Zuzana Stanová: Empatia je niečo hlbšie ako len to, že sa nebudeme napádať na ulici

Zuzana Stanová je právnička, aktivistka, spoluzakladateľka iniciatívy Zvierací obmudsman. Aj vďaka nej už zviera na Slovensku nie je považované za vec, ale za živú cítiacu bytosť.

Čo ťa motivuje k tomu byť aktivistkou?

Veľmi silný pocit, že jednotlivec, respektíve malá skupina ľudí, môže dosiahnuť významné spoločenské zmeny a zlepšenie života pre druhých.

Prečo bojuješ za práva zvierat?

Pretože sú rovnako ako ľudia živou súčasťou tohto sveta a existujeme tu spoločne od jeho vzniku. Zvieratá sú nám anatomicky veľmi podobné a s psychickou stránkou to nie je iné – staré známe – cítia bolesť, strach, smútok, sú oddanými matkami. Je preto nesprávne a vrcholne neetické stavať ich do pozície „vecí“, s ktorými si môžeme robiť, čo chceme.

Sme skutočne ochotní veriť, že takýto, štátom podporovaný morálny relativizmus, určujúci, kedy je kruté násilie ešte v poriadku a kedy už nie, nás robí lepšími ľuďmi?

Alebo ešte inak. Príroda nám často ukazuje, že je oveľa mocnejšia ako my, že sú sféry, v ktorých sme aj s našou inteligenciou a stupňom vývoja proti nej absolútne bezmocní. Prílišný antropocentrizmus preto považujem za škodlivý. Namiesto nadraďovania sa by sme sa mali zaujímať o to, čo môžeme pre prírodu robiť lepšie.

Založila si iniciatívu Zvierací ombudsman. Čo je vašim cieľom a víziou? Čo chcete dosiahnuť?

Nie založila, ale spoluzakladala. Myšlienka prišla pred rokmi zo strany Táne Rosovej, ktorá sa v parlamente tejto téme venovala. Našla som v nej perfektného sparinga, ktorého v parlamente musíte mať, ak chcete presadzovať legislatívne zmeny. Z domu sa zákony schvaľovať nedajú. Od roku 2014 sa Ombudsmanovi venujem naplno s našou dlhoročnou kolegyňou Doty Krákovou, a postupne pribudli ďalší skvelí ľudia do partie. Dnes je nás už asi 15.

Naším cieľom je zmenšiť krutosť na Slovensku. Začiatkom je zastaviť morálny relativizmus hovoriaci, že zvieratám sa ubližovať smie, lebo sú to len nejaké veci. Toto z nás rozhodne nerobí dobrých ľudí, a mali by si to uvedomiť aj tí, ktorí si myslia, že krutosť na zvieratách sa ich netýka, lebo ich nechovajú.

Chceli by ste mať za suseda človeka, ktorý sa zabáva upaľovaním mačiek a natáča si to na mobil? Cítili by ste sa bezpečne? Ako by ste sa cítili, keby ste našli svoje dieťa, ako pozerá takéto video na sociálnej sieti?

Akými aktivitami sa snažíte meniť systém a pomáhať zvieratám?

Presadzujeme potrebné zmeny legislatívy, zastupujeme záujmy ochranárov z celého Slovenska. Už sedem rokov organizujeme v Bratislave a už aj v Košiciach najväčšie adopčné podujatie a showcasovú platformu pre útulky NÁJDITE SA! SO ZVIERATKOM Z ÚTULKU. Ak budeme mať financie, chceme ho robiť častejšie a vo viacerých mestách.

Udeľujeme cenu Animal Hero Slovakia za hrdinský čin pre zvieratá. Veľkým cieľom je opäť spustiť právne zastupovanie ochranárskych združení proti tyranom a zlyhávajúcim úradom. Je to veľmi účinné, ale mimoriadne náročné, je to full-time job pre minimálne troch kvalitných právnikov. Na to momentálne nemáme vôbec kapacity, preto v rámci kampane #stopkrutosti zháňame prostriedky, aby sme túto službu mohli opäť prevádzkovať.

Útulky síce vedia podať trestné oznámenie či podnet, ale proti právnej argumentácii, prečo nezasiahnuť alebo nepotrestať páchateľa, sa už kvalifikovane brániť nevedia. Treba povedať aj to, že nemáme ľudí v teréne, nevieme zobrať zvieratko niekde v Ružomberku z ulice alebo preveriť situáciu. V tom nám pomáha SOS linka pre zvieratá v núdzi, hoci teraz sa snažíme ich práve z obmedzenosti kapacít nevyťažovať.

Aby už žiadny rozhovor neušiel vašej pozornosti, náš heroesBOT vám do Messengera pošle správu ihneď po jeho publikovaní. Prihláste sa kliknutím na odkaz.

Cez tému ochrany zvierat sa snažíš budovať v spoločnosti rešpekt k životu, zvieratám, prírode. Ako to robíš?  

Za roky pri preverovaní prípadov týrania a ubližovania zvieratám sme mali možnosť dobre sa oboznámiť s tým, aké typy ľudí takéto činy páchajú alebo vo svojom okolí schvaľujú či tolerujú a ako to vplýva na ich okolie, najmä na deti. Zistili sme dve závažné veci: tyrani, ak sú nepotrestaní, svoju agresivitu stupňujú a nezriedka rozšíria na ľudí v svojom najbližšom okolí.

A druhá vec, deti preberajú vzorce agresívneho správania. Dnes sme svedkami toho, ako v spoločnosti narastá surovosť, násilie, nedostatok empatie. Stav je alarmujúci. Musíme si však uvedomiť, že empatia je niečo hlbšie ako len to, že sa nebudeme napádať na ulici. To je už len dôsledok. Každý človek má vo svojej výbave aj istú mieru agresivity, ktorú treba už v útlom veku podchytiť, zastaviť a energiu správne nasmerovať. Od malička budovať správnu hodnotovú orientáciu ako rešpekt a úctu voči planéte, ktorú by sme mali ochraňovať, a aj voči všetkým živým bytostiam, s ktorými spolu na planéte život tvoríme.

A keď už chceme tak veľmi zdôrazňovať našu hegemóniu v tomto priestore, tak treba povedať, že sme sa pri jeho ochrane zatiaľ veľmi nevyznamenali, však? V záujme krátkozrakých cieľov ničíme všetko okolo seba. Je čas na sebareflexiu.

Si matkou dvoch malých detí. Ako vnímaš ich vzťah k prírode? Ako ich vedieš?

Dcérka má len rok, ale synček tri. Treba si uvedomiť, že každý z nás má vo svojej výbave istú dávku agresivity a deti najmä medzi 2-3 rokom testujú, kde sú hranice. To je to vnuknutie, ktoré napríklad malému dieťaťu napovedá, že by bolo zaujímavé v lese len tak zašliapnuť chrobáka či dážďovku, zlomiť halúzku stromu, zašliapnuť pekný kvet. Sú to na pohľad smiešne drobnosti, ale stále je tam spoločný menovateľ, ten hlas, ktorý nabáda k tomu urobiť niečo zlé, hoci to nepotrebuje pre svoju ochranu, ale len tak, lebo môže, lebo je silnejší.

Tento moment vnímania samého seba a myšlienkový proces je nebezpečný. Snažím sa synovi vštepovať lásku a rešpekt voči všetkému živému okolo nás a zodpovednosť za svoje okolie. Len tak z neho môže vyrásť empatický a angažovaný človek.

Vnímaš za posledné roky v spoločnosti postojový posun?

U časti verejnosti rozhodne áno. Pred 10 rokmi sme vnímali dva typy postojov ľudí k poškodzovaniu prírody a ubližovaniu zvieratám: buď problém bagatelizovali, alebo ho síce vnímali negatívne, ale väčšinou neriešili, v štýle „nie je to moja vec, nechcem mať problémy“.

Dnes sú naši oznamovatelia oveľa citlivejší, odvážnejší, angažovanejší. Ich prah vnímania krutosti sa dramaticky znížil. Je to dobré znamenie. Na druhej strane, zabezpečenie spravodlivosti zo strany kompetentných sa veľmi nezlepšilo a to je veľký problém.

Zmenilo sa aj to, že zviera na Slovensku konečne nie je vec. Čo to pre teba znamená?

Znamená to, že ako jednotlivec či tím dobrovoľníkov môžete meniť aj zásadné veci v krajine ako je Slovensko, o ktorej si myslíme, že ho ovládajú len oligarchovia a obyčajný občan je len obeťou systému a podobne. Vždy hovorím, že všetko sa dá dosiahnuť, je to „len“ otázka intenzity a kapacít.

Keby sme túto prácu mohli robiť profesionálne, na plný úväzok, a nie len po nociach, pri deťoch, s vyplazeným jazykom, dokázali by sme ešte oveľa viac. Po druhé, to, že zvieratá už nie sú vecami, znamená dôležitý hodnotový posun v spoločnosti. A to, že žiadnej bytosti schopnej vnímať bolesť a strach nebude možné beztrestne ubližovať len preto, lebo zákon hovorí, že je len „hnuteľnou vecou“. Stále je to však len začiatok. Je toho ešte veľmi veľa, čo treba presadiť, vybojovať.

Čo napríklad?

Náš prístup je holistický, pozeráme sa na problematiku zo všetkých strán. Je toho ešte veľa, na čom treba pracovať. Napr. tento rok chceme spolu so štátnymi veterinármi zjednotiť a zlepšiť kvalitu ich výkonu v regiónoch, aby nikto nemohol povedať, že bubon z práčky je dostačujúci prístrešok pre psa.

S políciou diskutujeme, čo je potrebné robiť, aby boli tyrani postihovaní viac ako len smiešnou pokutou či podmienkou, aby sa kruté týračky nekončili ako priestupky, aby častejšie odoberali zvieratá zo zlých chovov. Aby boli množitelia zdaňovaní a z prostriedkov v tomto objeme mohli byť financované útulky, lebo robia ťažký prenesený výkon štátnej správy, ale tie obrovské výdavky im nikto nekompenzuje. Chceme tu presadiť princíp „znečisťovateľ platí“. Chceme presadiť do štátneho vzdelávacieho programu viac etickej výchovy tak, aby deti v škole spoznávali zvieratá aj inak ako len na biológii, cez rešpekt ich hodnoty a schopností, ktoré napríklad my ľudia nemáme, a tak sa bez pomoci zvierat nezaobídeme.

Veľa sa vďaka tvojej iniciatíve a práci zmenilo. Čo si to vyžadovalo?

Vytrvalosť, cieľavedomosť všetkých nás aktivistov. More času, energie, kapacít. Mrznutia pred parlamentom, nocí za obrazovkou, voľného času na úkor rodiny. Keď mi však zomrel posledný starý rodič, uvedomila som si, že je čas spomaliť.

Postupovala by si s dnešnou skúsenosťou inak?

Asi ani nie, vážim si ten príbeh so všetkým, čo priniesol. Naučil ma, ako fungujú zložky a procesy v štáte, a ako ich správne prepájať s ostatnými stakeholdermi v záujme spoločného cieľa. Ako postupovať efektívne, ak chcete ako aktivista-dobrovoľník „z ulice“, presadiť významné zmeny. Keď sme to celé pochopili a nastavili, veci sa začali odrazu diať podstatne rýchlejšie.

Aké sú tvoje ďalšie plány?

Treba povedať, že aktuálne pôsobím hlavne ako akýsi stratég a fundraiser v Nadácii Cvernovka už skoro dva roky. Toto jedinečné prostredie a ľudí milujem, je to veľmi inšpiratívne a produkuje skvelé synergie aj pre Zvieracieho ombudsmana. V Ombudsmanovi sme skvelý tím, ktorý však potrebuje získať nevyhnutné finančné zdroje, aby sa zastabilizoval a mohol začať skutočne profesionálne realizovať všetky potrebné zmeny a zlepšiť život zvierat aj ľudí v tejto krajine. Kľúčové je teda získať prostriedky. Vložili sme sa do toho na 200 %, urobili sme všetko, čo sa dá. Ak sa to napriek tomu nepodarí, neviem zaručiť, či Zvierací ombudsman prežije.

Článok vznikol v spolupráci s Green Foundation.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

sociálni inovátori zviera nie je vec zvieraci ombudsman