Baška Klimek: Chcem tu nechať po sebe viac

Baška Klimeková vyštudovala marketingovú komunikáciu na FMK v Trnave, spoluzakladala a organizovala konferencie Unicamp a Honest Conference. Pracovala v reklamných agentúrach a dnes pomáha startupom a podnikateľom cez Impact HUB, ktorý mimochodom tiež spoluzaložila v Bratislave. V súčasnosti v Impact HUB rozieha iniciatívy na podporu social enterprises, teda biznisov, ktorých cieľom je pozitívna zmena v spoločnosti, a ktoré zároveň vytvárajú zisk. Ak vás zaujíma, ako vyzerá situácia na Slovensku, určite si prečítajte rozhovor s Baškou až do konca.

Máš svojho hrdinu?

Samozrejme, Batmana! Ako jediný nemal žiadnu super schopnosť, ale sám sa rozhodol, že bude bojovať za zmenu v spoločnosti a na Batmana sa doslova vypracoval. Čo sa však týka hrdinu reálneho života, mám ich viac. Súkromný, pre mňa sú veľmi silnými hrdinkami moja mama a babka. Obe mali naložené od osudu veľa, nikdy sa nesťažovali, mali zaujímavé životné príbehy – stará mama je novinárka, niekoľkokrát vyznamenaná, mama zase vyštudovala kybernetiku, pracovala dlhé roky v IT.  Dokázali skĺbiť náročné pracovné prostredie, mužské svety a rodinu. A vychovať obstojnú generáciu.

Z  denného pracovného života sú pre mňa hrdinovia ľudia, ktorí sa rozhodnú ísť s kožou na trh so svojím nápadom. A pritom nemyslia len na zisk, ale sústreďujú sa na naozaj funkčné riešenia, hoci je to mnohokrát ťažšie, ako “bežný biznis.” 

Sama pracuješ na projektoch, ktoré majú za cieľ pozitívnu zmenu v spoločnosti. Zrejme sa vo svojich hrdinoch aj trošku vidíš. Či?

Záludná otázka. Predstava, že viem čosi ovplyvniť, vyvolať impulz k zmene ma láka. Je to veľmi príjemná predstava. Ide však o to, či ju vieš aj naplniť. Za hrdinu sa nepovažujem. Ale rada “rebelujem” a vystupujem z radu. Tak je to aj pri projektoch, ktoré pomáham viesť. Mojou motiváciou je prehovoriť k mase a prinútiť ju na chvíľu počúvať a vidieť aj iné možnosti. Ponúknuť im iný pohľad na vec, možnosti. Nie len svoj názor.

Je to o tom nechať tu po sebe viac. No nemusí sa to nevyhnutne spájať s mojím menom či projektmi a značkami, ktoré rozbieham.  Skôr je to o takom dobrom pocite, že som aktívne prispela k životu, aký vediem ja a moje okolie. Beriem to skôr ako samozrejmosť, nie ako hrdinstvo. Ako niečo, čo nám bolo dané ako možnosť – slobodne a aktívne sa angažovať – a teda nevidím dôvod to nevyužiť. 

Pracuješ so startupistami a mladými podnikateľmi. To je v podstate tiež viac mužský svet. Aj na samotných startupových konferenciách je vždy viac mužov ako žien. Sú nejaké zaužívané rodové stereotypy aj v tejto oblasti? Máš pocit, že musíš búrať nejaké predsudky?

Svet sa nedelí na bielo-čierne veci, ani na mužov a ženy sám od seba. Tak si ho delíme len my. A teda to, ako ho budem brať ja, je na mne. Ja to nerozlišujem. Áno, vidím, že v tomto startup svete je menej žien. Dôvodov je viac. Nastavenie spoločnosti, nastavenie a vnímanie materstva a s tým súvisiaceho času, čo by matka mala venovať deťom, ale aj to, ako sa dnešné ženy vidia samé. Dosť často mám pocit, že sa sami od niečoho dištancujú v zmysle, že je to mužský svet a ani sa v tých oblastiach neskúšajú presadiť alebo im porozumieť. Preto sa snažím to nijako nedeliť. Každý má možnosť robiť v rôznych sférach. Vždy to závisí od jeho predispozícií, niekedy fyzické vie nahradiť psychickými či nasadením.

Samozrejme, tým, že som mladá a žena, sa občas stretnem s tým, že ma považujú za brigádničku. To isté sa mi stávalo aj v mojich predchádzajúcich zamestnaniach. Niektorí prednostne očakávajú na stretnutiach muža, niektorí staršiu osobu. Ja sa nad tým len milo usmejem a nesúdim ľudí podľa ich správania ku mne, kým ma nepoznajú. Smerujem to k vecnej diskusii, kde ich viem presvedčiť svojimi skúsenosťami, prehľadom, cieľmi.

Jediné, čo ma však mrzí je sebavedomie žien. Buď ho majú priveľa, a je to počuť, alebo príliš málo, aby sa púšťali do oblastí či nápadov, kde je viac mužov. To sa snažím postupne s mojimi kolegami a ľuďmi okolo HUBu zmeniť a motivovať ich. Ja mám, našťastie, v tíme veľmi otvorených mužov, Juraja a Braňa, ktorí ma vždy podržali pri mojich predstavách a jediné, čo spoločne posudzujeme a o čom diskutujeme, sú reálne skúsenosti, vedomosti, nadšenie a riešenia, ktoré vieme do vecí priniesť. A je jedno, či ich prinesiem ja ako žena alebo oni ako muži.

Keď spomínaš sebavedomie, ako si na tom ty? Mladí ľudia v 20-ke často trpia tzv. Impostor syndrome. Aj keď robia svoju prácu najlepšie, ako vedia, a sú veľmi šikovní, často si pripadajú ako „podvod“, ktorý niekto každú chvíľu objaví. Máš niekedy podobný pocit aj ty alebo sa s tým stretávaš medzi mladými podnikateľmi?

Tomu, čo teraz poviem, uveria len ľudia, ktorí ma poznajú naozaj dobre. Osobne som dosť veľký introvert. K sebavedomiu a extrovercii ma dohnala až túžba niečo v spoločnosti zmeniť. Vieš, tichého nenápadného človeka spoločnosť nepočúva. Človeka, brand, už áno. Tak som začala pracovať najprv na svojom backgrounde, aby som bola sama so sebou spokojná, keď k niekomu predstúpim a budem s ním diskutovať. Nerada sa púšťam do prázdnych rečí a filozofovania o niečom, čo nemám odžité. V tejto veci mám pocit, že so sebou nebudem asi nikdy spokojná. Stále pociťujem, že by som chcela ísť viac do hĺbky v témach ako social innovation, vzdelávanie, technology for good, biznis development, ale aj ďalších. Asi to je aj dobre, to s tou nespokojnosťou – núti ma to na sebe stále pracovať.

Druhou vecou, ktorú som sa naučila, respektíve sa učím, je ukazovať svoje myšlienky verejne – ale vždy podložene. Prirodzene som si vybudovala sebavedomie, teda že si verím v tom, čo robím. Nehovorím, že rozdávam rozumy a mám patent na všetko. Stojím si však za svojimi rozhodnutiami a dokážem ich obhajovať aj pred partnermi či ľuďmi, ktorí sú level dva nado mnou. Vychádza to z môjho vnútorného presvedčenia. Nemám problém s integritou. Viem, že dávam do toho všetko a že to nerobím pre osobný zisk, no pre vieru, že sa aj Slovensko dá posunúť niekam. Zároveň vždy priznám, ak niečo nie je moja parketa. Snažím sa nevytvárať okolo seba ani našej práce v Impact HUBe bubliny.

Všimla som si, že v HUBe práve rozbiehate aktivity na podporu sociálnych inovácii a zodpovedného biznisu. Ako vnímaš situáciu na Slovensku v tejto oblasti?

Vnímam to ako niečo, čo treba rozvíjať z viacerých levelov. Prvým je povedomie o niečom takom. Keď sme prišli pred dvoma rokmi na trh, slovo social business ľudia nechápali. Nevedeli si pod tým predstaviť reálnu vec. Čo to je? Neziskovka? Charita? Biznis? To povedomie sme už zlepšili nielen my ale vďaka spolupráci s viacerými organizáciami, ktorým ide o to isté. V skratke, ide nám o podporu biznis nápadov, ktoré si vedia na seba zarobiť, no zároveň riešia reálne problémy spoločnosti alebo ju posúvajú vpred. Môžu to byť riešenia pre nevidiacich, no rovnako aj skvelé moderné hry podporujúce vzdelávanie. Čiže s osvetou je to lepšie. Druhá strana je zase tá, aký veľký trh vôbec na Slovensku je. Koľko takýchto projektov tu funguje? Snažíme sa to mapovať aj cez kampaň socialbusiness.sk, kde zahŕňame všetky možnosti pre takéto projekty nielen od nás, ale aj od Pixel Federation, Neulogy, Leaf, Pontis a ďalších. Ide o bezplatné poradenstvo, finančnú podporu a mnohé ďalšie. Zároveň tam predstavujeme už etablované príklady. Osobne sa trochu obávame, či nenarazíme na strop týchto projektov na Slovensku. Preto sa snažíme vychovávať nové.

No a tretím levelom je spoločnosť – investorská, aj tá laická. Investorská už pomaly začala počúvať na pojmy ako technology for good či social innovation. Našim cieľom je dlhodobo pracovať na tom, aby sa pre takýto typ projektov našli vhodné možnosti financovania. No a verejnosť zase presviedčať, že svojou podporou im vie výrazne pomôcť. Verejnosť je tá, ktorá tvorí silu brandu takýchto projektov, ich obľúbenosť.

Ale na Slovensku si ešte vôbec neuvedomujeme, že práve my, jednotlivci, sa tiež denno denne rozhodujeme, kam poputujú naše peniaze – či si za ne kúpime “len” dobrý produkt/službu alebo budeme hľadieť za pekný obal produktu a pozrieme sa, či aj niekomu pomáha, kto na ňom pracuje a pod.

Je medzi slovenskými podnikateľmi záujem o rozbiehanie social biznisu?

Záujem rastie, svedčí o tom aj počet prihlášok do nášho Impact inkubátora. Minulý ročník bol otvorený aj social business projektom, ale aj komerčným. Prihlášok sme mali cca 150, z toho 1 tretina bola social. Tento rok sme sprísnili pravidlá, zdvihli latku a otvorili už len Social Business a Technology For Good kategórie, obe teda spoločensky prospešné. Prišlo nám 86 prihlášok. A veľa z nich naozaj kvalitných. Aj mnohé neziskovky prejavujú záujem orientovať sa na social biznis a vedieť si sami na seba zarobiť. Čiže záujem rastie, no dôležitejšia je otázka udržateľnosti.

Tam práve cítime veľkú potrebu takéto projekty učiť a nasmerovať, ako to zvládnuť. Majú to mnohokrát ťažšie než bežný biznis a ešte pre nich neexistuje vybudovaná sieť možností na Slovensku. Rastie však aj záujem veľkých spoločností do tohto investovať – my spolupracujeme s 3 nadáciami a nadačnými fondami práve na rozvoji možnosti pre takéto nápady.

Máme na Slovensku okrem nadácií už aj biznis anjelov, ktorí chcú investovať?

Áno máme, dokonca sa nám podarilo už aj pomôcť jednej takejto investícii. Jednotlivci však majú obmedzené možnosti. Vo svete už fungujú aj fondy výlučne na podporu takýchto riešení, a to je niečo, čo by sme chceli pomôcť budovať aj na Slovensku. My samotní však neinvestujeme.

Pracujeme na zmene myslenia ľudí, pripravujeme pôdu a spájame ľudí a organizácie, fondy s inovatívnymi riešeniami so spoločenským rozmerom, ktorým veríme, že majú nastavený case udržateľne. Teda uľahčujeme prácu aj investorom pri hľadaní a selektovaní takýchto riešení.

Veľa social biznisov začína lokálne. Máme tu aj taký, ktorý ma globálny dosah?

Riešenie Beesafe. Je to skôr charakter technology for good – ale stále to radíme pod social biznis. Ale aj mnohé iné technologické startupy. Napríklad svetoznáme Prizeo nášho Slováka Andreja Pančíka. Z takých klasickejších foriem biznisu, teda nie až tak online new technologies, sú to napríklad chalani z Octaga. Ich produktom sú mestké ihriská na cvičenie s vlastnou váhou. Okrem unikátnej stavby a technologického riešenia, čo je ich sales point pre developerov, robia mnohé aktivity pre školy, decká aj verejnosť o pohybe a zdravom životnom štýle. Prvé zákazky majú už aj v okolitých štátoch.

O akých slovenských social biznisoch by sme mali určite vedieť, no zatiaľ nie sú veľmi známe?

O projektoch z inkubátora (smiech). Momentálne tam máme 22 tímov, niektoré sú advanced, niektoré idea. Prevažujú už rozbehnuté riešenia. Tu nájdeš ich stručný popis. No a projekty zo stránky socialbusiness.sk  Pekným príkladom je crowdundingová platforma pre prospešné projekty STARTLAB – sama je príkladom social business. Zarába, no podporuje povedomie o dobrých projektoch, pomáha im zíškať financie na rozbeh. Deaf Kebab – krásny príklad prevádzky zamestnávajúcej nepočujúcich. Ale nie niekde v kuchyni či kancelárii, kde ich nikto nevidí. Komunikujú priamo so zákazníkmi a stierajú tak predsudky v priamom prenose.

Super sú tiež napríklad „pinf“ hry – ich tvorcom je mladý chalan, ktorý ich vytvoril na základe osobnej skúsenosti. Sú to hry, ktoré pomáhajú deťom s mentálnym postihnutím učiť sa nové veci pomocou modernej technológie – tablety, počítače, smartfóny a ďalšie. Využíva ich už niekoľko centier. Momentálne mu pomáhame v inkubátore nastaviť model tak, aby bol udržateľný, rozvíjateľný.

Ich autor má len 14 a volá sa Ondrej Vrábel. Chápeš? Ja som sa v 14tich hrala maximálne tak na Batmana. On ním v takom nepriamom zmysle už je. Zatiaľ si všetko zabezpečuje svojpomocne. Hry sa využívajú už aj v zahraničí. Zatiaľ to uchopil ako neziskový projekt, chce ho však rozšíriť a hľadá na to možnosti, keďže to sám už nestíha. No a myslím, že čoskoro budeme počuť aj o projekte Karmadilo. Spája spoločenskú zodpovednosť a marketingovú platformu. Zadávatelia prieskumov, feedbackov alebo marketingových kampaní si zvolia cenu za jedného osloveného respondenta (používateľa aplikácie). Ten cez aplikáciu vyplní prieskum či feedback a za odmenu získa kredit, ktorý môže darovať obľúbenej zapojenej neziskovke. Za pár minút svojho času tak môžeš pomôcť a prispieť dobrým veciam po celom Slovensku.

Keby si mala sama spustiť svoj vlastný social biznis, v akej oblasti by to bolo?

Ja už svoj social biznis mám. Je ním do istej miery samotný HUB. Fungujeme na báze spojenia komerčných aktivít a neziskových. Všetky prostriedky vraciame a investujeme do ďalšieho rozvoja. Naším cieľom je prinášať dostupné možnosti pre iných, ktorí sa chcú venovať dobrým a zmysluplným projektom. Opustili sme biznis sféru, kde sme si pravdu povediac mohli všetci z nás zakladateľov zarobiť viac, a život by bol pre nás jednoduchší. Pravdepodobne by som teraz skypovala a písala možno z dovolenky a nie z Impactu, kde budem nasledujúce ďalšie 4 hodiny ešte makať a doťahovať veci. A zajtra znova. (pozn. autora: rozhovor sme robili večer)

Ale to by sme sa asi teraz nerozprávali. Takže som nadmieru spokojná. Ale veľmi sa mi páčia riešenia, ktoré vedia prepojiť tieto svety. Napríklad ako spomínaný posledný Karmadilo projekt. Takže, ak by som mala rozbehnúť niečo iné, ďalšie, tak asi riešenie, ktoré spojí biznis, neziskovky a verejnosť. Tak ako aj HUB.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Baška Klimeková Impact Hub podnikanie social enterprise sociálny biznis startup ženy v biznise