Roman Gdovjak: Naozaj chceme ďalším generáciám zanechať skládky?

Už pri stavbe novej budovy by sme mali rozmýšľať, ako ju zhodnotíme, keď sa raz bude búrať.

4. 4. 2023

Katarína Valčeková

O inovatívne riešenia v hospodárstve, ktoré by pomáhali v boji s klimatickou krízou, sa zaujímal už počas štúdia ekonomických medzinárodných vzťahov. Ako čerstvý absolvent odišiel do Číny na dobrovoľnícky pobyt zameraný na recykláciu, po návrate sa zamestnal v Slovenskej agentúre životného prostredia. 

Dnes Roman Gdovjak vedie slovenskú pobočku Cyrkl a do ďalších krajín pomáha expandovať startup, ktorý sa v priebehu troch rokov stal lídrom na európskom trhu s odpadovým materiálom. Cez svoju platformu a trhovisko pre priemyselné odpady a zelené obstarávanie, najväčšie v Európe, pomohol Cyrkl už tisíckam spoločností premeniť odpad na zdroje.

Ako slovenská spoločnosť pristupuje k odpadu? Vidí v ňom potenciál?

Myslím si, že inak k odpadu pristupuje jednotlivec, firma a štát. Väčšina ľudí dnes odpad separuje a nechce, aby ich odpad skončil na skládke. Na druhej strane na Slovensku skládkujeme veľa a obrovské problémy nám robia čierne skládky.

Ak sa na odpad pozrieme z pohľadu obce alebo mesta, vnímam zvyšovanie poplatkov za odpad, čo sa prejaví v nákladoch jednotlivca a môže viesť k zmene jeho správania.

V Cyrkl sa zameriavame hlavne na firmy, pri ktorých už vidíme relevantný záujem o zhodnocovanie odpadových materiálov. Firmy tvoria stovky, tisíce, niekedy desaťtisíce ton odpadu ročne, finančná otázka s nakladaním odpadov je pre nich dôležitá. Mnohé pobočky zahraničných firiem, ale aj slovenské spoločnosti, s ktorými spolupracujeme, majú svoje ciele recyklovateľnosti a udržateľnosti nastavené ambiciózne, a preto sa o zhodnotenie svojho odpadu a udržateľnosť zdrojov aktívne zaujímajú.

Cirkulárna ekonomika, obehové hospodárstvo, zhodnocovanie odpadov, zero waste, výroba z recyklovaného odpadu. Pojmy, ktoré počúvame čoraz častejšie. Aký presne je medzi nimi rozdiel a čomu presne sa venujete vy?

Cirkulárna ekonomika a obehové hospodárstvo sú synonymá, na úrovni ministerstiev a štátu sa skôr používa pojem obehové hospodárstvo. Cirkulárna ekonomika považuje odpad za zdroj. Zhodnocovanie odpadov, téma, ktorej sa venujeme my, je jej malou časťou.

Zaobchádzanie s odpadmi vo vzťahu k životnému prostrediu môžeme znázorniť na takzvanej pyramíde nakladania s odpadmi. Celkom dole je skládkovanie, nasleduje spaľovanie, čiže energetické zhodnocovanie odpadov. Vyššie stojí recyklácia alebo materiálové zhodnocovanie odpadov a znovu používanie odpadu. Výsledkom recyklácie sú recykláty, ktoré sa využívajú na výrobu niečoho ďalšieho. Vrcholom je predchádzanie vzniku odpadu. Zero waste je využívanie zdrojov, pri ktorom odpady vôbec nevznikajú.

Roman Gdovjak rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Ako by ste vysvetlili benefity cirkulárnej ekonomiky aj tomu najväčšiemu skeptikovi?

Myslím si, že pri pohľade na skládky a smetiská je každému jasné, že toto nie je udržateľná cesta pre nás a ani ďalšie generácie. Skládky sa pod zem neprepadnú, odpad sa tam bude rozkladať tisíce rokov.

Z pohľadu priemyslu a firiem začínajú už aj skeptici prichádzať na chuť novým riešeniam, tlačí ich k tomu legislatíva, ale do veľkej miery aj finančná stránka. V Cyrkl sa snažíme o spájanie environmentálnych výhod s finančnými. Cieľom podnikania je dosahovanie zisku, a tak firmy si málokedy môžu dovoliť riešenie, ktoré je environmentálnejšie, ale niekoľkonásobne drahšie. Našou snahou je ukázať im, že environmentálne riešenie už drahšie byť nemusí. Dokonca na ňom často vedia zarobiť.

Ako na Slovensku výrobná firma najčastejšie nakladá so svojím odpadom?

Na Slovensku dlhodobo pôsobia recyklačné spoločnosti. Firmy, pre ktorých odpad existovala technológia, sa so spracovateľom väčšinou našli.

Odpad najmä veľkých firiem nekončí všetok na skládkach. My sa tento efekt snažíme ešte zosilniť. Často im pomáhame tam, kde si nevedia pomôcť sami. Veľakrát ide o kompozity, komplikovanejšie odpady a materiály. Pri niektorých materiáloch vieme, že ťažko nájdeme spracovateľa na Slovensku alebo v okolí.

Trh s odberateľmi odpadov máme dobre zmapovaný a stále pracujeme na vylepšeniach. Hľadáme najlepšie možnosti a tým, že v tomto segmente vznikajú neustále nové inovatívne riešenia, sa nám darí aj tam, kde to v minulosti nefungovalo. Na druhej strane je potrebné povedať, že stále existujú materiály, ktoré je zatiaľ nemožné dostať späť do obehu.

Ktorý výrobok našej dennej potreby je takto ťažko recyklovateľný?

Stretávame sa s tým napríklad v automobilovom priemysle. Súčasťou automobilu sú rôzne plasty, textílie, peny, jednotlivé časti sú zlepené lepidlami. Hlavica autosedačky je vyrobená asi z desiatich materiálov a stačí, že sa na nej pri výrobe objaví čo i len malé poškodenie, už sa do automobilu nedostane. Z nového výrobku s najmenšou chybičkou sa stáva odpad, ktorý zvyčajne smeruje na skládku, pretože je vyrobený z desiatich rôznych materiálov. Už to nemá kto oddeliť a recyklovať.

Existujú rozdiely v prístupe k odpadu v rámci Európy?

Rozdiely sú markantné medzi krajinami strednej a západnej Európy. Líšia sa v celkovom vnímaní odpadov a cirkulárnej ekonomiky.

Na západe je pojem cirkulárnej ekonomiky známy, firmy sa mu venujú dlho. Zároveň tu pôsobí väčšia konkurencia, existuje viac firiem, ktoré sa niečomu podobnému venujú. U nás sa cirkulárna ekonomika zatiaľ len dostáva do povedomia, stále nás stojí pomerne veľké úsilie firmy presvedčiť, že to má zmysel. Ale keď sa to podarí, pridajú sa k Cyrkl, keďže tu nie je desať iných platforiem, ktoré by sa tomu venovali.

Toto je základný rozdiel, ktorý nám veľmi pomohol. Výhodou Cyrkl je, že vieme ponúknuť nielen digitálne odpadové trhovisko, ktoré prepája firmy ponúkajúce svoj odpadový materiál s tými, ktoré ho dokážu ďalej využiť, ale aj konzultácie.

Pomáha to, pretože ak je nejaká firma skeptická vyskúšať trhovisko, začneme často konzultáciami a ukážeme im výpočtami dôvody, prečo sa im ho využívať oplatí. Často sú vstupnou bránou do dlhodobej spolupráce.

Zo začiatku som bol sám, teraz nás je v slovenskom tíme desať. Môj tím verí v silu cirkulárnej ekonomiky. Sú to ľudia, pre ktorých práca pre Cyrkl nie je náhodná, úprimne veria, že naše aktivity majú zmysel. O to je to potom jednoduchšie pri rokovaniach s firmami. Prvým krokom je presvedčiť firmu, druhým je nájsť pre ňu najlepšie riešenie.

Kým na začiatku to bolo opačne, dnes čoraz častejšie prichádzajú firmy za nami. Pomáhajú nám referencie, šírenie dobrých príkladov. Slovensko je malé a ľudia, ktorí sa odpadovým hospodárstvom zaoberajú a riešia rovnakú problematiku, sa medzi sebou poznajú. Často nás kontaktuje odpadový manažér jednej firmy, že o nás počul od svojho kolegu z inej firmy.

Začať na Slovensku s inovatívnym riešením nakladania s odpadom, akým digitálne trhovisko určite je, predpokladám, nebolo ľahké…

Cyrkl vznikol na prelome rokov 2018 a 2019 a pobočku na Slovensku sme otvorili o rok neskôr. Na začiatku sme na Slovensku nemali tím ľudí, ako firma sme ešte zďaleka neboli tam, kde sme teraz. Bol som sám, dni som trávil telefonovaním s firmami, snažil som sa naštartovať spoluprácu, ale často som sa stretával s odmietaním. Takmer nikto vtedy nevedel, čo to je digitálna platforma pre odpady, mnohí nedôverovali takémuto riešeniu, nevideli v ňom potenciál.

V priebehu necelých dvoch rokov sa situácia otočila. Mnohí, ktorí to na začiatku nechceli riešiť, nás teraz kontaktujú s tým, že v tom predsa len vidia zmysel. Radi by si prebrali možnosti a skúsili to.

Nejde len o finančné úspory, na zhodnocovanie odpadov a obehové hospodárstvo tlačí legislatíva, zároveň náklady na skládkovanie sa zvyšujú. Faktorov, ktoré správanie firiem posúvajú v tomto smere vpred, je čím ďalej, tým viac.

Roman Gdovjak Cyrkl
Foto: Šimon Šiplák

Ako vyzerá proces spolupráce s firmou, ktorej poskytnete komplexné služby od prvého stretnutia po konkrétne riešenie?

Zvyčajne si na prvom stretnutí zistíme od firmy informácie o odpadoch, vychádzame z odpadového hlásenia alebo z internej evidencie odpadov. Pozrieme sa na dáta, analyzujeme, s ktorými druhmi odpadov sme už pracovali, ktoré sú pre nás nové. Na základe toho už vieme odhadnúť potenciál pre spoločnosť z environmentálneho aj finančného hľadiska.

Ak sa dohodneme na spolupráci, pokračujeme osobnou návštevou závodu. Stretneme sa so zamestnancom, ktorý má na starosti odpady alebo celkovo životné prostredie. Prejdeme si celú výrobu, čo nám pomáha vytvoriť si komplexný prehľad o materiáloch aj odpadoch, ich tvorbe, množstve a kvalite. V odpadovom hlásení sa zvykneme zamerať na položku zmiešané odpady.

Práve tam sa často dajú urobiť veľké veci. Vieme, čo z toho vybrať, na čo sa zamerať a zmeniť. Pozrieme sa na distribúciu a skladovanie odpadov a či vôbec majú možnosti svoj odpad skladovať. Veľa firiem má totiž záujem o odpad až od určitého množstva, napríklad celý kamión.

Zisťujeme, či za svoj odpad platia alebo, naopak, dostávajú zaplatené, následne zhodnotíme, či je suma adekvátna. Po zistení všetkých informácií a našich analýzach hľadáme pre spoločnosť riešenia. Pri niektorých materiáloch je to o jednoduchom hľadaní odberateľa s najlepšou ponukou. Tak je to napríklad pri kartóne, o ktorý je veľký záujem.

Pri problematických odpadoch, napríklad kompozitoch alebo nebezpečných odpadoch sa púšťame do hlbšieho prieskumu možností. Zisťujeme nové technológie na trhu, hľadáme recyklátorov, ktorých firma nepozná, prípadne sa pozeráme aj na možnosť predchádzania vzniku takéhoto odpadu zmenou vstupného materiálu.

Ak nenájdeme na Slovensku, hľadáme riešenie v zahraničí. Možno vedľa v Čechách už je technológia, ktorá tento materiál dokáže spracovať, možno hneď za hranicami v Maďarsku je recyklátor, ktorý by si vedel po odpad prísť. Toto všetko analyzujeme a z rôznych pohľadov hľadáme optimum.

Pre každý jeden odpad vypočítame možnú finančnú aj environmentálnu úsporu a tiež, kam by sa firma vedela posunúť v hierarchii odpadového hospodárstva. Na záver ponúkneme agregátne výsledky a odporúčania, kde vyčíslime sumu aj CO2-eq, ktoré by ročne firma ušetrila, ak by prijala naše odporúčania. S firmou si dohodneme pravidelne stretnutia, na ktorých rozoberáme, ako sa im darí s implementáciou. Ostávame teda v dlhodobej spolupráci.

Nedávno ste prvýkrát, v budove určenej na zbúranie, vykonali preddemoličný audit. Čo všetko sa z budovy podarilo „zachrániť“? Má táto služba na Slovensku potenciál?

Tento pilotný projekt z Prahy hodnotíme veľmi pozitívne. Preddemoličný audit identifikoval množstvo opätovne použiteľného a recyklovateľného materiálu. Samotná spoločnosť prejavila záujem čo najviac z materiálu demolovanej budovy zužitkovať. Okná a dvere našli svoje nové využitie v nemocniciach a sociálnych bytoch. Materiály ako sadrokartónové a sklenené priečky, drevené konštrukcie, PVC rúry a ďalšie boli posunuté na recykláciu. Veľká väčšina odpadu zo zbúranej budovy bola vďaka preddemoličnému auditu ušetrená od svojho konca na skládke.

V zahraničí, napríklad v Holandsku, ktoré nám môže ísť v cirkulárnej ekonomike a zhodnocovaní odpadov príkladom, už pri samotnej stavbe novej budovy rozmýšľajú, ako ju bude možné zhodnotiť, keď sa raz bude búrať. Myslí sa na to, ako bude možné budovu čo najefektívnejšie rozobrať a jednotlivé materiály použiť.

Aké sú najväčšie bariéry cirkulárnej ekonomiky na Slovensku?

Ešte stále sa u firiem často stretávame s myslením “niečo vyrobiť, predať, rásť ako firma”. Odpad je už len bremenom, ktorého sa potrebujú zbaviť. Problémom je tiež skládkovanie, ktoré je ešte často najlacnejšou voľbou, hlavne pri zložitých odpadoch.

Ďalším problémom je pohľad na cyklus výroby. Nestačí sa pozerať na odpady, na druhotné suroviny, je potrebné pozrieť sa na začiatok kruhu, pri dizajne budov, materiálov, pri projektovaní akéhokoľvek produktu. Je dôležité už vtedy myslieť na to, že výrobok raz stratí svoje využitie a už pri jeho výrobe vedieť, čo s ním, keď sa tak stane. Aby sa dal rozobrať, roztriediť, zrecyklovať, aby jednotlivé časti výrobku našli využitie a dali sa použiť ďalej a ďalej. Práve otázka začiatku, ekodizajnu je niečo, čo ide v Európe rýchlo dopredu.

Je to aj vaša ambícia?

Áno. Pri jednoduchších odpadoch vieme urobiť prieskum trhu a rýchlo nájsť odberateľa, ktorý odpad odkúpi za najlepších podmienok. Pri kompozitných a komplikovaných materiáloch sa venujeme výskumnej a konzultačnej činnosti. Hľadáme možnosti, čo môžu s odpadom urobiť v tejto forme, avšak v takomto prípade sme veľmi limitovaní. Spoločnostiam dávame preto odporúčania na zmenu materiálu už pri dizajne výrobku.

Hovoríme im, ak zmeníte tento materiál za iný, možnosti využitia sa zvýšia na takúto úroveň, ak zmeníte aj ďalšie, sú tu ďalšie možnosti. Úspešnosť závisí od toho, ako ľahko vedia zmene prispôsobiť procesy vo výrobe. Navyše, ak je v tom prípade lacnejšia skládka, je to o to náročnejšie presadiť.

Zameriavame sa na zníženie odpadu celkovo, ale najčastejšie nám spoločne ide o to, aby nevznikal odpad, ktorý skončí na skládke. Ešte stále sa totiž pomerne často stretávame s odpadmi z materiálov, ktoré nezoberú ani len do spaľovne a nedá sa s nimi nič robiť.

Aktuálne sme sa začali viac venovať zelenému obstarávaniu zdrojov, takzvaným greensourcingovým projektom. Firmám pomáhame hľadať do výroby druhotné suroviny. Ide napríklad o výrobcu nábytku, ktorý má stanovené ciele udržateľnosti, tlačí ho legislatíva a navyše sa ani nevie dostať k dostatku primárnych surovín, v tomto prípade dreva.

Snažíme sa výrobcovi ukázať, že aj druhotné drevo, ktoré už bolo na niečo použité a je pre niekoho odpadom, môže byť využiteľné a mohlo by vstúpiť opäť na začiatok kruhu do výroby ako zdroj. Cirkulárna ekonomika je veľmi široký pojem. Myslím si, že pre firmy a startupy je tam stále ešte veľmi veľký priestor.

Roman Gdovjak
Foto: Šimon Šiplák

Ovplyvnila aktuálna energetická kríza, inflácia a nedostatok surovín dopyt po nákupe odpadových materiálov ?

Všetky tieto faktory majú na našu prácu veľký vplyv. Prejavilo sa to nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách, kde s Cyrkl pôsobíme. Energetická kríza zasiahla výrobu vo veľkom. Navyše sa celkom zmenila cenová situácia na trhu. Veľa firiem výrobu obmedzilo, niektoré skončili úplne, najmä kvôli energiám.

Firmy hľadajú úspory, kde sa dá. Ukazujeme im, že práve správne nastavené odpadové hospodárstvo a využívanie druhotných surovín môže náklady znížiť.

Naplno sa prejavil aj problém závislosti na primárnych surovinách, ktoré sú zrazu veľmi drahé až nedostupné alebo zmizli z trhu. Cena dreva, kartónu, plastov za posledné roky výrazne stúpla už len tým, že sa zvýšil dopyt po druhotných surovinách kvôli neudržateľným primárnym surovinám. Druhotné suroviny sa stali vyhľadávanými, ich hodnotu si začali uvedomovať firmy a obracajú sa na Cyrkl alebo podobné spoločnosti, ktoré by im pomohli v predaji svojich materiálov.

S koľkými firmami aktuálne Cyrkl spolupracuje?

Od roku 2019 sme spolupracovali vo všetkých krajinách, kde pôsobíme, s približne 18 000 firmami. Na Slovensku je z toho asi 3 500. Po Česku sme druhou najväčšou pobočkou. Tempo rastu spoluprác na Slovensku rastie.

Akým spôsobom je cirkulárna ekonomika zachytená v slovenskej legislatíve a čo možno očakávať do budúcnosti?

Ešte pred Cyrkl, tri roky dozadu, som pracoval v Agentúre životného prostredia. Už vtedy bol tento pojem používaný v rámci oddelení ministerstva, a následne vznikla aj celá samostatná Sekcia obehového hospodárstva.

Strategickým dokumentom Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti klimatickej kríze je Envirostratégia 2030. Jej nezanedbateľná časť sa venuje téme obehového hospodárstva a efektívnemu nakladaniu s odpadmi.

Cirkulárna ekonomika sa však týka viacerých oblastí. Od ťažby a využívania zdrojov, cez dizajn výrobku, výrobu, distribúciu, spotrebu až po odpady. Je to viacero separátnych tém, z ktorých každá patrí pod iný rezort a v každom z nich vznikajú rôzne iniciatívy. Zdražujú sa nielen poplatky za skládkovanie odpadu, ale rastú aj ciele v recyklovaní obalových materiálov či stavebného odpadu.

Na úrovne členských štátov sa preberajú ciele, ktoré sú stanovené na úrovni Európskej únie. Strategickým komplexným plánom Európskej únie na boj s klimatickou krízou, ktorý sa zameriava aj na zelené riešenia v rámci hospodárstva, je European Green Deal. Hlavným cieľom Európskej zelenej dohody je klimatická neutralita Európy do roku 2050.

Je trh s odpadmi v podnikaní zatiaľ neprebádaná voda? Našli ste s Cyrkl dieru na trhu?

Na trhu pôsobí viacero firiem, ktoré sa venujú hlavne konzultačnej činnosti. S platformou digitálneho trhoviska, kde môže každá firma ponúknuť a nájsť takmer akýkoľvek odpad, a zároveň získať komplexnú expertízu našich odborníkov, sme viac-menej jedineční. Iné platformy sa zameriavajú skôr na určitý druh materiálu, napríklad plasty alebo kovy. Myslím si, že sme našli dieru na trhu. To bola pre nás výhoda. Nevýhodou bola prvotná ťažká fáza získania záujmu a dôvery spoločností. Ale tým sme si už prešli.

Cyrkl vznikol v roku 2019. Čo považujete za kľúčové, že sa vašej spoločnosti podarilo v relatívne krátkom čase stať sa lídrom na európskom trhu s odpadmi?

Idea podnikania je určite dôležitá, ale rovnako dôležitý je jasný zmysel, čitateľný pre cieľové skupiny aj pre investorov. Tí sú pre startup kľúčoví. Pre nás sú cieľovou skupinou iné biznisy a my im potrebujeme ukázať zmysel toho, čo robíme, presvedčiť ich. Myslím si, že ak by to, čomu sa venujeme, bolo čisto environmentálne, rozhodne by sme neboli tam, kde sa nachádzame teraz. Investori ani firmy by do toho nešli. Ukázať prienik, spojenie ochrany životného prostredia s finančnými benefitmi, neskutočne pomáha. To je to, čo firmy presvedčí.

Nedávno ste uspeli v projekte EU ECO-TANDEM, v ktorom ste získali grant na budovanie udržateľného turizmu na Slovensku aj v zahraničí. Môžete nám o tom povedať viac?

Hoci sa primárne venujeme odpadom a druhotným surovinám, vo všetkých oblastiach cirkulárnej ekonomiky je čo robiť. Radi sa zaujímame o nové smery a projekty. ECO-TANDEM je výzva zameraná na udržateľný turizmus. Do projektu sa mohli prihlásiť na jednej strane firmy, hotely, cestovné kancelárie – všetci tí, ktorých oblasť podnikania je turizmus. Na strane druhej tí, čo ponúkajú riešenia, aby ich aktivity mohli byť šetrnejšie k životnému prostrediu.

Hoci som na začiatku nemal veľké očakávania, som teraz veľmi rád, že sme do toho išli. V každom zo siedmych projektov, ktoré nám schválili, budeme riešiť niečo iné. Pozrieme sa na odpady, ktoré vznikajú v hoteloch, ubytovacích zariadeniach, taktiež na kuchynské odpady a na možnosti kompostovania. Viacerí z našich partnerov majú v areáli veľké záhrady, kde sa dá kompostér umiestniť a kompost aj lokálne využiť. Pre zamestnancov partnerských organizácií chystáme školenia o cirkulárnej ekonomike.

Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že naše oblečenie je vyrobené z PET fliaš, podobne nábytok. S čím podobným môžeme v budúcnosti počítať?

Množstvo takýchto výrobkov bude rásť, recykluje sa čoraz viac, vznikajú regranuláty alebo recykláty, ktoré sa využívajú stále častejšie ďalej vo výrobe. V stavebnom sektore sme napríklad nedávno našli uplatnenie pre rôzne zlievarenské piesky, ktoré už smerovali na skládku. Idú do recyklátu na stavbu ciest. Firmu so stavebným odpadom sme spojili s firmou, ktorá vyrába podstieľky pre mačky. Niektoré druhy odpadov sme ponúkli umelcom, ktorí ich vedeli často veľmi kreatívne využiť. V budúcnosti sa objavia ďalšie a ďalšie príklady.

Avšak najbežnejším prípadom, s ktorým sa budeme čoraz častejšie stretávať, budú plastové regranuláty. Dopyt po nich rastie. Mnohí výrobcovia siahnu radšej po tomto sekundárnom plaste ako po primárnych surovinách. Regranuláty sú už takmer všade, pri mnohých výrobkoch už ani nemáme šancu vedieť, že bol na ich výrobu použitý recyklovaný materiál. Firmy ich zavádzajú do výroby ako úplnú samozrejmosť. A vzhľadom na legislatívu a cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, na to firmy vo svojich výrobných procesoch intenzívne tlačia. Niektoré si dokonca stanovujú ciele nad rámec legislatívy. Chcú vyrábať produkty, ktoré majú čo najnižšiu uhlíkovú stopu. Vzhľadom na to už nemôžu využívať iba primárne suroviny.

Vedia vaše služby využiť menšie firmy, sociálne podniky či neziskové organizácie?

Naším cieľom je, aby sa každý, kto má nejaké otázky či problémy súvisiace s odpadmi, mohol na nás obrátiť a aby sme spoločne našli dobré riešenie. Samozrejme, vždy si treba odpovedať na otázky o type odpadov, množstve a lokalite.

Napríklad ak veľká firma ponúkne na trhovisko 100 ton kartónu, je veľká šanca, že na ponuku príde rýchla reakcia. Ak však menšia firma ponúkne 200 kg kartónu, partnera hľadá oveľa ťažšie. Je však našim záujmom, aby sme vďaka našim znalostiam a prehľadne zmapovanej sieti dokázali nájsť odberateľa aj pre tých najmenších. Na trhovisku Cyrkl sme už ponúkali rôzne zaujímavosti, od divadelných kulís cez kancelárske stoličky až po starý nábytok.

Ako vieme výhody cirkulárnej ekonomiky využiť my ako jednotlivci?

Myslím si, že je na mieste zamyslieť sa v prvom rade nad naším konzumom, či naozaj toho potrebujeme tak veľa alebo sa dokážeme uspokojiť s menším množstvom oblečenia či nábytku, využívať veci opakovane, nakupovať v second hande. Okrem vplyvu na životné prostredie to má vplyv aj na naše financie. Za výbornú službu, ktorá funguje v Bratislave, považujem KOLO – Bratislavské centrum opakovaného použitia.

Na čo sa snažím poukázať a pozerať vo svojom živote, je život ďalších generácií. Naozaj im tu chceme zanechať skládky? Môžeme si vôbec dovoliť rozširovať ich? Chceme, aby im došli zdroje?

Cyrkl
Foto: Šimon Šiplák

Po skončení štúdia ste pracovali v Slovenskej agentúre životného prostredia, aktuálne ste v Cyrkl. Kde sa zrodil váš záujem o tému cirkulárnej ekonomiky a ochrany životného prostredia?

Na univerzite, kde som študoval medzinárodné ekonomické vzťahy, sme mali viacero predmetov, ktoré sa z časti dotýkali životného prostredia. Veľmi ma to zaujímalo. Hneď po škole som sa zúčastnil dobrovoľníckeho projektu v Číne, kde sme tri mesiace cez rôzne aktivity hovorili s tínedžermi o dôležitosti recyklácie a ochrane životného prostredia. Stále viac som chcel pôsobiť práve v tejto oblasti.

Po návrate na Slovensko som sa zamestnal v Slovenskej agentúre životného prostredia. Zaoberal som sa udržateľnou výrobou a spotrebou, obehové hospodárstvo bolo mojou kľúčovou témou. V tom čase ešte nefungovalo samostatné oddelenie, ale väčšina mojej agendy sa týkala práve obehového hospodárstva.

V rámci tejto práce som sa podieľal na organizovaní konferencie Digitalizácia v obehovom hospodárstve, mal som na starosti tvorbu programu. Jedným z blokov boli zahraničné príklady z praxe, v rámci ktorého sme pozvali na konferenciu Cyrila Klepeka, zakladateľa Cyrkl. O nejaký čas sa naše cesty opäť stretli.

Sám sa už dlhšie snažím žiť zelenšie, na princípy cirkulárnej ekonomiky myslím aj doma. Viac ako päť rokov som vegetarián, triedenie odpadov je už samozrejmosťou pre väčšinu z nás. Snažím sa o postupné zlepšovanie svojich návykov. Stále dosť cestujem, vytváram uhlíkovú stopu, uvedomujem si to. Na druhej strane práve navštevovanie nových miest, kde mám možnosť pozorovať pozitívny alebo negatívny príklad, je pre mňa inšpiráciou posúvať limity toho, čomu sa v práci venujem, vpred.

Ako podľa vás bude reálne vyzerať riešenie odpadu na Slovensku o desať rokov? A ako by malo vyzerať ideálne?

Myslím si, že odpad bude v čoraz menšej miere končiť na skládke, ideálne tam nebude končiť vôbec. A zvyšovať sa bude materiálové zhodnotenie, hlavne recyklácia. To je asi reálny obraz.

Myslím, že už sa vynárajú prvé príklady riešení, aby odpad ani nevznikal. Niektoré firmy si už dokážu zabezpečiť cykly aj vnútorne, odpad, ktorý im vznikne, si vedia spracovať sami a použiť na výrobu niečoho ďalšieho. Ideál je samotné predchádzanie vzniku odpadov. Je potrebné na to myslieť na začiatku, pri dizajnovaní výrobku.

Čo je podľa vás úplne najdôležitejšie v boji s klimatickou krízou?

To je veľmi široká otázka. Myslím si, že aj to, čo robíme my, je veľmi dôležité. Desaťtisíce, státisíce ton odpadov dokážeme presmerovať tam, kde sú opäť potrebné. Cirkulárna ekonomika v celej svojej komplexnosti je pre boj s klimatickou krízou kľúčová.

Zároveň je dôležité, aby každý z nás urobil aspoň minimum toho, čo urobiť vie. Existuje veľa možností, od zníženia konzumu, cez vegetariánstvo, po zodpovedné cestovanie, a tak ďalej.

Ďalším veľmi dôležitým aspektom sú inovácie. Je potrebné dať priestor nápadom, prísť s niečím, čo doteraz neexistovalo. Nevyhnutná je legislatíva. Z národného aj európskeho pohľadu sa v tomto smere hýbeme vpred, ale je otázka, či dostatočne rýchlo.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

biznis cirkulárna ekonomika ekológia inovácie meet the heroes spoločnosť udržateľnosť