V roku 2009 architekti Tomáš Žáček a Soňa Pohlová priniesli návrh na prenosné ekologické bývanie pod názvom Ecocapsule. Po niekoľkých rokoch postupného plánovania a vývoja ho v roku 2014 prihlásili ako startup na Websummit v Dubline. Veľká odozva ich motivovala investovať vlastné peniaze do výroby prototypu. Od toho momentu sa spustila lavína záujmu z celého sveta. Dnes vyrábajú prvých päťdesiat kusov určených najmä na export do zahraničia. Ecocapsule je sebestačný smart domček poháňaný vetrom a slnečnou energiou. Rieši otázky bývania na hranici medzi civilizáciou a prírodou bez zanechania uhlíkovej stopy.
Doteraz ste pracovali ako architekti. Aký bol váš život pred Ecocapsule?
Pekný. Robili sme architektúru ako štúdio Nice Architects a venovali sme sa menším bytovkám. Práca architekta je veľmi pekná.
Aká bola vaša motivácia vymyslieť kapsulu?
Chceli sme vymyslieť také bývanie, ktoré si môžeme zobrať ďaleko a mať svätý pokoj bez toho, aby sme sa museli stále vracať do civilizácie. Nezávisle si žiť v tom pravom význame slova “off-grid” (tzv. odpojiť sa, pozn. red.). Bývať mimo civilizácie, štruktúr, sietí a bez toho, aby sme ničili prírodu. A bez toho, aby sme so sebou doviezli cisternu benzínu a bomby s plynom.
Čo bol ten moment, keď ste sa rozhodli ísť s kapsulou von?
Tých momentov bolo viacej. V roku 2009 sme vymysleli architektonickú štúdiu v rámci súťaže, ktorá neuspela. Sem tam nám kamaráti povedali, že je to super a že by sme s tým mali ísť ďalej. Písali nám ľudia z celého sveta, že si to chcú kúpiť. My sme sa k tomu stavali ako architekti – že to predsa nebudeme vyrábať.
Priebežne sme sa k tomu vracali, niečo plánovali a vyvíjali, ale nenastal žiadny zásadný posun. Ešte v roku 2009 sme vyhodnotili, že projekt by technicky nevedel fungovať „off-grid“ – bez napojenia energie. Bol to len pekný nápad. Ale posledné roky technológie pokročili míľovými krokmi dopredu – aj solár, aj batérie.
V roku 2014 nastala éra startupov. Vyskytla sa nám možnosť prihlásiť sa zadarmo na Websummit do Dublinu. Prečítali sme si, že tam dokonca môžeme stretnúť aj Elona Muska. Rozmýšľali sme, aký startup máme a napadla nám kapsula. Za jeden deň sme dali dokopy prezentáciu a poslali ju. Lístky sme dostali, tak sme tam vyrazili. Keď sme prišli na miesto, zistili sme, že Elon Musk tam bol rok predtým, takže sme ho nestretli.
Akú ste dostali spätnú väzbu?
Dostávali sme veľmi dobré feedbacky s tým, že by sme na tom mali ďalej pracovať. Preto sme sa rozhodli dať do toho svoje peniaze a vyrobiť prototyp.
Taký prototyp stojí dosť peňazí.
Nebolo to lacné. Je to cena menšieho bytu v Bratislave, ale riskli sme to. Spravili sme prototyp a vtedy začal najväčší boom.
Bolo to v máji 2015, keď nám začali písať ľudia z celého sveta. Ráno som sa zobudil a zrazu som mal v schránke 500 e-mailov, a počas jedného roka nám ich prišlo spolu 25 000. Zistili sme pri tom, že jeden človek vie za deň odpísať len na 500 správ. Bolo to zaujímavé obdobie.
Položili sme si otázku, čo s tým? Máme prototyp, pri ktorom sme zistili, čo funguje a čo nie, a že by sa nám zišli peniaze, aby fungovalo všetko. Ďalšie sme už totiž nemali, preto sme začali zháňať investíciu. Vtedy som si uvedomil, že existujú profesionálni investori, ktorí sú pripravení so startupmi komunikovať. Na druhej strane som tiež videl, že startupy na týchto investorov moc pripravené nie sú, čiže mnohokrát to dopadne tak, že investori získajú zo startupu väčšinu.
Myslíš tým, že investori zneužijú nepripravenosť startupov?
Podľa mňa áno. Väčšinou je to tak, že startupy sú prudko neprofesionálne. Je to obchod a investori sú naň omnoho viac pripravení. Samozrejme, investori na seba berú riziko, že startup môže aj skrachovať – sú to spojené nádoby. V podstate 90 % startupov skrachuje za krátky čas. Je to väčšinou spočiatku fajn nápad, ale neskôr sa zistí, že je to “blbosť”.
Ako dlho ste zháňali investíciu?
Investíciu sme podpísali začiatkom roku 2017, čiže bol to 1,5-ročný proces. Popri tom sme mali ešte dosť svojej práce ako architekti, mali sme teda čo robiť. Kapsulu sme neboli nútení robiť.
Keďže sme do nej investovali svoje peniaze, chceli sme ju niekam posunúť, ale neboli sme od toho závislí. Aj toto investori často využívajú. Zapriahnu startupistov do práce, ktorí pred sebou majú tú jednu vec a zúfalo sa ju snažia niekam posunúť, čiže pristúpia aj na horšie podmienky. My sme však nemuseli. Ak sa nám niečo nepáčilo, povedali sme, že radšej počkáme na lepšie podmienky.
Kde sa Ecocapsule vyrába?
Na Slovensku máme dve prevádzky. V jednej sa robia samotné lamináty – tá škrupinka – a v druhej sa montujú systémy a nábytky. Robíme to u tretích strán, zatiaľ nemáme svoju halu.
Kde ste ju vyskúšali vy?
Spali sme v nej na rôznych miestach – napríklad na záhrade v Bratislave a tiež na rôznych miestach po Slovensku. Raz sme dokonca kapsulu umiestnili na strechu budovy v centre mesta, kam ju vyniesla helikoptéra. Prespala v nej vtedy kolegyňa. Bola spokojná – mala parádny výhľad. V lete zas mali kolegovia kapsulu vystavenú na festivale Pohoda.
Pre koho je kapsula určená?
Prvých 50 kusov je pre tých, ktorí majú veľa peňazí. To ale nie je naša primárna cieľová skupina. Prvé kapsule sú totiž na vyskúšanie do celého sveta. Nás zaujíma tých ďalších 1000 a viac kapsúl, ktoré budú neskôr aj za dostupnejšiu cenu.
Kapsula je vhodná na pozemky, kde nie je žiadna infraštruktúra. Môžeme s ňou ísť na hranicu civilizácie a prírody bez toho, aby bolo potrebné vrátiť sa, nabiť si batériu alebo doplniť palivo, ako je to pri karavane. Kapsulu si môžeš doviesť autom na vozíku, samozrejme, musí to dovoliť majiteľ pozemku. Komunikujeme aj s prírodnými parkami v zahraničí, ktoré turistov vítajú, no nechcú v parku stavať infraštruktúru. Kapsula za sebou nenechá žiadnu ulíkovú stopu a všetok odpad si berie so sebou, nič nevypúšťa.
Kto si objednal prvé kusy?
V prvom rade sú to naši distribútori – z USA, Austrálie, Japonska, Strednej Ameriky, atď. Kúpili si ich ako ukážku a na ďalší predaj. Ďalšiu skupinu tvoria hotely na tropických miestach v Karibiku, Indonézii, Bali alebo na horách v USA. Hotely si kapsulu postavia na svojom pozemku, kde už nemôžu mať stavebné povolenie, pretože je súčasťou ochranného pásma alebo prírodnej rezervácie.
Kapsulu bude tiež používať asociácia pre študentské bývanie v Holandsku, potom rybári, fotografi. Tú najmenšiu časť tvoria ozajstní nadšenci, ktorým sa kapsula páči a dajú si ju napríklad na záhradu. Máme tiež jedno zaujímavé využitie v Kazachstane – v lokalite, kde sú veľmi dlhé línie ropovodov a plynovodov. Každých 200 km potrebujú mať jednu stanicu na servis.
Kapsula sa dá položiť aj na pontón a vznikne z nej hausbót.
Mohla by kapsula slúžiť aj ako školiace centrum, kde sa naučíme, ako prežiť s obmedzeným množstvom energie?
Áno. My to uvádzame na paralele, že každý človek vie, koľko má peňazí v peňaženke, no doma napríklad nevie, koľko reálne míňa, keď si zažne lampu, pustí kúrenie či zohrieva vodu.
V kapsule si to veľmi dobre uvedomuješ, pretože vieš, že o tri dni to môže byť dosť zlé, tak energiou šetríš a žiješ racionálnejšie. Ako elektroautá, aj kapsula má svoje limity dané energiou. Ak nefúka alebo nesvieti slnko, človek musí premýšľať, ako bude energiu využívať. Nebude teda variť guláš a bude sa sprchovať teplou vodou kratšie.
Súčasťou kapsuly je aj ovládacia a monitorovacia aplikácia, ktorá pomáha správne sa rozhodnúť, ako nakladať s energiou. Pracujeme na vlastnej zero-waste kuchárke od Lucky Grigovej z blogu Do poslednej omrvinky. Pripravila nám recepty, pri ktorých na varenie minieš málo energie. Aplikácia ti zároveň prepočíta, že napríklad losos so špargľou a vajcom pre štyroch ľudí ťa stojí 0,5 kWh.
Koľko vydrží kapsula v miernom podnebí?
Prepočítavali sme si to aj testovali. Na Slovensku sú jedine problémy v zimných mesiacoch – u nás by sa v nej asi nedalo žiť celoročne, ale od jari až do jesene bez problémov. Do studených krajín ako je Švédsko kapsule ani nepredávame na celoročné využitie. V studenej klíme, resp. pri nedostatku slnka odporúčame sezónne využitie.
Väčšinou kapsule idú do krajín ako USA (Kalifornia, Colorado), Indonézia, Austrália, Karibik a tam je to celý rok úplne super. Aj tam však zrejme nastanú výkyvy a počas niektorých dní to bude horšie.
Čo sa týka vody, treba byť s kapsulou v blízkosti zdroja. Dokonca poskytujeme službu, v rámci ktorej radíme, ako si kapsulu usadiť. Ak má človek pozemok, jej umiestnenie si treba premyslieť tak ako pri stavbe nízkoenergetického alebo pasívneho domu.
Ako sa pozeráte na doterajší systém v bývaní, máte vlastné vízie, ako zlepšiť bývanie v budúcnosti?
Veľa ľudí sa nás pýta, či je kapsula bývaním budúcnosti. Samozrejme, nevyrieši všetky otázky bývania, ale poskytne riešenie bývania na periférii – na hranici medzi civilizáciou a prírodou.
Ako architekt som fanúšik mrakodrapov, pretože majú množstvo výhod – na relatívne malú plochu sa zmestí veľa ľudí. Keď má architekt vyriešiť bývanie pre veľa ľudí, môže to urobiť v zásade dvoma spôsobmi – „high rise a low density“, čo znamená, že je vysoká budova, vedľa je voľné miesto a ďalšia vysoká budova. Alebo máš “low rise a high density”, keď sú domy natlačené vedľa seba a nemáš medzi nimi žiadny priestor. Otázka je, čo človek chce. Či chce mať byt a pred ním ihriská a spoločné priestory alebo ich nemať a bývať nízko.
Takže by si chcel bývať na 20. poschodí?
Áno, úplne v pohode. Jasné, že od určitého poschodia vietor fúka inak a na 35. poschodí si neotvoríš okno. Ale v podstate je jedno, či žiješ v Petržalke na treťom poschodí alebo v mrakodrape na 73. Je tam ale podľa mňa lepší výhľad.
Samozrejme, bývať v rodinnom dome je niečo iné. Ale ak sa bavíme o vyriešení otázky bývania, kde má každý človek určitý štandard bytu, čo sa týka kvality, rozlohy, lokality a preslnenia, tak potom mi ten “high rise” príde ako dobré riešenie.
Podľa mňa je budúcnosť robiť dobré mrakodrapy, kde môže byť všeličo – každé 15. podlažie môže byť vynechané na záhradu, športový klub, obchod, a podobne. Nie je dobre, ak by človek z mrakodrapu vôbec nevyšiel von, ale mohol by byť komplexnejší. Napríklad by v ňom mohlo byť jedno celé mesto.
Ako vidíš Bratislavu ako architekt?
Rozpačito. V Bratislave mi napríklad chýba nejaká fajn komplexná štvrť, kde by som prišiel a hneď by som zistil, že je to fajn štvrť. Vždy vidím len fragmenty. Napríklad Nivy v okolí starej Cvernovky, kde som býval. Štvrť bola celkom fajn, ale malá, chýbala mi tam väčšia komplexita – funkčne, architektonicky.
O dopravnej situácii sa teraz nemusíme baviť – to je samostatná téma od parkovania cez dopravu až po MHD. V Pláne B bolo všeličo napísané, tak veríme, že sa niečo z toho podarí a pôjde to dobrým smerom. Ale celkovo je Bratislava fajn – je parádne geopoliticky usadená.
Bratislava teraz zažíva novú modernú vlnu výstavby v štýle high rise. Ako sa na to pozeráš?
Princíp výškových budov mám rád, no žiadna z plánovaných výškových budov v Bratislave sa mi konkrétne nepáči. Priestor okolo nich – vybavenosť, parkovanie, dopravu smerom k nim s ohľadom na širší kontext. Každý sa stará iba o svoju budovu, svoj “piesočiek”. Chýba nám tu širšia koordinácia a celková vízia zo strany mesta, malo by sa to zásadne zmeniť.
Kto je pre vás najväčšou inšpiráciou v architektúre?
Mám rád veľa architektov. Pracoval som v dánskej Bjarke Ingels Group. Architekt Bjarke Ingels je taký Michael Jackson v architektúre. Celá dánska architektúra sa mi páči. Celkom dobre prepájajú jednoduchosť, ekológiu a dizajn a zohľadňujú energetickú efektívnosť a udržateľnosť.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
