Denisa Rášová: Krízu potrebujeme zažiť na vlastnej koži. Až vtedy sa spoločnosť zmobilizuje

Celý život sa snaží aktívne podieľať na ochrane životného prostredia a je nadšenkyňou obehového hospodárstva. Denisa Rášová je koordinátorka platformy Circular Slovakia, ktorej cieľom je zavedenie cirkulárnej ekonomiky vo verejnom i súkromnom sektore.

Rozprávali sme sa o obehovom hospodárstve a čo to v praxi znamená, prečo recyklácia nebude stačiť k zelenšej planéte a ako nepodľahnúť klimatickej frustrácii.

Od 1. januára sa na Slovensku začalo so zálohovaním PET fliaš a plechoviek. Myslíš si, že finančná motivácia je správnym krokom k čistejšiemu životnému prostrediu?

Zálohovanie PET fliaš a plechoviek jednoznačne prispeje k tomu, aby sme sa vyhli tzv. litteringu, teda voľnému pohadzovaniu odpadu v prírode. Z vlastnej skúsenosti z Nemecka a Dánska viem, že zálohovanie funguje. Nielen ľudia bez domova tam zbierajú voľne pohodené fľaše, všetci to vnímajú ako ľahko zarobené centy. Určite to prispeje k čistejšej prírode aj mestám, no problém s odpadom to nevyrieši.

Čo sa týka finančnej motivácie, ukázalo sa, že funguje aj na príklade zberu odpadu v rôznych obciach na Slovensku, kde sa nastavil motivačný zber alebo aj Pay As You Throw systém. Obce dosiahli oveľa lepšie výsledky v triedení odpadu ako tam, kde platí každá domácnosť jednotnú cenu za zmesový komunálny odpad. Pokiaľ je systém nastavený spôsobom, že čím viac odpadu človek vytvorí, tým viac za neho musí zaplatiť, je to pre občana motivujúce. Tento systém, žiaľ, dnes využíva iba 7 % samospráv na Slovensku, čo pokrýva menej ako 15 % populácie.

Obec Veľké Turovce, člen našej platformy, zaviedla tento motivačný množstvový zber síce ešte len v roku 2022, no už za január vykazujú skokovú zmenu v správaní a rapídny pokles tvorby zmesového komunálneho odpadu, v ročnom porovnaní z 12 ton v januári 2021 na 3,4 tony v januári 2022.

Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že sa vďaka zálohovaniu zvýši podiel vyzbierania plastov zo súčasných 53 % na 90 %. Ako to vidíš ty?

Myslím si, že tento cieľ je dosiahnuteľný a to práve vďaka zavedeniu zálohy. Na zmenu správania dospelej populácie fungujú z môjho pohľadu iba tri veci. Prvou je, že mám nastavené vyššie ekologické IQ, druhou je ekonomická motivácia a treťou sú deti, ktoré vedia rodičov a prípadne iných rodinných príslušníkov preprogramovať tak, aby sa správali zodpovednejšie k životnému prostrediu.

Nemali by sme sa viac zamerať na environmentálne vzdelávanie spoločnosti?

Určite treba zvyšovať úroveň vzdelávania. Ide však o nástroj, ktorého dopad sa ukáže až v nasledujúcej generácii. Vzdelávanie vždy bolo a bude to najdôležitejšie pri akejkoľvek transformácii myslenia. Musíme však urobiť určité kroky oveľa skôr ako generácia, ktorú teraz vzdelávame. Treba podporiť ozeleňovanie hospodárstva a spoločnosti. Potrebujeme niečo, čo bude mať efekt aj vo veľmi blízkej budúcnosti ako napríklad zavedenie legislatívnych nástrojov, dobrovoľné záväzky súkromných spoločností, podpora nových biznis modelov a eko-inovácií a rôzne pilotné projekty, ktoré sa môžu časom stať nástrojom transformácie na celospoločenskej úrovni. 

Sme podľa teba ochotní urobiť zmeny pre lepší život budúcich generácií?

Nedávno som v jednom dokumente počula myšlienku, ktorá sa mi veľmi páčila a pokúsim sa ju parafrázovať. „Naša generácia nezdedila prírodu po našich predkoch, ale požičala si ju od nich, aby sme ju mohli zachovať pre ďalšie generácie.“

Určite by sme mali zachovať minimálne to, čo máme dnes a ideálne by bolo, aby sme ďalším generáciám zanechali ešte viac. Toto je logika každého rodiča alebo starého rodiča. Odovzdať svojim potomkom viac, ako sme mali my. Podľa mňa by sa takéto uvažovanie malo transformovať aj do tém ochrany životného prostredia a vzťahu voči prírode. Nemyslieť len na to, ako zabezpečiť budúce generácie po ekonomickej, ale aj po ekologickej stránke.

Naša spoločnosť má pred sebou ešte dlhú cestu, aby to takto vnímala.

V spoločnosti vnímam jeden všeobecný problém, a to ten, že nevieme uvažovať v dlhodobých horizontoch. Ľudí, ktorí takto premýšľajú, je ako šafránu. Skôr uvažujeme nad tým, čo budeme jesť zajtra, čo si oblečieme, kúpime, ale nemyslíme na to, aké dôsledky by mohlo mať naše konanie o desiatky rokov. Možno dúfame, že nás čakajú iba lepšie časy a horšie scenáre si nechceme pripustiť. Nie sme pripravení na to, že sa dostaneme do klimatickej krízy. Žijeme takmer výhradne pre dnešok a tomu prispôsobujeme aj svoje správanie.

Sme voči katastrofickým scenárom už obrnení?

Akákoľvek spoločenská zmena si vyžaduje ráznejší zásah do status quo. Nestačí, aby sme o krízach len počúvali, potrebujeme ich zažiť na vlastnej koži. Vtedy to mobilizuje spoločnosť. Napríklad adopcia Bitcoinu je najvypuklejšia v tých krajinách, kde sú reálne ohrozené úspory vysokou infláciou alebo nefunguje bankový systém. Mám pocit, že sme v dekadencii spoločnosti ako takej a aj politického systému. Myslím, že to zmení len niečo zásadné, napríklad až keď klimatická kríza priamo zasiahne do našich životov.

Nebude potom už príliš neskoro?

Určite to bude neskoro, preto musíme konať už teraz. Zmena sa už odohráva, no nie v dostatočne rýchlom tempe. Až keď sa kritická masa ľudí zmobilizuje, dokážeme ovplyvniť budúcnosť, ktorá nás čaká. Obávam sa, že kým sa to stane, už bude neskoro na akékoľvek prevenčné opatrenia. 

Prednedávnom sa moderátor a ekologický aktivista Viktor Vincze na Instagrame priznal, že sa podľa neho zelená transformácia nepodarí a stráca motiváciu robiť v nej osvetu. Myslím si, že nie je sám. Ako nepodľahnúť frustrácii a nemať pocit, že môj udržateľnejší spôsob života má len zanedbateľný vplyv na prírodu?

Každý má v živote turbulentné obdobia. Zažívame radostné momenty, keď sme v eufórii, potom sa niečo nedarí a sme z toho sklamaní. Rovnako to je aj pri ceste k udržateľnosti. Podľa mňa vie jednotlivec veľmi veľa dosiahnuť. Snažím sa celý život aktívne podieľať na zmene a tak neupadnúť do klimatickej frustrácie. Ak ma napríklad zasiahne informácia, že sa mení legislatíva, ktorá nie je vymožiteľná alebo sa nejaký cieľ nedosiahol, je to pre mňa impulz ako z problému urobiť príležitosť a zareagovať na to.

Súčasné environmentálne trendy už nie sú o recyklácii odpadu, ale o predchádzaní jeho vzniku. Na čom sú založené základné princípy cirkulárnej ekonomiky?

Ultimátnym cieľom cirkulárnej ekonomiky, známej aj ako obehové hospodárstvo, je, aby odpad nevznikal alebo ho vznikalo čo najmenej. Podstatou je, aby sa zdroje v hospodárstve využívali čo najefektívnejšie a na čo najvyššej úrovni. Efektívnosť znamená, že využijeme maximálny potenciál zdroja a najvyššia úroveň súvisí s tým, že hľadáme výrobku využitie, aby sa odpadom ešte nestal.

Napríklad?

Každý z nás nosí tričko. Ak už pre nás nie je moderné alebo máme pocit, že sme ho vynosili, čo s ním môžeme ďalej robiť? Ak ho hodíme do kontajnera, stáva sa odpadom. Predtým ho však môžeme ešte ponúknuť svojim známym alebo vymeniť na swapoch. Keď minieme všetky možnosti, ako zachovať jeho hodnotu na čo najvyššej úrovni, môžeme ho použiť ako handru. Ak bolo tričko vyrobené z bavlny alebo iného prírodného materiálu, vieme ho dokonca na konci životnosti kompostovať a vrátiť tento zdroj späť do prírody v podobe kompostu. Je to o zachovávaní produktu čo najdlhšie, o cirkulácii alebo inými slovami kolobehu zdrojov.

Cirkulárna ekonomika má rôzne stratégie a biznis modely, vďaka ktorým vieme produkt ovplyvniť v rôznych fázach jeho životného cyklu. Či je to vo fáze získavania surovín, dizajnu, distribúcie alebo po spotrebe. Keď sa z produktu stane odpad, aj tam pozná cirkulárna ekonomika rôzne stratégie, aby sa dokázal čo najefektívnejšie spracovať a dostať sa do obehu.

V odbornej praxi sa hovorí, že nesmieme zamieňať obehové hospodárstvo s recyklačnou ekonomikou. Recyklácia je pre obehové hospodárstvo jedno z posledných štádií. Okrem skla či hliníka je dnes veľký problém zachovať po mechanickej recyklácii rovnakú kvalitu materiálu. Recyklácia zvyčajne kvalitu degraduje. Napríklad vlákna v papieri sa každou recykláciou skracujú, preto sa musí pridávať stále nová a nová celulóza.

Plasty tiež nie sú 100 % recyklovateľné, ale prestať ich používať asi nebude najlepšie riešenie. Čo teda s nimi môžeme robiť?

Vždy je na prvom mieste predchádzanie a znižovanie množstva používania plastov tam, kde to je možné a kde to dáva zmysel. Plasty sú a budú nezastupiteľnou súčasťou nášho života. Čiastočným riešením sú tzv. bioplasty, no na trhu je ich obrovské množstvo a ešte nie je zavedená infraštruktúra na ich plošné nasadenie.

Dnes je po určitých druhotných plastoch na trhu veľmi vysoký dopyt a vnímame ich ako obchodovateľnú komoditu, no iné druhy plastov sú pre nás odpadom, pretože sú nerecyklovateľné. Tieto typy plastov je nutné nahradiť iným typom, ktorý je recyklovateľný a je po ňom dopyt. Problémom je aj kombinácia plastu s iným materiálom, čo takmer znemožňuje ďalšiu recykláciu.

V novej Stratégii environmentálnej politiky SR do roku 2030 je spomenutá aj podpora obehového hospodárstva. Myslíš si, že sa tento systém podarí presadiť aj na celoštátnej úrovni?

Určitým spôsobom je obehové hospodárstvo v legislatíve zachytené, no nie úplne komplexne. Legislatíva ho presadzuje najmä na úrovni odpadového hospodárstva. Stále je na čom zapracovať. Obehové hospodárstvo je veľmi komplexný systém. Jeho uplatnenie sa nájde na ministerstve životného prostredia v téme odpadového hospodárstva, na ministerstve hospodárstva v spotrebiteľskej politike či inováciách, ale aj na ministerstve pôdohospodárstva alebo financií. Každý rezort má svoju úlohu v transformácii. Na Slovensku však máme problém koordinovať sa naprieč rezortmi a dosahovať spoločné ciele.

Bývalá holandská ministerka životného prostredia Jacqueline Cramer napísala knihu o aplikovaní cirkulárnej ekonomiky v krajine. Hovorí v nej, že najskôr je potrebné nájsť vhodný moment. Pre nás to bola príležitosť v roku 2016, keď Slovensko predsedalo v Rade Európskej únie. Vtedy sa na Slovensku začalo na celoštátnej úrovni rozprávať o obehovom hospodárstve. Doteraz nám ale chýbajú politickí lídri. My v rámci platformy Circular Slovakia to cítime tak, že ťahúňmi v tejto oblasti sú súkromný a mimovládny sektor.

Je možné dosiahnuť zmenu aj bez podpory štátu?

Myslím si, že by sa to mohlo podariť, ale trvalo by to dlho. Najjednoduchšie by bolo, ak by sme boli všetci na jednej lodi a transformáciu tak urýchlili.

V Circular Slovakia sa snažíte aj o prepájanie štátu a súkromného sektora?

Samozrejme. Ministerstvo životného prostredia je našim zakladajúcim partnerom a aktívne spolupracujeme už od roku 2019, momentálne napríklad na tvorbe Cestovnej mapy v prechode na obehové hospodárstvo na Slovensku. Rokujeme už aj s ministerstvom hospodárstva a postupne by sme radi do spoluprác oslovovali aj ďalšie rezorty.

Podľa Eko-inovačného indexu z roku 2021 sa Slovensko umiestnilo pod európskym priemerom, čo znamená, že nám chýbajú moderné technológie k zavedeniu cirkulárnej ekonomiky. Čo s tým?

Tento index hovorí aj to, že máme nízke eko-inovačné vstupy a teda investície súkromného či verejného sektora na podporu inovácií. Toto je jeden z problémov, nedostatočne sa alokujú zdroje, aby sa inovácie tvorili. Málo sa investuje.

Ak sa pozrieme, koľko investujú krajiny Európskej únie do vedy a výskumu, ako krajina sme hlboko pod priemerom, dokonca aj na chvoste v rámci V4. Myslím si, že nápadov máme na Slovensku veľmi veľa, ale možno je to aj našou mentalitou, že ich nevieme pretaviť do praxe. Naši českí susedia sú omnoho dravejší.

Budeme raz krajinou s cirkulárnou ekonomikou?

Cirkulárna ekonomika tak ako aj zero-waste životný štýl je ideálny model. Pravdepodobne nikdy nebudeme 100 % cirkulárna krajina, no vieme sa tomuto ideálu priblížiť. Chce to však spoluprácu všetkých zainteresovaných strán, vrátane zmeny správania väčšiny spoločnosti. Príkladom je Holandsko. Ak sa pozrieme napríklad na jeden indikátor cirkularity ako miera obehového využívania materiálov, ktorá vyjadruje podiel recyklovaných materiálov z celkového objemu spotrebovaných surovinových zdrojov, Holandsko dosahuje 30 %, Slovensko iba okolo 5 %. Verím však, že cirkulárnou krajinou sa postupnými krokmi staneme, no nebude to skokovo v priebehu pár rokov, skôr v intervale dekád.

Je v súčasnosti moderné žiť ekologicky?

Určite áno, otázka je, do akej miery je to len módny trend alebo skutočné presvedčenie. Pre niekoho môže byť ekologické správanie odmietnutie slamky v bare. No potom si kúpime letenky za pár eur do celého sveta a vôbec sa nezamýšľame nad omnoho väčším dopadom na prostredie.

Sme veľmi odtrhnutí od prírody. Odpojili sme sa od nej natoľko, že s ňou nevieme súznieť a nemáme k nej rešpekt. Pozeráme sa na ňu z hľadiska antropocentrizmu. Človek je ten, ktorý ovládol tento svet a zdroje sú tu na to, aby sme ich vyťažili a použili pre svoj prospech. Spoločnosť sa však mení. Mladšia generácia berie svoju uhlíkovú stopu vážne, zamýšľa sa nad svojim konaním a upravuje správanie tak, aby minimalizovala externality svojich rozhodnutí.

Myslíš si, že sa nám podarí odvrátiť katastrofické scenáre našim pričinením?

Odvrátiť sa to podľa mňa nepodarí. Zmeny, ktoré nás čakajú, sú nezvratné. Skôr si myslím, že sa ako ľudstvo budeme vedieť adaptovať vďaka moderným technológiám. Bude to o invencii ľudstva a nájdení spôsobu prežitia vďaka adaptačným opatreniam.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Circular Slovakia cirkulárna ekonomika Denisa Rášová ekológia ekologické podnikanie