovernosť informácie stále ťažšie vyhodnotiť, je jednoduchšie ignorovať, že niečo môže byť inak ako predpokladáme.

Kniha sa veľmi príjemne číta, Rosling dávkuje svoje zistenia cez skúsenosti zo svojho bohatého života a výskumu.

Aj túto knihu si môžete kúpiť online.

Biologie víry (Autor: Bruce H. Lipton)

Foto: Martina Juríčková

Autor Bruce Lipton sa snaží dokázať, že naše myšlienky môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť zdravie bunky.

V jednotlivých kapitolách odkrýva zákutia toho ako funguje naše vedomie a podvedomie, ako sa ktoré z nich učí. Lipton tvrdí, že 95 % našich životov je determinovaných podvedomím. V knihe nás prevedie základmi výskumu v oblasti epigenetiky. Prevedie nás systémom fungovanie DNA, evolúciou poznatkov, ktoré ho doviedli k tomu, že je to prostredie a receptory na povrchu bunky, cez ktorý prostredie vníma a ktoré determinujú jej fungovanie.

Pohľad, vysvetlenia, ktoré v knihe dáva, sú veľmi zrozumiteľné a pôsobia vierohodne. Vedecká obec sa však nestotožňuje so všetkými jeho závermi. Jeho spiritualita a snaha o vysvetlenie prepojenia medzi “telom a duchom” nie je podľa nich dostatočne dokázaná a jednoznačná.

Napriek tomu je to kniha, ktorá dáva zrozumiteľný základ do epigenetiky, fungovania mysle a poskytuje príjemný priestor pre špekuláciu. Ja som knihu “zhltla”, veľa som nad jej obsahom rozmýšľala a diskutovala ho s množstvom ľudí. Pocit, ktorý mi ostal, bol jednak pozitívny a predstava, že viem ovplyvniť svoje zdravie pozitívnou myšlienku, je lákavá a nie je úplne nová. Zároveň však idea, že naše vedomie, ktorým reálne disponujeme, je neustále valcované mnoho miliónkrát silnejším podvedomím, je tak trochu až deterministicky desivá.

Aj túto knihu si môžete kúpiť online.

V melounovém cukru (Autor: Richard Brautigan)

Foto: Martina Juríčková

Ako by povedali v Monty Pyton, “And now for something completely different!“. Richard Brautigan je spomenutia hodná postavička, básnik, prozaista, človek pre mňa z iného vesmíru. Moje srdce si získal knihou Chytanie pstruhov v Amerike, čítala som od neho aj Hawklinskú príšeru, Potrat: Historická romanca 1966, Trávnik se mstí či v origináli So the wind won’t blow it all away…

V jednom období života som ho čítala priam obsesívne. Brautigan zažil detstvo, ktoré si už dnes ani nevieme predstaviť, detstvo v extrémnej chudobe. Trpel psychiatrickým ochorením, väčšinu života bol alkoholik, mnohokrát rozprával o samovražde, ktorú nakoniec v roku 1984 spáchal. Ostalo po ňom fascinujúce dielo, absurdný, poetický, satirický pohľad na vtedajšiu spoločnosť.

Kniha V melónovom cukre s ilustráciami od Danky Olejníkovej je pre mňa skvost. Rada sa k nej vraciam. Je to postapokalyptická novela odohrávajúca sa v pozostatkoch padlej spoločnosti, ktorá žije v komunite zvanej iDeath, kde je vačšina vecí vyrobených z melónového cukru.

Cez pohľad hlavného protagonistu sledujeme život komunity v iDeath, ktoré pôsobí ako malý raj. Antagonistom je inBoil, ktorý žije mimo komunitu a stál za vyvraždením tigrov, zvláštnych bytostí, ktoré vedeli rozprávať, počítať, no živili sa ľuďmi. Znie to absurdne? Možno áno, ako každá správna báseň je novela plná skrytých významov a nejeden kritik sa venoval jej rozboru v snahe o čo najvýpovednejšiu interpretáciu farebnej spletitosti slov.

Aj túto knihu si môžete kúpiť online.

Náš ľadovec sa roztápa (Autor: John Kotter)

Foto: Martina Juríčková

Napriek názvu a fiktívnemu príbehu tučniakov žijúcich na topiacom sa ľadovci ide o príručku k change managementu (riadenie zmien, poz. red.). Autor John Kotter v nej vysvetľuje, ako v ôsmich krokoch úspešne realizovať zmenu.

Malý zvedavý tučniačik si zrazu všimne, že s ich ľadovcom sa niečo deje. Skúma, sleduje, zisťuje a pod povrchom ľadovca nájde jaskyne, ktoré sa zväčšujú a vlieva sa do nich voda, ktorá keď v zime zamrzne, roztrhne ich krásny ľadovec. Tučniačik zalarmuje pragmatickú líderku a ukáže jej svoje zistenia. Spoločne presvedčia celé vedenie, že je potrebné vytvoriť povedomie o probléme, vytvoriť v komunite pocit nutnosti ho vyriešiť.

Následne dajú dokopy tím zodpovedný za návrh riešení, vytvorenie vízie a stratégie pre zmenu. Tie potom komunikujú komunite, presviedčajú ich o najvhodnejšom riešení. Realizačnému tímu a jednotlivcom dajú silu exekuovať dohodnuté riešenia. Okrem toho navrhnú krátkodobé riešenia vedúce k ďalekému cieľu, ktoré prinášajú pocit rýchleho úspechu pre zabezpečenie spokojnosti s navrhovaným riešením. Realizačný tím a vedenie neustále komunikujú úspechy, progres. Z vybudovaného momentu sa zrazu preklopia a vytvoria nový zvyk.

To je krátky návod Johna Kottera pre úspešný change management. Práve milý príbeh s postavami, ktoré by mohli byť vašimi kolegami, je ľahko stráviteľný, zapamätateľný a vďaka tomu reprodukovateľný.

Aj túto knihu si môžete kúpiť online.

Pred pár mesiacmi sme sa s Luckou rozprávali o výchove, vzdelávaní a školstve vo Fínsku a na Slovensku, o deťoch a technológiách a hernom svete. Prečítajte si celý rozhovor.

Niečo normálne do inboxu


Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

martinus tip na knihu