Roman Samotný: Je dôležité, aby LGBT ľudia žili otvorene

Stále je tu priveľa fanatikov, ktorí debatu o LGBT ťahajú do stredoveku.

Baška Ilić

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Vyrastal ako gej v malej slovenskej dedine, keď sa o homosexualite ešte otvorene nerozprávalo. Dnes sa ako PR manažér venuje festivalu Inakosti, prevádzkuje Tepláreň Café v Bratislave a ako aktivista pomáha LGBT komunite na Slovensku. S Romanom Samotným sme sa porozprávali o LGBT scéne na Slovensku a občianskom aktivizme.

Ako si sa dostal k aktivizmu?

Som z rodiny, kde bolo bežné, že sme sa spoločensky angažovali. Už na strednej škole som sa motal okolo eko a ľudsko-právneho aktivizmu. Aj preto som šiel neskôr študovať žurnalistiku, lebo som bol vychovaný k istej spoločenskej zodpovednosti. Dlhé roky som pracoval v komerčnej televízii, tam som však nepociťoval práve naplnenie, takže som sa začal intenzívnejšie venovať aktivizmu.

Filmový festival inakosti hľadal človeka na PR pred deviatimi rokmi, keďže som mal v tejto oblasti veľa skúseností, tak som ponúkol pomoc. To bol môj vstup do LGBT aktivizmu, PR pre festival robím dodnes. Takou vnútornou motiváciou bolo však najmä to, že som chcel pomôcť mladým LGBT ľuďom, ktorí sa hľadajú, aby nemuseli prežívať tie ťaživé pocity, ktoré som cítil, keď som ako gej vyrastal v malej slovenskej dedine.

Myslíš, že sa za tie roky zmenila situácia pre LGBT ľudí na Slovensku?

Určite áno. Ten posun je obrovský, súčasní tínedžeri vyrastajú v oveľa slobodnejšom prostredí než moja generácia. Majú prístup k informáciám, pozitívne vzory, možnosť jednoducho spoznať iných LGBT ľudí. Počas mojej puberty som nemal žiadne informácie o tom, čo sa to vlastne so mnou deje. Až s príchodom internetu som zrazu zistil, že v tom nie som sám. Ale keď situáciu porovnám s postavením LGBT ľudí na západ od Slovenska, tak stále máme čo doháňať.

V našom prostredí je stále priveľa predsudkov v LGBT téme. Stále je tu priveľa fanatikov, ktorí celú debatu ťahajú do stredoveku a operujú s bludmi, čím nesmierne zraňujú práve mladých ľudí.

Roman Samotný
Foto: Martina Juríčková

Keď spomínaš fanatikov. Za tú dobu, čo si aktivistom, sme mohli byť svedkami aj takých vecí, ako je referendum za rodinu, fašisti sa dostali do parlamentu, internetom sa šíria konšpirácie a hoaxy. Ako toto celé vnímaš?

Osobne si myslím, že sa len demaskovali prúdy, ktoré tu predtým reálne boli. To nám umožňuje robiť s realitou, predtým sme sa skôr domnievali, aké sú postoje Slovákov. Ako krajina sme vlastný tieň poriadne nepoznali. Dlhodobo som však snažím sústrediť na veci, ktoré sú progresívne a ktoré prinášajú spoločenské dobro. Priebežne evidujem aktivity fašistov a tmárov, ale odmietam im venovať priveľa pozornosti a nechať sa otráviť ich jedom. Je tu veľa dôležitej práce, ktorú treba vykonať, a chcem venovať pozornosť tej.

Myslíš si teda, že tieto negatívne vplyvy v našej spoločnosti nezastavia alebo nespomalia progres?

Nuž, tak to až na základe rôznych konfrontácií zisťujeme, ktorým smerom sa máme ako spoločnosť posunúť a ktorá z daných variant prináša najvyššiu možnú kvalitu života. Vždy budú v spoločnosti rôzne prúdy, aj veľmi protichodné.

Aktivista Roman Samotný
Foto: Martina Juríčková

Čo pre teba v tomto kontexte znamená aktivizmus?

V podstate je to veľmi jednoduché, len robím veci, ktoré mám rád a ktoré považujem za správne.

Založil si Tepláreň Café. Ako sa vám darí?

Aktuálne je to príjemný priestor, kde sa stretávajú pestrí ľudia. Deje sa tam kopu vecí, žúry, kabaret, diskusie, koncerty. Som veľmi vďačný za Tepláreň Café. Zažívam tam veľa krásnych a silných situácii, veľa dôležitých stretnutí, veľa blízkosti.

Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.

Máš aj nejakú víziu pre Tepláreň?

Mojou ambíciou je vytvárať bezpečný priestor, kde sa ľudia môžu cítiť slobodní, kde môžu byť autentickí, kde sa môžu vzájomne spoznávať, kde môžu spolu žúrovať. Len chcem robiť parties, kde je ľuďom super, kde sa cítia rešpektovaní, a aby si tú spokojnosť po žúre odniesli aj do bežného života.

Tepláreň Café
Foto: Martina Juríčková

Ako vnímaš LGBT scénu na Slovensku?

Žiaľ, celkovo scéna na Slovensku je pomerne malá. Osobne si myslím, že je tu priestor pre viac LGBT barov, klubov, aktivít. Verím, že komunita sa bude naďalej emancipovať a žiť čoraz otvorenejšie, čo umožní, aby scéna mohla rásť. V čase dating apps totiž veľa ľudí zostalo uväznených v online prostredí, čo často nerieši ich reálne potreby, len upevňuje frustrácie a komplexy.

Posun tu oproti minulosti je, to je jasné, no ten rozvoj má také pomalšie slovenské tempo. Je dôležité, aby LGBT ľudia žili otvorene aj počas dňa, v práci, na ulici, a nielen doma za dverami alebo na appkách. Ak chceme reálne posunúť situáciu na Slovensku, tak práve možnosť reálne spoznať niekoho teplého prináša trvalú zmenu k lepšiemu.

Spolupracuješ aj s inými LGBT klubmi na Slovensku? Máš už biznis skúsenosti z tejto oblasti.

Problém je v tom, že každé mesto má svoje špecifiká a nie každý úspešný projekt bude fungovať v iných podmienkach. Je dôležité, aby sa objavili lokálni LGBT promotéri, ktorí dobre poznajú komunitu, pre ktorú budú robiť akcie. PR alebo dramaturgia, ktoré fungujú v Bratislave, nemusia byť úspešné napríklad v Žiline alebo v Prešove. Robil som viacero akcií mimo Bratislavy a je to trochu zložitejšie takto na diaľku. Vždy som sa snažil motivovať miestnych ľudí, aby si sami niečo podobné začali organizovať, len tak to podľa mňa môže fungovať.

Spomínal si, že sa síce posúvame dopredu, ale oproti krajinám na západ od nás máme medzery. Čo je na západe bežné a na Slovensku ešte chýba?

Naši politici totálne zlyhávajú v tomto smere, u nich chýba vôbec snaha viesť kvalitný dialóg. Ulica je v tomto popredu pred parlamentom, tá je oveľa progresívnejšia. Mnohí poslanci sa pohybujú vo svojej ilúzii výnimočnosti a že sú vševedúci. A tiež ma pohoršuje vplyv katolíckej cirkvi, to je pre mňa niečo absolútne neprípustné. Prečo sa nepýtame na názor vedcov, ktorí robia s faktami? Prečo sa k všetkému musí vyjadriť katolícka cirkev, ktorá pracuje s mýtami?

Tepáreň
Foto: Martina Juríčková

Akú silu má podľa teba „ulica“ na to, aby sa to zmenilo?

Absolútne kľúčovú, ja som veľký fanúšik občianskych iniciatív, práve tie majú zásadným vplyvom utvárať štát. A vidno to aj u nás, veľmi často úspešne riešia tie problémy, kde štát zlyháva. Štátna byrokracia je veľký neosobný moloch zahladený do seba, občianske iniciatívy reálne poznajú potreby ulice. Občianska angažovanosť na Slovensku rastie, aj tlak na politických zástupcov. Práve v sektore neziskoviek vidím zdroj nových politických elít, ktoré by mohli nahradiť súčasných karieristov a byrokratov. Podľa mňa slovenská spoločnosť nikdy nebola tak pestrá, ako je teraz. Je tu množstvo úžasných ľudí a veľa kvalitných projektov, ktoré prinášajú spoločenské dobro. Myslím si, že ak budeme ďalej pracovať na schopnosti viesť kvalitný dialóg a ak sa budeme opierať o fakty, máme veľké šance, aby kvalita života na Slovensku ďalej rástla.

Ak si teraz číta tento rozhovor niekto, kto by naozaj chcel pomôcť LGBTI komunite. Aké iniciatívy alebo aktivity by si mu/jej odporučil?

Dôležité je rozprávať sa s ľuďmi v rámci svojej komunity. Meniť postoje najbližších ľudí. Ak je daný človek teplý, tak to povedať aj bratrancovi, tete, neskrývať sa. To je efektívny spôsob boja s predsudkami. Alebo prípadne povedať podporné slová na LGBT komunitu, ak ste svedkami nejakých verbálnych útokov, nemlčať. A najmä znova a znova sa pýtať sám seba, do akej miery žijeme v súlade so svojím svedomím, čo je dobré, čo treba zachovať a čo zmeniť.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

aktivizmus LGBTI menšiny sexuálne menšiny