Gabriel Tóth: Iné názory nikdy nezmažeme, z diskusií miznú len vulgárne a toxické prejavy

Gabriel Tóth je zakladateľom a riaditeľom komunikačnej New School Communications, ktorá stojí za projektom Elfovia. Tí sa podieľajú na moderovaní diskusií na sociálnych sieťach. Posledný rok projekt prerástol v startup elv.ai, ktorý používa umelú inteligenciu. 

Gabriel študoval politológiu, preto sme sa ho okrem vplyvu dezinformácií na komunikáciu a slobody slova pýtali aj na práve prebiehajúcu predvolebnú kampaň. Evidovať ho môžete aj z podcastu o digitálnom marketingu Buzzworld, ktorý moderuje s marketérom Peťom Šebom.

Akú úlohu vo vašom živote hrá komunikácia?

Úplne zásadnú, je to jeden zo základných prvkov mojej identity. Nechcem preháňať, ale od začiatku strednej školy som vedel, že sa chcem venovať komunikácii, aj keď v tej dobe som to nemal ešte špecifikované. Už vtedy som sa tomu začal venovať a potom som išiel študovať politológiu, kde som sa zároveň venoval politickej komunikácii, z ktorej mám aj doktorát.

Vždy som pracoval iba v komunikácii a teraz mám komunikačnú agentúru. Je to niečo, čo ma extrémne baví, čo ma živí a s čím ráno vstávám a večer zaspávam.

Ako to, ako my komunikujeme, ovplyvňujú dezinformácie?

Ovplyvňujú spoločnosť ako takú. Tie dopady už boli dobre popísané, teda znižujú dôveru v inštitúcie alebo polarizujú spoločnosť.

Ovplyvňujú medziľudskú komunikáciu, menej si rozumieme so svojimi blízkymi a rodinami, lebo sa viac utvrdzujeme v našich názoroch. Niekto je presvedčený, že toto je čierne, niekto, že je to biele, a nie sme ochotní sa o tom ani rozprávať. Pálime medzi sebou mosty a to je ten najhorší dopad. Dezinformácie dopadajú na spoločnosť, na Slovensko a na každého z nás osobne.

Sledujete dezinformácie už dlhé roky, viete povedať, ako sa ich charakter mení počas rokov?

Vo svojej podstate sa dezinformácie zásadne nemenia. Pointou dezinformácie nie je nás o niečom presvedčiť. Dezinformácie najlepšie fungujú práve na ľudí, ktorí už majú názor na nejakú tému a len sa v ňom utvrdia.

Slovensko je dobrým príkladom toho, ako to bolo pred príchodom a po príchode sociálnych sietí, napríklad v prípade postoju k NATO. Aj pred 20 rokmi veľká časť slovenskej spoločnosti odmietala NATO alebo bolo za vystúpenie alebo proti vstupu do NATO. Keď prišli sociálne siete, spôsobili, že tých ľudí v tom utvrdili. Ešte viac polarizovali, ešte viac zradikalizovali napríklad postoji voči NATO a to možno aj tých, ktorí boli niekde uprostred.

Ako vznikol projekt Elfovia?

Tým, že sa komunikácii venujeme s kolegami veľmi intenzívne, videli sme, že diskusie na sociálnych sieťach sú nemoderované. Média a inštitúcie nemajú kapacitu, aby moderovali diskusie so stovkami komentárov. To sme videli ako zásadný problém.

Pár dní po tom, čo vypukla vojna na Ukrajine, sa mi ozval Milan Dubec, minoritný akcionár v Ringieri s tým, či nevymyslíme spôsob, ako vyriešiť problémové komentáre. Mal som vtedy veľa práce, ale nechal som si to uležať v hlave, no a na to sme spustili Elfov a začali to testovať.

Ako vyzerá práca Elfa?

Je veľmi náročná, fyzicky, ale hlavne mentálne. K Elfovi sa dostávajú tie najzávažnejšie komentáre. Počas svojej práce sa stretáva s veľmi negatívnymi emóciami či kontroverznými informáciami. Aj ja som si vyskúšal pár hodín moderovania ako Elf, aby som vedel, čím prechádzajú a musím povedať, že po ich skončení som sa necítil najlepšie.

Je to extrémne mentálne vyčerpávajúca práca a preto sa o tom snažíme s ľuďmi  rozprávať. Rozmýšľali sme nad možnosťou, aby sa mohli razza čas porozprávať so psychológom, lebo sa obávame, že to na nich môže mať dlhodobý negatívny vplyv.

Ako dlho človek vydrží pracovať ako Elf?

Máme šťastie na ľudí. Ešte predtým ako sme spúšťali tento projekt, sme vedeli, že na sociálnych sieťach už existujú podobné komunity. Na Facebooku je niekoľkotisícová skupina “Som tu”. Keď je diskusia pod nejakým príspevkom veľmi vyhrotená, tak sa medzi sebou informujú a zasiahnu do nej. Snažia sa tam dávať fakty, argumenty a tú diskusiu nejakým spôsobom vyrovnať. Robia to vo voľnom čase, zadarmo, pretože chcú jednoducho pomôcť.

Kontaktovali sme ich, predstavili im projekt s tým, že to ideme robiť trochu profesionálnejšie a bude to platené. Asi do dvoch dní nám prišlo 120 životopisov. Veľa z nich to bralo tak, že už niečo podobné robia vo voľnom čase, tak to teraz môžu robiť profesionálne a dosah môže byť väčší. Takže naši prví Elfovia pochádzajú práve odtiaľ. Neberú to len ako prácu, ale ako svoje poslanie, sú veľmi zanietení a niekedy do toho idú naozaj aj cez svoj osobný život.

Od tohto roka ste už ale startup.

Skúsim ten príbeh zhrnúť. Začali sme s Aktualitami a prijali sme prvých 10 – 15 ľudí, ktorí sa striedali a moderovali diskusie. Dostali prístup k ich facebookovému profilu a prechádzali komentáre, ktoré tam nemali byť.

Po Aktualitách sa pridávali ďalšie médiá a ako sa pridávali, tak sme museli prijímať ďalších a ďalších ľudí. Skončili sme pri takmer 50, čo sa ukázalo ako manažérsky problém. Ťažšie sa totiž manažuje päťdesiat ľudí a ich zmeny, keď každý môže pracovať v nejaký iný čas.

V tom období sme začali používať umelú inteligenciu, ktorú máme dodnes. Tá čiastočne nahradila a pomohla ľudským moderátorom. Keď dnes príde komentár, najprv ho skontroluje umelá inteligencia, ktorá na základe dát zhodnotí, či je v poriadku. Ak nie je v poriadku, tak ho zmaže alebo pošle ľudskému moderátorovi.

Niekto by mohol označiť vymazávanie komentárov za obmedzenie slobody slova. Ako ste riešili túto otázku?

Ja aj moji kolegovia sa považujeme za silných zástancov slobody slova. Je to veľmi dôležité právo demokracie, ktorá funguje na tom, že musí byť pluralitná. To, že máme rozdielne názory a môžeme ich vyjadriť, je úplný základ. Ak by sme o to prišli, tak bude veľmi zle. Preto nikdy nemažeme komentár, ak je to názor. Nikdy, nech s ním akokoľvek nesúhlasime.

Mažeme len vulgárne alebo toxické prejavy. Podľa nášho zákona napríklad nesmieme popierať holokaust. Keď niekto napíše takýto typ komentára, tak ho odstránime. Ak ale niekto vyjadrí svoj politický názor, napríklad “dúfam, že tí Rusi vyhrajú a Ukrajincov porazia,” zásadne s tým nesúhlasím, ale ten človek neporušil žiadny zákon. Vyjadril svoj politický názor. Ak však niekto používa vulgarizmy, tak to nemá čo v diskusii robiť.

V diskusii nemá existovať aj neautentické správanie, čím myslím falošné účty. To znamená, že ak človek vyjadrí svoj politický názor pod svojím menom a svojím profilom, je to úplne v poriadku. Ak je to ale nejaký trolovací účet vytvorený za účelom propagandy, ktorý nerobí od rána do večera nič iné, len postuje určitý typ komentárov, tak áno, ten tam nemá byť.

Je o takúto službu záujem aj v zahraničí?

Úspešne expandujeme na český trh a mierime aj na ďalšie trhy.

U nás je to unikátna služba, ale myslel som si, že v zahraničí sa určite nájde niekto, kto robí niečo podobné. Čo ale viem, tak vo V4 alebo strednej a východnej Európe zatiaľ neviem o nikom, kto by niečo podobné v tomto formáte poskytoval.

Ako môže umelá inteligencia ovplyvniť boj proti dezinformáciám?

Zásadne. Dnes prechádzame vyše milióna komentárov mesačne. Keby sme to prerátali na hodiny, jeden elf zvládne prejsť 300 komentárov za hodinu. Keby sme vyše milióna komentárov prerátali na ľudské hodiny, tak sa bavíme o tisíckach ľudských hodín  moderácie, čo je nemysliteľné a nemožné. Umelá inteligencia dnes dokáže 75 percent komentárov vyriešiť bez toho, aby ich videl človek.

Čo vám dáva motiváciu pracovať na zmiernení šírenia dezinformácií?

Asi najchrumkavejšia odpoveď by bola, že chcem zachrániť spoločnosť, ale budem úprimný, som podnikateľ. Aj keď motivácie tam sú, od začiatku to bol projekt, za ktorý sa platilo, nikdy sme to nerobili zadarmo. Vnímam to aj ako podnikateľskú príležitosť, službu, ktorá na trhu nie je, je po nej dopyt a môže sa stať úspešným podnikateľským príbehom. V tomto prípade je skvelé, že človek môže robiť podnikanie, ale zároveň tým aj pomáha dobrej veci.

Nielen u nás, ale aj vo svete panuje kríza dôvery voči médiám. Čím to je a dá sa tento trend zvrátiť?

Priznám sa, že už som túto otázku dostal viackrát, no nemám na ňu odpoveď. Je za tým viacero faktorov. Jeden je, že aj samotní politici, ktorí majú výtlak v spoločnosti, posledné roky veľmi intenzívne spochybňujú média. Ľudia často počujú od politikov, že novinári sú zapredaní, píšu na objednávku a nedá sa im veriť.

Druhý z faktorov je, že vo všeobecnosti klesá dôvera v inštitúcie ako také. Médiá sú tiež nejakou inštitúciou, takže sa s tým zvezú.

Tretí faktor je, že médiá už trošku strácajú svoju moc alebo rolu v spoločnosti. Pred 20 rokmi boli jediným a kľúčovým zdrojom informácií. Aj ja sa pamätám, ako sa večer pozerali v televízii správy, čo bol vlastne hlavný zdroj informácií o tom, čo sa deje v spoločnosti. Dnes sociálne médiá suplujú a nahrádzajú rolu médií v informovaní. To znamená, že ľudia si už nemusia zapnúť správy len večer, pretože už si ich prečítali počas dňa na Facebooku, Istagrame, TikToku alebo inde v online svete.

Kto je podľa sociálnych sietí víťazom volieb?

Neplatí, že ten, kto je úspešný na sociálnych sieťach, reálne získa toľko hlasov vo voľbách, medzi tým nie je kauzalita. Ale rozumiem otázke a závisí od sociálnej siete, každá má iné cieľové publiká.

Na Facebooku bol dlhodobo najúspešnejší politik Ľuboš Blaha. Valcoval všetkých ostatných a potom ho zakázali. Štafetu prebral jeho stranícky šéf Robert Fico, ktorý má najväčší počet interakcí, teda komentárov, lajkov a zdieľaní. V top 10 je sedem až osem politikov, ktorých by sme mohli označiť, že sú v tom nacionalisticko-radikálnejšom tábore.

Je to aj tým, ako funguje Facebook a ako funguje algoritmus siete, ktorý podporuje kontroverzné a emotívne príspevky. Aby som nebol len skeptický, tak napríklad Instagram je trošku vyrovnatejší. Tam je dlhodobo najúspešnejšia prezidentka Zuzana Čaputová. Lepšie tam fungujú politici, ktorí nejdú až tak na kontroverzii, je to aj inou cieľovou skupinou a obsahom. Na YouTube a TikToku sa opäť veľmi dobre darí politikom z radikálno-nacionalistického spektra.

Ako zatiaľ hodnotíte predvolebnú kampaň?

Je to kampaň, v ktorej chýba jedna ústredná téma v porovnaní s voľbami v roku 2020, kde to bol boj proti korupcii. Každá zo strán sa snaží hrať to svoje. Niektoré úspešnejšie, niektoré menej.

Je tu nová generácia politikov, ktorá postupne nahrádza predchádzajúcu. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa Progresívnemu Slovensku podarí predať myšlienku, že oni sú tá budúcnosť.

Druhý naratív tlačia strany ako Smer. Tvrdia, že táto vláda bola vládou chaosu a musíme tu robiť poriadok. Nech už ten poriadok znamená v ich ponímaní čokoľvek, vidno, že minimálne v prieskumoch vychádza.

Ľudia veľmi negatívne hodnotia predošlú vládu a sú ochotní ju potrestať tým, že nebudú voliť jej predstaviteľov. Je otázne, či ich potrestajú voľbou starších tvárí alebo novej generácie.

Takže to bude o emócii.

Povedal by som, že to je automatické a platí to aj pre mňa. Človek volí v prvom rade emóciou, až potom spätne si to racionalizuje.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

dezinformácie Elfovia komentáre sociálne siete startup umelá inteligencia