František Maxin: Stále viac ľudí zisťuje, že na to, aby veci okolo seba zlepšili, nepotrebujú samosprávu

František Maxin je zakladateľom a riaditeľom občianskeho združenia Different, ktoré sa zameriava na kultúrno-komunitné aktivity v Bardejove. Jednou z ich hlavných činností je centrum Bašta, kam môžu chodiť bardejovčania za hudbou, umením, divadlom, filmom, do kaviarne či za inými voľnočasovými aktivitami. Rozprávali sme sa najmä o potrebe komunitných aktivít v meste a o tom, aké môžu mať dopady na verejný život obyvateľov.

Ako si pamätáte vznik združenia Different?

V roku 2003, ešte keď som žil v Bratislave, som založil OZ Different. Paralelne so združením vzniklo aj vydavateľstvo Different Record zamerané na distribúciu a vydávanie rôznych kapiel, ktoré funguje doteraz. To boli naše prvé aktivity spojené ešte s koncertami a podporou alternatívnych kapiel.

Najvýraznejšou aktivitou združenia je kultúrne centrum Bašta. Ako to celé začalo?

Dlhé roky sme robievali podujatia a aktivity v Bardejove na rôznych miestach. Za tie roky sme vystriedali niekoľko pubov, kníhkupectiev a iných priestorov, kde sa dalo dohodnúť s majiteľom, aby sme u neho mohli akcie organizovať. Po rokoch sme však došli do bodu, keď bolo podujatí veľa, väčšinou sme na nich prerábali a ťažko sa dohadovalo s majiteľmi. Zrátali sme si plusy a mínusy a rozhodli sme sa, že si skúsime nájsť vlastný priestor.

Bašta nebola prvá voľba, pôvodne sme mali záujem o budovu bývalého vojenského kina, ale nevyšlo to. Začali sme riešiť s mestom, či nám nevie ponúknuť priestor, ktorý by sme si mohli prenajať. Povedali nám, že voľné sú nejaké bašty v nie veľmi použiteľnom stave. Takto sme prišli nakoniec k našej Bašte. Oslovila nás už v prvom momente. Samozrejme, to sme ešte nevedeli, do čoho ideme a čo to všetko bude obnášať, ale zobrali sme to a funguje to doteraz.

Kedy to bolo?

Budúci rok to bude 10 rokov. Dlho sme fungovali sezónne, lebo sa tu nedalo nič robiť. Spočiatku sme elektrinu brali od suseda zo spodného domu a robili sme podujatia. Popri tom sme začali rekonštruovať.

Koľko to trvalo?

Trvá to doteraz. Bašta má päť podlaží, začínali sme toaletami a elektroinštaláciami. Postupne sme začali fungovať počas letných mesiacov, v zime to bolo zavreté. Tento rok sme oslavovali päť rokov celoročnej funkčnej prevádzky stabilného centra. Prerábali sme tak, aby prvé dve podlažia boli funkčné aj počas zimy.

Čo tam vlastne môžem všetko nájsť?

Necelé prízemie sú toalety, zadná časť sa ešte prerába. Na druhom podlaží je kaviareň a veľká miestnosť na akcie. Tento rok sa nám podarilo zrekonštruovať tretie podlažie. Počas letných mesiacov funguje aj štvrté a piate poschodie, kde sú galerijné priestory, ale okrem výstav tam bývajú aj koncerty. Na piatom sa aj cvičí joga, sú tam tanečné večery a podobne. Všetky poschodia sú multifunkčné. Osvedčilo sa nám, aby to nebolo striktne jedným smerom.

Napríklad divadlo si vyberie poschodie, ktoré sa mu páči a tomu sa už prispôsobí scéna a podobne. Keď sú kapacitne väčšie podujatia, sú na piatom, takže vždy záleží, o aký typ akcie ide. Najviac sa ale používa kaviarenske poschodie, kde máme už aj kúrenie.

Na vašom webe je uvedené, že chcete propagovať najmä kultúru, ktorá predstavuje akúsi alternatívu k tej komerčnej. Prečo práve takýto cieľ?

Od začiatku združenia sme takto vychovaní. Vždy nás oslovovala nekomerčná subkultúra. Ide nám o podporu kultúry, ktorá má z nášho pohľadu kvality ľudské, osobnostné či kvalitatívne. Veľa vecí sa dá spraviť samostatne na kolene a aj keď bookujeme koncerty kapiel, ktoré hrajú po Európe, sú to zväčša kapely, pre ktoré nie je prvoradý biznis. Doteraz máme striktný výber akcií a účinkujúcich, ktoré sa u nás robia.

Kedy vás začala zaujímať komunitná práca?

Najväčším zlomom bol vznik Bašty ako centra. Sme malé mesto, povedali sme si, že sa budeme od začiatku snažiť podporovať rôznych ľudí a neziskovky, ktorí chcú niečo robiť. Tým pádom sa komunitný rozmer rozrástol a rozrastá sa doteraz. Bašta je bodom pre ľudí, ktorí majú svoj názor, chcú niečo robiť, ale nemajú kde.

Druhá strana mince je, že sme na začiatku nemali dobré vzťahy s miestnou samosprávou. Vždy sme boli tŕňom v oku a asi ešte stále sme, ale už to nedávajú tak najavo. Potvrdilo sa nám, že práve komunitné činnosti majú zmysel. Ľudia zistili, že nie sme nejakí feťáci alebo čo a nerobíme len jeden uzavretý štýl, ale všetky formy kultúry. Celý čas nám išlo o to, aby náš program zaujal širšie publikum, zároveň to malo kvalitu a bolo to niečo, čo chceme robiť. Každý si tu niečo nájde, máme tu montessori pre deti a mamy, jogu a iné veci, ktoré možno nemajú veľa s kultúrou spoločného, ale spájajú komunity, ktoré tu žijú a spolu fungujú.

Prečo je pre mesto dôležité, aby budovalo vlastnú komunitu?

Máme spätné väzby, že konečne sa v meste niečo deje alebo že konečne majú ľudia kde ísť. Konečne je tu divadlo alebo iné možnosti, ktoré tu pred nami neboli.

Bašta je preto nielen kultúrne, ale aj komunitné centrum, lebo je to jediný spôsob, ako sa dajú veci meniť na úrovni mesta. Myslím, že Bardejov sa za posledné roky zmenil, možno aj preto, lebo minimálne komunita okolo Bašty má väčší záujem o to, čo a ako sa deje v meste. Či už je to zo strany architektúry, urbanizmu, ekológie, spoločenských tém a podobne. Všetko sú to témy, ktoré u nás majú priestor.

Život v meste sa mení, ľudia majú väčšiu odvahu sa ozývať k verejným veciam a verejnému životu. Podľa mňa má komunita práve v tých menších mestách veľký význam. Každý potrebuje priestor, kde sa dajú robiť veci a to sa v živote mesta odzrkadlí.

Čomu ste sa venovali pred OZ Different?

Do júna som mal plný úväzok ako špeciálny pedagóg. Robil som učiteľa v jednej blízkej obci s rómskymi osadami, učil som mentálne postihnuté rómske deti a skončil som v podstate až teraz.

Zvyšok tímu má iné práce na plný úväzok, niektorí sú tiež učitelia, iní sú v treťom sektore, máme aj filmára či riaditeľa múzea. Popri plných úväzkoch sme všetci robili Different a Baštu. Naším cieľom je, aby sme pracovali na plný úväzok v Bašte, čo zatiaľ nie je možné, ale postupne sa to transformuje.

Špeciálny pedagóg?

Vyštudoval som to a venoval som sa tomu už v Bratislave. Nechcel som tam však ostať. Different som začal ešte v Bratislave a po presťahovaní som začal fungovať tu a našiel som si tu prácu. Všetky aktivity šli popri práci učiteľa.

Prečo je pre vás dôležité byť spoločensky zodpovedný?

Neviem, či som spoločensky zodpovedný, nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Myslím, že sa to nedá inak, to ide samo. Skôr robím veci, o ktorých mám pocit, že ich treba robiť. Zároveň je tam aj to, že sa mi tie veci páčia a prinášajú mi potešenie.

Čo sa deje vo svete aj u nás vnímame v Bašte, a vieme, že s tým treba niečo robiť. Nemôžeme to nechať tak. Niekedy je toho veľa, ale nikdy som sa nepozastavoval nad tým, že to musím robiť. Different vznikol preto, že tu neboli formy kultúry, ktoré sa mi páčia, a povedal som si, že to musím urobiť ja.

Different je späté aj s Nadáciou Orange, to máme s vami spoločné aj my. Ako vyzerá vaša spolupráca?

Je to super projekt, ktorý je na Slovensku ojedinelý. Vznikal z potreby centier, ktoré do projektu prizvali, a také niečo tu ešte nebolo. V súčasnosti je nás päť centier. Je to trojročný projekt, máme akurát prvý rok za sebou.

Na začiatku sme analyzovali akútne problémy centier, na základe čoho bol založený grantový ročný projekt. Časť projektu tvorí mentoring. Každé centrum má mentora, s ktorým rieši svoje veci priamo. Súčasťou projektu bol aj systém školení a stretnutí. Nebolo to jednoduché, ale výrazne nám to pomohlo. Dostali sme balík peňazí, ktorý nám pomohol vyriešiť existenčné veci, čo nás stále posúva ďalej.

Druhý rok bude prizvaných ďalších päť centier, tak uvidíme, kam to pôjde. Fandím tomu a som rád, že sme v tomto projekte. Veľkú zásluhu má na tom Zuzana Wienk a jej tím Bystriny, ktorý kooperuje na celom projekte. Je to dobre nastavené a dúfam, že to bude pokračovať.

Ako by ste chceli ďalej pokračovať?

Čaká nás spolupráca s mestom. Chystáme prácu na veľkom projekte v rámci rekonštrukcie, ktorý keby vyšiel, tak by to bolo super. Šlo by o rekonštrukciu celej budovy aj s výťahom a zmeneným systémom kúrenia.

Zároveň s Nadáciou Orange riešime naše najpálčivejšie otázky, čo je stabilizácia celého tímu, prípadne prijatie nových ľudí, ktorých potrebujeme. Popri tom sa snažíme nájsť biznis model, aby si centrum a tím ľudí vedeli na seba zarobiť, čím by sa znížila závislosť od grantov, lebo tie asi nebudú nekonečné.

Prečo sa oplatí súkromným komerčným firmám spájať sa s neziskovým sektorom?

Majú z toho profit obe strany. Aspoň v Bardejove vnímam, že sa to pomaly rozbieha. Vyrástla tu podnikateľská komunita, ktorá chodí do Bašty, a ktorej nie je jedno, ako to tu funguje, chce žiť v dobrom a kultúrnom prostredí. Hľadáme sa nejakým spôsobom a snažíme sa nájsť spoločné oblasti, ktoré by zaujímali ich aj nás. Bašta už má dobré meno a pre nich to je tiež dobrá PR aktivita. Obohacujeme sa navzájom.

Zaujímame sa ako občania na Slovensku dostatočne o to, čo sa deje v našom blízkom okolí?

Na jednej strane môžem povedať, že sa ľudia zaujímajú, ale nie takým spôsobom, ktorým by som si prial, aby sa zaujímali. V zmysle konšpiračných tendencií je každý odborník na všetko a reálne to aj niektorí dávajú najavo, čo je katastrofické. Z tohto pohľadu sa asi veľa ľudí zaujíma, ale je to podľa mňa zlý záber. Na druhej strane je to aj dôsledkom toho, že sa ľudia o svet okolo seba vôbec nezaujímajú.

Naším cieľom je, aby sa ľudia viac starali o svoje okolie. Za posledných päť-šesť rokov sa to v Bardejove super zlepšilo. Pred desiatimi rokmi tu nebola žiadna neziskovka okrem našej. Bolo tu málo aktívnych ľudí, ktorí sa už naštartovali. Teraz je tu kopa neziskoviek, ktoré robia veci a veľká časť z nich je u nás v Bašte.

Máme časť mesačného programu, ktorý nerobíme len my, ale aj iné neziskovky a je to super. Mám pocit, že v Bardejove stále viac ľudí zisťuje, že nemusia čakať na samosprávu alebo na niekoho, kto to spraví za nich a jednoducho to začnú robiť sami a postupne na to vedia aj zohnať peniaze.

Zisťujú, že sa dajú veci meniť aj ich pričinením, čo ich štartuje ďalej. Je jasné, že by tých ľudí mohlo byť viac, ale aj tých pár mení všeobecnú mienku, že sa tu nedá nič robiť alebo, že všetko by malo robiť mesto.Veci sa dajú robiť aj za menej peňazí, ako si niekto predstavuje.

Čiže sa snažíte sústrediť aj na spoločenskú angažovanosť. 

Neviem, či by som to takto povedal. My sa snažíme robiť svoju robotu tak, aby bol kultúrny program zaujímavý a kvalitný. Aby ľudia nemuseli chodiť do divadla do Košíc alebo Prešova, ako to bolo dlhé roky. Aby mohli prísť na dobrý koncert, prípadne vedeli stráviť voľný čas zmysluplne. Nie je náš prvotný zámer robiť angažované veci, ono to ide často ruka v ruke. Teraz máme výstavu, najbližšie tu bude Odvrátená strana Slovenska, ktorá je o tom, že Slovensko nie je len pekné, ale sú tu aj veci, ktoré by sme mali zmeniť.

Často máme radi aj angažované veci, ktoré riešia spoločenské problémy, ktoré sa nás týkajú dennodenne a skrz kultúru sa k nim ľudia vyjadrujú, či už ide o diskusné formáty, výtvarné umenie alebo hudbu. Je to od začiatku úzko späté.

Čo by ste si priali pre kultúru na Slovensku?

Aby prežila. Nemám nijaké predstavy, že sa v kultúre niečo výrazne zmení, ak sa bavíme na úrovni, čo by mohol urobiť štát. Kultúra vždy bola na chvoste a vždy aj bude. Malý zázrak je už to, že vznikol Fond na podporu umenia. Je dobré, aký je tam teraz riaditeľ, aj keď sa to môže zo dňa na deň zmeniť.

Centrá na Slovensku sú väčšinou veci, ktoré vznikli zdola, tým pádom majú väčšiu životaschopnosť, než štátom zriadené inštitúcie. Aspoň sa mi zdá, že to tak je. Spoločenský výtlak a výtlak miestnych centier je oveľa väčší, lebo ľudia, ktorí centrum tvoria, to robia úplne z iných pohnútok, čím ale nechcem zhadzovať štátom zriadené inštitúcie na inú úroveň. Len je to úplne iný svet, ktorý je oveľa životaschopnejší.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Bašta František Maxin komunita kultúrne centrum občianske združenie Different