Dana Freyová: Veľmi dúfam, že kultúra ľuďom chýba a že si nezvykli žiť bez nej

Dana Freyová je podnikateľka a občianska aktivistka, ktorá patrí k známym tváram Modranskej komunity. Pred niekoľkými rokmi založila spoločne s kamarátmi Petrom Budayom a Richardom Zlatošom občianske združenie Presahy, ktoré dnes stojí za kultúrno-vzdelávacím centrom Lýceum v Modre.

Ako sa darí nezávislej kultúre v malom meste a aká je budúcnosť Lýcea? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s nadšenkyňou nezávislej kultúry. 

Rozhovor robíme v čase, keď naša susedná krajina zažíva desiaty deň vojny. Slováci prejavujú svoju solidaritu a vznikajú desiatky zbierok pomoci pre Ukrajinu. S vaším združením Presahy ste sa zapojili tiež, ako rýchlo prišlo toto rozhodnutie?

Bola to naša okamžitá reakcia. Ešte v ten večer sme sa s primátorom, bývalou riaditeľkou mestského kultúrneho centra a ďalšími ľuďmi stretli v Lýceu, aby sme spoločne vedeli poskytnúť pomoc tým, ktorí ju budú potrebovať. Vedeli sme, že bude potrebné zabezpečiť ubytovacie kapacity pre utečencov, o čo sa postarala samospráva.

My v združení sme spolu s dobrovoľníkmi z Modry zorganizovali zbierku tých najpotrebnejších vecí, staráme sa o jej koordináciu a iní pomáhajú ľuďom z Ukrajiny s registráciou na cudzineckej polícii a ďalšími administratívnymi vecami. Som veľmi rada, že to všetko môžeme robiť spoločne so samosprávou, že nie sme na to sami ako dobrovoľníci. Sú nám ohromnou podporou.

Ako zareagovali Modrania na pomoc?

Ku zbierke bol obrovský ohlas, za približne desať hodín sme vyzbierali štyri plné dodávky pomoci. Tie potom smerovali do Bratislavy, kde sa pripojili k organizovaným zbierkam. Vyzbieraná pomoc putovala na Ukrajinu, pretože sme už vedeli, že na hraniciach sa veci hromadia a ľudia na Ukrajine potrebujú našu pomoc tiež.

Prejavujeme obrovskú podporu pomoci a vyzerá to, že spoločnosť ťahá tento raz za jeden povraz. Spojilo nás to?

Sme vo vlne eufórie a nadšenia, máme vnútornú potrebu pomôcť, a to je úžasné. Obávam sa však, čo sa bude diať, keď z toho po pár týždňoch zostaneme unavení. Môže sa stať, že niektorí utečenci nebudú podľa našich predstáv a to môže vyvolať aj nepríjemnú vlnu odporu. Dávame do toho veľmi veľa energie, niekedy až príliš, a o to horšie to potom môže byť.

Čo sa môže stať?

Sama vo vlastnej firme zamestnávam štyri ženy z Ukrajiny, takže dlhodobo pracujem s Ukrajincami ako so zamestnancami. Sú to fantastické pracovníčky a som šťastná, že ich mám. Aj keď neodišli z krajiny v čase vojny, opustili svoje rodiny, aby sa o ne mohli finančne postarať. Pre ne je to tiež ťažké a my sme sa snažili im čo najviac pomôcť. Zároveň viem, že je to trochu stret mentalít a predstáv o tom, komu idem pomáhať. Po nejakej dobe môžu prísť pochybnosti, „Sú takí vďační, ako sme si predstavovali? Nezvykli si trochu na tú pomoc?“ alebo „Však prišli na dobrom aute, skutočne sú odkázaní na našu pomoc?”

Rozhodne sú! Ich krajinu bombardujú, oni aj ich deti sú v ohrození, je úplne správne im pomáhať bez posudzovania toho, či vyzerajú tak ako sme si utečencov predstavovali. Chceme upevňovať humanizmus a oslabovať rôzne konšpirácie. Osvetou a podporou chceme zabrániť prípadným nepríjemným emóciám a prispieť skôr k porozumeniu a k tomu, aby sme ich dokázali prijať do našich komunít.

Čo sa týka spôsobu pomoci, kultúrne centrá a organizácie volia cestu finančných darov vyzbieraných počas podujatí na podporu Ukrajiny. Plánujete aj vy niečo podobné?

Zuzana Wienk s občianskym združením Bystriny vytvorili iniciatívu Zastavme ich bratia!, ku ktorej sme sa pripojili. Ide o sériu diskusií s odborníkmi po celom Slovensku, v ktorých sa s hosťami rozprávame o situácii na Ukrajine a o tom, čo to pre nás znamená v budúcnosti.

Podľa analýz Slovenskej akadémie vied je až 20 % ľudí, ktorí nevedia, čo si majú o tejto situácii myslieť. My nechceme, aby títo ľudia podľahli konšpiráciám, chceme im vysvetľovať a ukazovať fakty. Hoci to nie je pomoc priamo spojená s Ukrajinou, je to spojené s ochranou demokracie, o ktorú Ukrajina práve bojuje.

Myslíte si, že to pomôže?

Neviem, ale musíme to skúsiť. Pri ľuďoch, ktorí sú ešte nerozhodnutí, je to lotéria. Často ich ovplyvní charizmatická osobnosť, ktorá ich prvá osloví. Aj naša bublina má také osobnosti, ale aj tá druhá, preto nemôžeme čakať. Musíme v nich zobudiť kritické myslenie, aby mali šancu rozhodnúť sa, čo si myslia o súčasnom dianí.

Zlyhali sme niekde, ak sú medzi nami takí, ktorí nevedia jednoznačne odsúdiť vojnový útok?

Získali sme pocit elity a to je veľmi nebezpečné. Prekáža mi, ak sa múdri ľudia, ktorí majú čo povedať, vyjadrujú veľmi komplikovane. Bežný človek takej rétorike nerozumie, každé slovo je pre neho cudzie a bližší mu bude ten, ktorý hovorí jeho jazykom. To je aj príklad našej politickej situácie a spôsob, akým sa extrémisti dostali do parlamentu.

Niekedy mám pocit, že si demokraciu nevážime. Vďaka slobode, ktorú nám prináša dostávajú priestor aj dezinformácie a konšpirácie. Mali by sme robiť všetko pre to, aby sme slobodu a pravdu uchránili.

Akú úlohu podľa vás zohrávajú kultúrne a kreatívne centrá v tomto čase?

Myslím si, že mnohé boli a sú v „prvej línii pomoci” nielen teraz v situácii s vojnou na Ukrajine. Rovnako pohotovo reagovali na tragickú udalosť vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej alebo v súvislosti s epidémiou Covid-19. Akosi prirodzene v sebe združujú aktivistov, ktorí pohotovo reagujú na potreby spoločnosti.

Máte vlastnú firmu na upratovacie služby a roky ste žili v Pezinku. Ako vám napadla myšlienka vytvoriť kultúrne centrum v Modre?

V Pezinku som žila od ôsmich rokov a pred rokom 89 som sa dostala do spoločnosti ľudí okolo Pezinského rozprávkového divadla. Neboli to len ochotníci, ale aj rôzni výtvarníci, taká kreatívna skupina ľudí a to ma veľmi inšpirovalo. Hoci ja som svoj talent v ničom nenašla, vedela som im pomôcť s rôznymi organizačnými vecami. Potom ma zvalcoval bežný život, išla som študovať do zahraničia, založila som si rodinu aj firmu.

Stále som však bola v kontakte s umením a pred siedmimi rokmi prišiel impulz založiť občianske združenie Presahy. Aktívne začalo byť v období, keď sme našli priestor v bývalom evanjelickom gymnáziu v Modre. Takmer dvestoročná budova bola dlhší čas nevyužívaná. Pôvodne sme tu chceli mať ateliér či klubovňu, ale zmenilo sa to na priestor pre komunitu, kde chceme skúsenosť s tvorivosťou poskytovať aj ostatným ľuďom.

Vedeli ste, do čoho idete?

Všetko to bola taká „punkáčina“. Začali sme tvoriť priestor v jednej miestnosti, no po čase sme sa roztiahli do takmer celej budovy. Vytvorili sme coworking, výtvarný ateliér a salónik, kde sa robia malé koncerty a diskusie. Všetko sa to vyvíjalo postupne, na začiatku nebol žiadny plán.

Lýceum začalo fungovať pred viac ako dvomi rokmi, väčšinu času ste fungovali s rôznymi epidemickými opatreniami. Ako veľmi sa takáto situácia dotkne rozbiehajúceho sa projektu?

Keď začala pandémia, okamžite sme reagovali na situáciu, ako sme vedeli. Začali sme šiť rúška. Cez okno sme ich predávali za symbolický poplatok. V tom období sme fungovali len päť mesiacov, ledva sme začali zháňať nejakých sponzorov. Všetko sme látali zo svojich vlastných zdrojov, no na druhej strane sme neboli nikomu zaviazaní. Potrebovali sme financie len na nájom a kúrenie. Keď boli malé medzery v lockdownoch, rýchlo sme vymýšľali program. Všetko to robíme pre ľudí a každý náš návštevník je pre nás darčekom.

Nikdy tu nebolo úplne prázdno, ale aj kvôli pandémii sme nemali možnosť zistiť, o ktoré podujatia je väčší alebo menší záujem. Nerobíme program pre masy. Marek Adamov zo Žiliny-Záriečie raz povedal: „Keď je podujatie finančne na nule, je to víťazstvo.“ My to vidíme rovnako, nerobíme to preto, aby sme na tom zarábali. Na druhej strane sme radi, ak máme nejakého donora, ktorý nás finančne podporí. Oveľa pokojnejšie sa potom pracuje.

Veľkú podporu ste dostali od Nadácie Orange, ktorá odštartovala pilotný projekt Aktívna komunita. Čo to pre vaše centrum znamená?

Nadácia Orange si paradoxne našla nás. Sme jedno z piatich kultúrnych centier, ktoré sa rozhodla podporiť. Skvelé je aj to, že sa nás pýtali, čo skutočne potrebujeme na ďalšie fungovanie a podľa týchto informácií postavili výzvu. Dúfam, že sa týmto spôsobom inšpirujú aj ďalšie organizácie, lebo je to oveľa efektívnejšie ako tradičné výzvy. Pri nich sa aktivity centra musia napasovať do výzvy a nie vždy to funguje. Nadácia prispeje až 200 000 eurami piatim vybraným centrám a spolupráca bude trvať najmenej tri roky.

A ako vyzerá podpora mesta?

Už dvakrát sme dostali financie z participatívneho rozpočtu. Nie je to veľa peňazí, ale pre nás je dôležité, že vedenie mesta nám chce pomáhať. Môžeme sa na neho kedykoľvek obrátiť, zapožičať si technické vybavenie z mestského kultúrneho centra alebo uverejniť pozvánku na podujatie v mestských novinách. Sme veľmi radi za túto spoluprácu, lebo vieme, že to nebýva samozrejmosťou. Je veľa malých kultúrnych centier, ktoré takúto podporu samosprávy nemajú.

Vyzerá to tak, že sme na konci pandémie, kapacitné obmedzenia pre hromadné podujatia sú už minulosťou. Čo všetko v Lýceu návštevník nájde a aké podujatia pripravujete?

Na poschodí máme výtvarný ateliér, kde robíme výtvarné kurzy. Chceme, aby ľudia mali kontakt s tvorivosťou. Ak človek doteraz nemal možnosť napríklad modelovať z hliny, môže si to u nás vyskúšať. Na prízemí v salóniku robíme rôzne diskusie a koncerty. 

Teraz sme rozbehli koncept podujatí s názvom Nápravno-výchovné koncerty, kde približujeme ľuďom klasickú hudbu. Máme pocit, že sme si od nej odvykli a nevieme ju počúvať. Mnohí si pamätajú zo školy výchovné koncerty, na ktoré sme museli chodiť, a preto sme do názvu podujatia zahrnuli aj slovo „nápravno“, chceme napraviť vzťah ku klasickej hudbe. Nie je to žiadna nuda, človek sa dozvie veľa zaujímavých vecí.

Prednedávnom ste oznámili, že sa budete z budovy lýcea sťahovať. Čo bude ďalej? Neobávate sa, že stratíte genius loci?

Keď sme sa dozvedeli, že sa táto budova bude predávať a my budeme musieť hľadať iné miesto, bol to šok. Straty genius loci sa v tíme určite obávame, ale nechceme, aby to bol náš koniec. 

Našťastie máme s majiteľom budovy, s evanjelickou cirkvou, veľmi dobré vzťahy a ponúkli nám náhradné priestory. Sú to však priestory, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu, a to znamená vrhnúť sa do niečoho, čo nezahŕňa len organizáciu podujatí, ale aj kopec práce s prestavbou. Musíme zvážiť, či to kapacitne utiahneme. Odhodlanie tam určite je, ale treba sa na to pozrieť aj realisticky. Teraz zvažujeme, či do priestorov ísť alebo budeme hľadať niečo iné.

Ste členom Antény, siete pre nezávislú kultúru. Ako vnímate nezávislosť vy?

To, že nám nikto nediktuje, čo máme robiť. Na druhej strane je to veľa práce, pretože keď sme nezávislí, nemáme štátny rozpočet, ktorý nám pokryje všetko potrebné. Každé euro si musíme zarobiť alebo vygrantovať, ale máme v tom obrovskú slobodu. Nie každý je schopný tak fungovať. Niekto pre svoj pokoj potrebuje stabilitu a niekto má rád ten adrenalín a vybojovanie si toho, čo si myslí, že má zmysel.

Je Modra mesto s kultúrnym potenciálom?

My hovoríme, že Modra „is the new Banská Štiavnica“. Určite má veľký genius loci. Keď som bola mladšia, vnímali sme Modru ako mesto, kde sa vrany obracajú, nič sa tu nedialo. Teraz je to presne naopak. Prispela k tomu zmena vedenia mesta a aj mestského kultúrneho centra. Žije tu veľmi veľa umelcov, z Modry sa stalo lukratívne miesto na život. Modra je niečo medzi malým mestom a dedinou so všetkými výhodami aj nevýhodami. Ľudia tu spolu držia, komunita tu funguje a mne sa to veľmi páči.

Pandémia ukázala, ako veľmi nám chýba živá kultúra, myslíte si, že sa pre nás podujatia stanú vzácnejšími?

Veľmi dúfam, že kultúra ľuďom chýba, ale je to ťažké vyhodnotiť, lebo zatiaľ som si na rôznych podujatiach všimla, že je účasť slabšia. Neviem, či si ľudia nenavykli žiť bez kultúry.

Ako ich teda pritiahnuť?

Treba vydržať a robiť zaujímavú ponuku. Vrátiť ich do bežného života. Keď som ja, spoločenský typ človeka, na sebe začala vnímať známky sociopatie, ako to musí vplývať na iných ľudí? Musíme sa naučiť znova žiť normálny život, aj keď to istý čas potrvá.

Na aké podujatie sa po skončení opatrení najviac tešíte?

Určite na festival Pohoda, ale aj na čokoľvek, čo sa bude diať a zaujme ma to.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Dana Freyová kultúrne centrum Lýceum Modra nezávislá kultúra Občianske združenie Presahy