Ladislav Kossár je zakladateľ občianskeho združenia a nadácie PROVIDA. Jej cieľom je dosiahnuť lepší život a pozitívnu zmenu v spoločnosti. Hlavným projektom je program BUDDY, ktorý Ladislav od roku 2006 rozvíja spolu so svojou sestrou Luciou Kossárovou. Program spája vyškolených dobrovoľníkov s deťmi z detských domovov. Prináša im tak priateľa, dôverný vzťah, rozvoj ich potenciálu a to vďaka tomu, že dobrovoľníci im venujú to najcennejšie – čas. Organizácia PROVIDA podporuje aj spoločensky angažovaných študentov, sociálnych podnikateľov a umelcov.
Po štúdiu medzinárodného práva a kapitálových trhov ste pracovali ako investičný bankár pre Deutsche Bank v Londýne a Frankfurte. Je bežné v tejto brandži prejsť z investičného bankára k filantropii?
Skôr nie, no na druhej strane veľa ľudí zmenilo smer svojej kariéry, kým našli to, čo je ich srdcu a duši blízke. Vraví sa, že všetko si vás nájde a vy máte iba počúvať vnútorné volanie.
Štúdium práva a bankovníctva boli určitou časťou pomyselnej krabičky s náradím. Naučil som sa zručnosti a potom som našiel oblasť, v ktorej ich môžem využiť aj v kontexte spoločenského prospechu. Rozumieť právu a peniazom sa pri riešení problémov celkom hodí.
Čo vás priviedlo k neziskovým projektom a filantropii?
Silný vplyv na mňa mala a má moja rodina. Obaja rodičia sú veľmi srdeční ľudia a moja mamina je ešte aj detská lekárka, čiže pomoc ľudom som mohol vidieť doma veľmi často. Aj starí rodičia boli veľmi láskaví ľudia.
Išiel som študovať právo, ktoré je umením dobra a spravodlivosti. Už vtedy som chcel riešiť vyrovnávanie nespravodlivosti.
Myslím si, že to, že som si v mojom životnom príbehu kúpil korálky od detí z detských domovov, bolo významným bodom. Všetky udalosti v mojom živote smerovali k tomu, aby som sa naučil veľa vecí a potom ich dal do služby pomoci ľuďom, ktorým bolo ťažko. V mojom prípade sú to deti, ktorým bolo ublížené. Asi som dostal dar z vesmíru im rozumieť.
Ako si môžem predstaviť vaše pracovné dni? Čím sú naplnené?
Veľa a rád čítam a rozmýšľam. Väčšinu času venujem rozvíjaniu programu BUDDY, aby bolo viac dobrovoľníkov na Slovensku a možno raz aj vo svete. Venujem sa organizačnej a marketingovej stratégii, rozvoju interného teamu a posilňovaniu vzťahu s novými a existujúcimi darcami.
Už to nie je malá organizácia. Detí a dobrovoľníkov je dnes viac ako dvesto a máme viac ako dvesto finančných podporovateľov. Čiže je to už minimálne štyristo vzťahov, o ktoré sa treba starať s tímom pätnástich kolegov.
Vo zvyšnej tretine času sa venujem investovaniu, starostlivosti o naše rodinné majetkové portfólio a inej filantropii. V PROVIDE máme aj nadáciu, ktorej grantové programy a projekty reflektujú moju vďačnosť za všetko, čo som vďaka svojej rodine mohol rozvíjať. Či už sú to štipendiá pre talentovaných angažovaných študentov alebo podpora iných sociálno-podnikateľských zámerov.
V minulosti sme štyri roky rozvíjali divadlo pre nepočujúce deti, napríklad predstavenia Popolvár či Luskáčik, a momentálne premýšľam nad verejne prospešným projektom v spolupráci so sochármi a inými umelcami.
A ako pristupujete k rovnováhe medzi prácou a súkromím?
Je dobré mať na prvom mieste tie dôležité veci. Mnoho pomáhajúcich profesií chce pomáhať druhým a pritom často zabúdame na pomoc sebe. Je takmer alchýmia nájsť správnu rovnováhu medzi starostlivosťou o seba a starostlivosťou o okolie.
Zdravie je dôležitá hodnota a to sa snažím udržiavať. Zdravie tela, duše a mysle. Podarilo sa mi začať múdrejšie jesť (menej a lepšie), pravidelne športujem, osem hodín spánku, modlitba vďaky a veľa času trávim s priateľmi a rodinou.
Za posledné roky sa mi asi lepšie darí sústrediť sa na menej aktivít a lepšie hovoriť nie rôznym novým zaujímavým príležitostiam. A tak viac času zostane na tie naozaj dôležité veci.
V ôsmych hodinách práce sa snažím tráviť čas s ľuďmi, ktorí reflektujú hodnoty, v ktoré verím a veľmi to pomáha duševnému zdraviu – častejšie sa môžem usmievať.
Už päť rokov som dobrovoľníkom pre chlapcov, ktorí žili v detskom domove. Veľa sa spolu rozprávame a snažím sa ich lepšie usmerniť na ich ceste k samostatnému životu. Sú mi veľkými učiteľmi vďačnosti a vedia ma aj riadne rozosmiať.
A niekedy je fajn len tak sedieť na lavičke a nechať život plynúť. Snažím sa žiť prítomný moment a to mi pomáha k väčšej rovnováhe. Sme tu na tomto svete na celkom krátky čas a preto stojí za to prežiť každý okamih v čo najväčšej radosti.
Prečo ste sa po rokoch v zahraničí rozhodli vrátiť na Slovensko?
Po štúdiu na Harvarde som pol roka nemal prácu v odbore a tak som robil čašníka v New Yorku. Naučilo ma to vážiť si každé remeslo.
Potom som sa zamestnal vo Frankfurte a Londýne, kde som mal zo začiatku dvoch šéfov. Jeden z nich musel odísť a to zmenilo moje pracovné prostredie, stalo sa agresívnejším. Súboj so šéfom ťažko vyhráte, takže sme sa museli rozlúčiť. A možno, že mi nezhody so šéfom a môj odchod z banky zachránili život. Povedal som si, že bankárov v Londýne bolo a bude dosť. Bol to začiatok mojej novej, podnikateľsko-filantropickej etapy môjho života.
Vlastne som môjmu bývalému šéfovi veľmi vďačný. Kamarát ma v tom čase poprosil o pomoc s realitným projektom a tak som prišiel na Slovensko. Aj keď som nemal veľký kapitál, začal som podnikať v poradenstve pri štrukturovaní financovania veľkých projektov. Pri návrate som si povedal, že buď sa mi to podarí do dvoch rokov alebo sa opäť zamestnám v banke. Veď nejaká robota pre bankára vždy bude.
Prečo vznikol program BUDDY?
Asi si ho vypýtal vesmír. V čase, keď som si zabezpečil bývanie a auto, som sa pýtal sám seba, či toto je zmysel života? Toto budem robiť všetky zvyšné dni? Cítil som, že musí byť niečo viac. Mal som 31 rokov a v tomto rozjímaní som v nákupnom centre videl deti z detského domova, ktoré predávali korálky. Kúpil som si ich vtedy za tisíc korún a ony ma pozvali na návštevu. Potom som sa spýtal pani vychovávateľky, ako môžem pomôcť. Povedala mi, že mám vymyslieť kvalitné trávenie voľného času pre deti mimo brán domova.
Tak som sa do toho vymýšľania pustil. BUDDY je dnes, o pätnásť rokov neskôr, presne tým, čo si pani vychovávateľka „objednala“. Kvalitné trávenie času pre deti. Trvalo však osem rokov, kým sme prišli na to, že najlepším riešením pre tieto deti nie sú tábory a iné formy vzdelávania, ale to, keď ten čas trávi jedno dieťa so svojím konkrétnym dobrovoľníkom (kamarátom – mentorom), ktorý to robí pravidelne a najmä nezištne z presvedčenia.
Existujú podobné projekty v zahraničí?
Keď vznikal program BUDDY, nemal som žiadnu inšpiráciu a ani sme nerobili prieskum. Bolo to podobné, ako keby ste dnes stretli bezdomovca, kúpili mu polievku, vypočuli ho, prišli na to, aké sú dôvody bezdomovectva a povedali si, že to vyriešite. V tom momente si to však nepoviete, pretože máte pokoru, že je to veľmi veľký problém. V tom čase som si povedal, že urobíme tábor a cítil som, že je tam niečo silné, čo vieme vyriešiť.
Nevzdával som sa a popri práci som hľadal kroky k pomyselnému riešeniu. Po ôsmych rokoch som stretol jedného z našich prvých dobrovoľníkov, ktorý povedal, že on proste chcel tráviť čas s chalanom z detského domova a ja som chcel riešiť organizáciu PROVIDA a jej rôzne projekty. Vtedy mi to došlo, to bol ten HEUREKA moment. Musíme nájsť tých správnych dobrovoľníkov a spojiť ich s deťmi a tak tvoriť nie školenia, ale kvalitné nezištné vzťahy. Takých vzťahov je už viac ako sto a verím, že ich bude každý rok čoraz viac.
Prišli sme na to, že láska, trpezlivosť a čas robia zázraky aj s deťmi, ktorým bolo ublížené alebo zažili hlboké traumy.
Tento program funguje od roku 2006. Aký je jeho dopad?
Od začiatku pomáha rozvíjať program aj moja sestra. Dnes venuje veľa času nastavovaniu systému merania naozajstného dopadu času BUDDY dobrovoľníkov na život detí. Teší ma, že máme štatistiku, analytiku a dotazníky, v ktorých sa pýtame otázky detí, centier aj dobrovoľníkov. Pýtame sa napríklad aj to, či sa im zlepšil život alebo na to, ako kvalitné sú tie vzťahy.
Výsledky ukazujú, že sa deti posúvajú a vzťahy sú silné. Aj po roku pandémie to väčšinou ustáli. Deti sa cítia šťastnejšie a vyrovnanejšie. Staršie už majú prácu, založili si rodiny a mnohým sa podarilo vymaniť z bludného kruhu chudoby. Dobrovoľníci hovoria o tom, že sa im otvorila brána do iného sveta, majú väčšiu pokoru, trpezlivosť a lepšie rozumejú deťom. A všetci majú viac úsmevu na tvári.
Na Slovensku je takmer 5000 detí v Centrách pre deti a rodiny. Čo najviac potrebujú a čo im chýba?
Prijatie, lásku, dôveru. Individuálnu nezištnú pozornosť. Najradšej by vyrastali vo svojej, stabilnej a harmonickej rodine. Keď už nie vo svojej, tak v náhradnej. Keď už ani toto nie je možné, pretože je málo adopcií a vzťahy v pôvodných rodinách sú často naštrbené, s mnohými problémami môžu pomôcť BUDDY dobrovoľníci, ktorých by som prial každému dieťaťu.
Môžu tak mať individuálny a nezištný vzťah s človekom mimo centra, ktorý je predvídateľný, trpezlivý a môžu sa s ním cítiť bezpečne. Pomaly sa tá zaťatá päsť uvoľňuje a môžu vnímať viac pokoja, vyrovnanosti, sebavedomia a menej stresu. Potom sú láskavejší k sebe aj k svojmu okoliu a možno, že keď sa cítia lepšie a naučia sa dôverovať sebe i iným, vedia potom vytvárať zdravšie vzťahy s ďalšími ľuďmi. Časom si nájdu prácu, bývanie a osamostatnia sa.
Všetkým deťom prajem aspoň jedného BUDDY dobrovoľníka, ktorý im bude dlhodobo oporou, ktorému môžu dôverovať, či je ťažko alebo slnečno.
Existujú aj ďalšie možnosti, ako im pomôcť?
Kým sú v domove alebo teda centre, je o nich celkom postarané. My dopĺňame jednu dôležitú časť, ktorou je individuálny čas trávený dlhodobo s jednou osobou mimo centra. Okrem toho však potrebujú mnoho ďalších vecí ako my všetci. Šancu na správne zaradenie, správne zručnosti a, samozrejme, bezpečné, dôstojné bývanie, takže následne so svojim dobrovoľníkom riešia aj tieto potreby. Pocit, že existuje človek, ktorému plne veria, im dá šancu lepšie roztvoriť krídla.
Vďaka Vám sa zmenil život mnohých detí. Zmenil aj Vás osobne tento projekt v pohľadoch na život a svet?
Úplne mi to zmenilo život. Nadefinovalo mi to trajektóriu a naplnilo život veľmi cenným obsahom a zmyslom.
Pri výberovom procese na štipendium na Harvard sa jedna z otázok týkala najväčších problémov sveta a ich riešení. Pamätám si, že už vtedy ako 21-ročný som možno trochu vizionársky odpovedal o dobre, pomoci a lepšom svete. Nieslo sa to mojím životom. Keď som mal 26 rokov, do svojho denníka som si po prvom týždni práci v banke napísal, že je to síce pekná práca a pláca, ale rád by som pomáhal svetu trochu viac.
Pomoc tam bola stále, ale vďaka programu BUDDY som spoznal osudy a životy detí, ktorým bolo bez ich zavinenia veľmi ublížené a ktoré sú úžasné, silné a vytrvalé. Pochopil som ako veľmi veľa som dostal od svojej rodiny: oporu, dôveru a šancu rozvíjať svoje talenty. Oni sa stali mojimi učiteľmi láskavosti, trpezlivosti a pokory. Chalani, ktorých poznám už pár rokov, ma naučili prijať niekoho takého, aký je, bez súdenia.
Môžeme ich usmerniť a poradiť, ale s veľkou pokorou. Nemali by sme im prikazovať, ale skôr ukázať cestu. Oni nás možno vypočujú a možno nie. Každý má právo robiť chyby.
Keď som si niekedy hovoril, že už nevydržím, povedal som si, nadýchni sa, vyspi sa a zajtra je nový deň. Opäť budeš môcť byť niekomu oporou. Mám z toho až zimomriavky, akou veľkou oporou môžeme byť niekomu v živote.
Program BUDDY mi otvoril oči do sily lásky a trpezlivosti, a vôbec zmyslu života a človečiny. Toho, akí sme a aký zmysel majú vzťahy. Akoby sa celé ľudstvo stávalo jednou rodinou, keď venujeme čas niekomu, komu ho nikto takto intenzívne nedal. Keď sa tí najsilnejší z nás spoja s tými najslabšími, tak sa všetci trošku viac vyrovnáme.
Často sa ani neviem rozhodnúť, či sú hrdinovia tí dobrovoľníci, ktorých je už od Košíc po Trnavu sto a objavili to, že raz týždenne vedia dať čas jednému dieťaťu, alebo deti, ktoré to napriek všetkému dávajú.
Spájate filantropiu s biznisom a investíciami. Čo je venture philanthropy investovanie?
Pomôcť niekomu časom či finančne je nám ľuďom veľmi blízke. Avšak už aj Aristoteles povedal: „Filantropia je ťažká veda: komu, kedy, koľko a prečo dať nie je vôbec jednoduché“. Keď teda chceme dosiahnuť pozitívnu zmenu našim darom, a zladiť to, aby bol dar aj zo srdca aj múdro a efektívne využitý, už to nie je vôbec jednoduché. Pozitívna zmena je síce merateľná kategória, ale oveľa komplexnejšími nástrojmi ako napríklad zisk v biznise.
Venture philantropy dáva trpezlivé dary (venture granty) organizáciám v neziskovom svete, s cieľom najmä posilniť ich interné kapacity v oblasti napríklad prevádzky, ľudských zdrojov alebo marketingu, aby dosiahli čo najviac zmeny v spoločnosti. Je to v kategórii tzv. „smart money“. Na rozdiel od väčšiny typických impact investments, kde impact investor chce aj nejaký úrok, filantropickému darcovi sa neplatí žiaden finančný úrok.
Hlavným beneficientom má byť spoločnosť. Taktiež prijímajúca organizácia by sa mala stať finančne a prevádzkovo udržateľnejšou. Najčastejšie sa takejto filantropii venujú bývalí Venture Capital investori, pretože je potrebné dobre ovládať aj investičný proces a zároveň mať stále „mäkké srdce“. Je celkom ťažké zladiť to.
Máte prehľad, koľko ľudí na Slovensku sa tomu venuje týmto spôsobom?
Na Slovensku nepoznám veľmi veľa filantropov, ktorí by sa tejto forme aktívne venovali, respektíve, že boli do iných neziskových organizácií investované na naše pomery väčšie (viac ako 20 000 eur), strategické a dlhodobé granty. Je však už viacero podnikateľov, ktorí majú vášeň pre určitú tému a rozvíjajú rôzne programy, ktoré inkubujú a financujú z vlastných darov. Taktiež sú rôzne social impact akcelerátory resp. menšie social enterprise granty.
V PROVIDE môžem spomenúť 3 príklady venture philanthropy investícií. Grantový program Lietajúce Ryby, ktorý podporil 8 organizácií za 2 roky sumou okolo 100 000 eur. Ďalším krásnym, ťažkým a veľmi prospešným projektom je Centrum Svetielko v Prešove, Trenčíne a Bratislave, ktoré pomáha rodinám s ťažko hendikepovanými deťmi s komplexnými službami v oblasti vzdelávania, rehabilitácie a sociálnej práce.
Je to sociálny podnik zastrešený občianskym združením, ktoré má nielen dary, ale aj tržby z predaja vysoko špecializovanej služby (sociálno-rehabilitačno-vzdelávacej). Iným príkladom je IPčko, ktoré pomáha mládeži s duševným zdravím. V obidvoch prípadoch bola pomoc organizácie PROVIDA kombináciou rôznych nástrojov – dar, start-up a growth grant aj „sociálna pôžička“ celkom okolo 100 000 eur.
Mohli by ste priblížiť, akým ďalším oblastiam a aktivitám sa v Provide venujete?
Hlavný program, ktorý rozvíja naše občianske združenie, je program BUDDY. Ostatné filantropické aktivity podporujeme z našej nadácie a zameriavajú sa na vzdelanie, sociálne investovanie a umenie: oblasti, kde vidím, že je potrebné tiež rozvíjať, mám ich rád a som za ne veľmi vďačný, že ma mohli formovať.
Vďaka tejto podpore sa tiež ja aj celá PROVIDA môže veľa naučiť, vznikajú krásne vzťahy so zaujímavými a šikovnými ľuďmi na Slovensku aj v zahraničí a z týchto synergií môžeme zlepšovať našu prácu pre deti v BUDDY programe. Financie na tieto aktivity sme dali darom s mojimi bývalými partnermi z podnikania.
Orphan Opportunity Fund je fond, ktorý je v podstate mixom všetkého, čo som sa naučil vo svete detí, ktoré boli opustené, a venture philanthropy investovania. Je to sociálno-investičný venture philanthropy fond, ktorý som založil v Silicon Valley.
Na začiatku som dal do neho vlastné zdroje a našiel som veľkého darcu v Amerike. Jeho misiou bolo nachádzať po svete podobné projekty ako BUDDY a dávať im strategický filantropický kapitál, aby rozvinuli nielen svoj program, ale posilnili kapacity v oblasti marketingu a mali viac dlhodobo udržateľných darov. Aby vynikajúce lokálne neziskovky venujúce sa opusteným deťom, či už v Afrike, Indii, Európe, mali dostatok pravidelných príjmov. Aby vedeli robiť marketing a fundraising a mali viac svojich peňazí a boli tak udržateľnejšie. Takže je to celkom vysoko špecializovaný fond.
Prvá časť fondu bola vo väčšine zainvestovaná v Afrike, Indii a na Slovensku. V ďalšej etape sa bude sústrediť na rozširovanie tých najlepších organizácií.
Lietajúce Ryby, jeden z vašich projektov, pomáha s rozvíjaním podnikateľov, ktorí sa venujú spoločensky prospešným projektom. Aký je tu potenciál v porovnaní so svetom, pri organizáciách, ktoré riešia zložité sociálne problémy?
Potenciál u nás určite je. Máme aj veľa kreatívnych a podnikavých ľudí. Máme aj dosť vážnych spoločenských problémov na riešenie. Vlastne zvyknem hovoriť, že podľa mňa je Slovensko „rajom pre sociálnych inovátorov“, keďže je tu toho toľko, čo treba opraviť, posunúť a zlepšiť.
Isto iné krajinky, ktoré majú dlhšiu tradíciu podnikania, majú aj viac filantropického kapitálu a mladých sociálnych podnikateľov. Myslím si ale, že aj od nás môžu postupne vyrásť nielen podnikateľské, ale aj rámec krajiny presahujúce sociálne inovácie. Samozrejme, kdekoľvek na svete je veľmi ťažké vyvinúť a „vyškálovať“ riešenie, ktoré naozaj funguje a je udržateľné.
Podľa akých atribútov si vyberáte projekt, do ktorého investujete?
Väčšinu času dávam do programu BUDDY. Je ešte veľmi veľa detí, ktoré nemajú, ale môžu mať svojho BUDDY dobrovoľníka.
Veľa z projektov a programov, ktoré podporujem, som zakladal a vymýšľal, resp. spoluzakladal. Niekedy výnimočne podporím iný projekt, ktorý rieši vážny spoločenský problém a je vedený lídrom s veľkým srdcom pre tú tému a cítim, že môže mať aj schopnosť vybudovať dobrú organizáciu. Taký projekt isto rad zvážim, a to najmä ak pomáha niektorej silne marginalizovanej skupine detí a mládeže.
Dokážu neziskové projekty zhodnotiť investíciu?
Áno, vedia zhodnotiť, len si treba zadefinovať, čo je to investícia a čo je zhodnotenie. Buď je to dar, alebo sociálna pôžička. Dar je nevratný. Keď ľudia v projekte sľúbili, že z daru vyčistia rieku či pomôžu marginalizovanej skupine alebo naučia niekoho zručnosť pre život, tak tú investíciu zhodnocujú. Filantropické zdroje darované do výborných neziskoviek sa cez prácu, ktorú robia ako aj výsledky/dopad na spoločnosť, jednoznačne zhodnocujú.
Napríklad program BUDDY prináša zaradenie mladých, ktorí opustili brány domova a prínos je na úrovni individuálnej, spoločenskej ako aj ekonomickej. Hodnota pre spoločnosť je viacnásobne vyššia ako darovaná suma. Znižujeme nezamestnanosť, kriminalitu aj bezdomovectvo a zároveň tým znižujeme náklady štátu.
Niektoré projekty, ktoré riešia problémy predajom produktov a služieb, dokážu zamestnať napríklad marginalizovanú skupinu a je to nielen pomoc, ale možno časom aj vrátenie investície či pôžičky. Existujú štúdie, že v niektorých prípadoch mali takéto investície vyššiu výnosnosť ako štandardná investícia.
Spoločenský prínos je násobne väčší ako prvotná investícia. Niekedy je trojnásobne až osemnásobne väčší. Je to samozrejme ťažké dosiahnuť, ale určite možné. Aj z pohľadu spoločnosti a zhodnotenia, a aj z pohľadu darcu či investora.
Na koľko je pre vás podstatný zisk a spoločenský prínos?
Spoločenský prínos je v našej práci isto dôležitejší, pretože je meradlom zhodnocovania. Niekedy je možné dosiahnuť okrem spoločenského prínosu aj finančný výnos (napríklad výnos zo sociálneho bytu alebo študentskej pôžičky), avšak treba veľmi citlivo prihliadať na zladenie spoločenského dopadu a primeranosti finančného výnosu, aby jedno nešlo na úkor druhého.
Podobne ako v štandardnom investovaní, aj vo spoločensky prospešnom investovaní sú projekty s nižším a vyšším dopadom. Meranie tohto dopadu je celkom komplexné v závislosti od problému, ktorý riešime.
Som veľmi rád, že program BUDDY má spoločenský prínos na viacerých úrovniach. Pozeráme sa na pozitívny dopad na deti, na dobrovoľníka ako aj na celú spoločnosť. Deťom prinášame cenné vzťahy, posilňujeme ich dôveru, sebavedomie a vďaka vzťahu so svojím dobrovoľníkom majú po odchode z domova prácu a bývanie. Dobrovoľníci sa stávajú pokornejší, trpezlivejší a angažovanejší. Búrajú sa predsudky, rasizmus a diskriminácia, znižuje sa nezamestnanosť, bezdomovectvo a kriminalita, zväčšuje sa aj láskavosť v spoločnosti.
Vytvárame aj nové pracovné miesta: dávame prácu odborníkom z psychológie či marketingu. Darcovia sú štedrejší, otvorenejší a postupne sa posilňuje ich dôvera. Vidia, že aj neziskovka dokáže robiť kvalitnú službu a dokonca udržateľným spôsobom.
Akým spôsobom by sa dali riešiť problémy, ktoré na Slovensku máme?
Je to veľmi komplexná otázka, keďže máme veľa typov výziev, ktoré vyžadujú odlišné riešenia. Niektoré problémy zdieľame so zvyškom sveta a riešenia sú podobné ako inde na svete. Všetci chceme a potrebujeme čistú vodu a čistý vzduch. Naša príroda je domovom pre nás všetkých a tak striedmosť pri našej spotrebe a rešpekt k prírode je podobne potrebný v Kalifornii ako v Bratislave.
Špecifické problémy našej krajiny potrebujú tiež kombináciu riešení. Zhora tvorbu a dodržiavanie zákonov, zdola fungujúce podnikateľské prostredie a nás, angažovaných občanov. Myslím si, že za 30-50 rokov budeme mať trochu lepší svet, keď sa posilní etika aj odbornosť nezávisle od toho či ide o politika, podnikateľa alebo manažéra.
Tiež si myslím, že pomôže odvaha dať jednej téme veľa času. Keď sa každý z nás „zakusne“ do nejakej jednej veľkej témy, tak kým pôjdeme do dôchodku máme šancu dosiahnuť zmenu. Sto „zakusnutí“ zmení sto oblastí a bude u nás stokrát lepšie.
Dúfam, že sa nám s BUDDY programom podarí našou jednou stotinkou aspoň trochu zlepšiť našu spoločnosť a priniesť viac súdržnosti, dôvery a lásky nielen deťom, ktoré nevyrastajú vo svojich rodinách, ale aj nám dospelákom.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
buddy dobrovoľníctvo neziskove organizacie provida venture philantrophy investovanie
