Alena Sabuchová: Keď človek netrávi hodiny scrolovaním na internete, má naozaj dosť času na čítanie kníh

Ak niečo hovorí o 20. storočí pútavejšie ako učebnice, sú to výpovede jeho súčasníkov.

15. 8. 2021

Lucia Trubačíková

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Alena Sabuchová je slovenská spisovateľka a scenáristka, ktorá sa minulý rok stala víťazkou prestížnej literárnej ceny Anasoft litera. So svojím románom Šeptuchy zaujala aj študentov stredných škôl, vďaka ktorým získala ocenenie René – Anasoft litera gymnazistov a je tiež držiteľkou Ceny Jána Johanidesa. V dospievaní bola pravou knihomoľkou, ktorá siahla po Anne zo zeleného domu, prežívala osud Anny Kareninovej a s napätím hltala mysteriózne príbehy Stephena Kinga.

S knihou Šeptuchy ste minulý rok vyhrali cenu Anasoft litera za najlepšiu slovenskú prózu. Už toto ocenenie napovedá, že knihu sa oplatí kúpiť, ale predsa, čím podľa vás osloví čitateľa?

Myslím si, že téma priateľstva a dospievania, ktorá je ústrednou témou knihy, je niečo, čo sa dotýka nás všetkých. Príbeh sa odohráva v netradičnom prostredí a čitateľa môže osloviť aj exotizácia prostredia. Hoci je neobvyklé, je podobné s perifériami, ktoré poznáme na Slovensku. Myslím si, že zarezonoval príbeh dospievania v kraji, ktorý sa môže javiť ako radostný, no nemusí to tak jednoznačne byť.

Tým netradičným prostredím v knihe je región Podlasie na poľsko-bieloruskom pomedzí, ktorý ste dva roky navštevovali, aby ste spoznali tunajší život. Je vám blízka reportážna literatúra?

Zistila som, že áno. Zachytiť nejakú tému, ktorá má základ v skutočnosti a objavovať ju, robiť rešerše, zbierať materiály, to je to, čo ma veľmi baví. Keď objavím niečo, čomu sa chcem venovať, tak za tým idem. 

Hoci kniha nesie názov Šeptuchy, ženy známe ako liečiteľky, sú jeho vedľajšou líniou. Je to román o dospievaní dvoch kamarátiek. Akými problémami sa zaoberajú dievčatá v tomto období?

Je to o hľadaní seba samých, svojej identity v priestore, kde žijú. Potrebujú sa zaradiť, vedieť, aké majú miesto v regióne, ale tiež, či im vie rodisko aj niečo ponúknuť. To je otázka, ktorú si dáva mnoho mladých ľudí. Dievčatá v knihe riešia priateľstvá, vzťahové problémy, ale aj citovú väzbu s rodičmi.

Tiež ste sa v dospievaní zaoberali otázkou, či opustiť vaše rodné mesto Ružomberok?

Určite áno. Každý mladý človek, ktorý vidí to množstvo možností, ktoré dnes máme, musí uvažovať o tom, či mu dané miesto ponúka perspektívnu budúcnosť. Ja som ju s mojím uplatnením v Ružomberku nenašla. Ale nie je to len o Ružomberku, ale aj o Slovensku a iných zahraničných krajinách. Jednoducho človek hľadá miesto, kde mu je najlepšie. Teraz je pre mňa týmto miestom Bratislava.

Keď sa vrátite späť do dospievania, aké knihy ste vtedy čítali?

Bola som veľká knihomoľka. Je trochu smiešne, čo teraz poviem, lebo nemám až toľko rokov, ale vyrastala som v dobe, keď bol internet cez pevnú linku hodinu denne a nemal ho každý v mobile či v počítači. Plnohodnotnejšie som ho spoznala až na informatike v 8. ročníku základnej školy. Keď človek netrávi hodiny na internete, má naozaj dosť času na čítanie kníh. Tie boli pre mňa únikom z reality, čítala som rôzne žánre od Anny zo zeleného domu po ruský realizmus, čo mi dalo slušný rozhľad do budúcna. Nevynechala som ani hororové tituly od Stephena Kinga a na dobrý horor si aj dnes zájdem rada do kina.

Zasiahlo vás aj „čitateľské šialenstvo“ okolo kníh Harry Potter a Pán prsteňov?

Ani neviem prečo, ale knihy o Harrym Potterovi ma nezaujali dostatočne, aby som si ich prečítala. Prvú časť som skúsila niekoľko rokov po jej vydaní, no už som na to bola asi „príliš stará“. Doteraz som nevidela ani filmové adaptácie. Pán prsteňov skrýval v sebe mýtickosť, výpravný príbeh, škriatkov, to bolo niečo, k čomu som vtedy inklinovala a tento bestseller neobišiel ani mňa.

Ktorú knihu by mal prečítať za život každý z nás?

Bude to znieť ako klišé, ale každému by som odporučila Vojnu a mier od Tolstého. Ruská literatúra je moja obľúbená, pretože v nej autori už všetko povedali. Píšu o živote, smrti, láske, ale aj o egu človeka. Čo sa týka autorov, oplatí sa prečítať si niečo od Sándora Máraia. Spôsob akým rozpráva príbehy, je fascinujúci.

Osmý život pro Brilku (Autor: Nino Haratischwili)

Kniha Osmý život pro Brilku
Foto: Šimon Šiplák

Osmý život pro Brilku je nádhernou rodinnou ságou a zároveň beletrizovanou učebnicou dejepisu 20. storočia. Je nielen výpoveďou o ľudských osudoch, ale zároveň nám ponúka kontext období, na pozadí ktorých sa odohrali najzásadnejšie historické udalosti. Príbehu nechýba ani vôňa chýrnej čokolády, gruzínske koberce a magický realizmus, čo sa vznáša nad postavami spolu s duchom pradedka, ktorý recept na zakliatu čokoládu priniesol z Viedne.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Pálenka (Autor: Matej Hořava)

Kniha Pálenka
Foto: Šimon Šiplák

Matejovi Hořavovi sa v Pálenke podarilo vykresliť atmosféru tajomných odľahlých hôr nad Dunajom s ich vlastnými tajomstvami, povesťami aj démonmi. Zároveň je to veľmi citlivá, možno až osobná kniha o zabudnutí a úteku do banátskej dediny.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Halič (Autor: Martin Pollack) 

Kniha Halič
Foto: Šimon Šiplák

Halič – Putovanie po stratenom svete bola v čase lockdownu mojím bedekrom po krajine, ktorá ma vždy fascinovala a ktorú zmietlo 20. storočie. Najvýchodnejšia fascinujúca časť bývalej monarchie plná bulvárov a kaviarní mala okrem svojej slávy a lesku aj odvrátenú tvár v podobe zablatených ulíc. Rozhodne sa chystám do Ľvova, len čo to bude možné, aby som aspoň symbolicky spoznala tento legendárny región.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Čo nám oheň vzal (Autorka: Mariana Enríque)

Kniha Co nám oheň vzal
Foto: Šimon Šiplák

Čo nám oheň vzal považujem za skvelý príklad súčasného magického realizmu. Argentínčanka Mariana Enríquez vo svojich poviedkach ponúka tajomno, strach, vlhké noci Buenos Aires s jeho duchmi a strašidelnými domami. Všetko zahaľuje do ľahkého oparu nevypovedaného, postavám zostávajú tajomstvá niekedy až do smrti a občas aj po nej. Nie je to kniha pre každého, ale ak ste fanúšikmi temných historiek so všetkou surovosťou a krásou buenosaireské metropoly, budete spokojní.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Ruské denníky (Autorka: Aľa Rachmanovová)

Kniha Ruské denníky
Foto: Šimon Šiplák

Budem sa opakovať, ale ak niečo hovorí o 20. storočí pútavejšie ako učebnice, sú to výpovede jeho súčasníkov. Ruské denníky Aľe Rachmanovovej ma zasiahli od začiatku. Prvýkrát som sa s nimi stretla pred desiatimi rokmi a netrpezlivo som čakala na ďalší diel. Sú výpoveďou o krutosti dejín, o Rusku a jeho historických transformáciách, ale aj o vôli a nádeji žiť. Aľa Rachmanovová začína zaznamenávať jej život ako mladučké dievča na začiatku minulého storočia. Cez bolesť a udalosti od roku 1916 do 1927 strávených v Rusku s ňou prechádzame až do ťažkých začiatkov v rakúskej emigrácii.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Alena Sabuchová knihy martinus tipy na knihy