Eva Ptašková: Bojím sa, že situácia v Poľsku dôjde do bodu, keď sa ženy budú báť chodiť ku gynekológovi

Eva Ptašková je dobrovoľníčkou v organizácii Ciocia Czesia. Spolu s kolegyňami z organizácie pomáha tehotným osobám z Poľska, ktoré chcú podstúpiť legálnu a bezpečnú interrupciu v zahraničí. Hoci organizácia sídli v Prahe, Eva pôsobí v Ostrave a sprostredkúva komunikáciu so zdravotníckymi zariadeniami v Česku.

Môžeš nám priblížiť situáciu v Poľsku? Čo povolené je a čo nie?

Je okolo toho mnoho mýtov. Veľa ľudí si neuvedomuje, že osoba, ktorá ukončuje svoje vlastné tehotenstvo, neporušuje zákon. Sú však zakázané všetky druhy potratov okrem dvoch výnimiek. V prípade ohrozenia života matky alebo ak je tehotenstvo výsledkom trestného činu, čo by bolo znásilnenie alebo incest. To je však úplné minimum prípadov, keď sa tehotenstvo ukončuje.

V roku 2020 zrušil ústavný súd tretiu výnimku zo zákazu interrupcií, a to ukončenie tehotenstva v prípade vážneho poškodenia plodu. Hoci toto rozhodnutie vošlo do platnosti až začiatkom roku 2021, mnohým osobám bol odopretý potrat už od samotného vyhlásenia, teda od októbra 2020.

Veľa ľudí nevie, že ten, kto nesie právnu zodpovednosť a je trestaný, je buď osoba vykonávajúca interrupciu alebo osoba, ktorá v tom priamo napomáha. Teda napríklad niekto, kto vybavuje termín v klinike, za zákrok zaplatí alebo dá do ruky potratové tabletky. Ak je tehotenstvo kratšie ako 22 týždňov, čo je hranica životaschopnosti, tak tehotná osoba neporušuje zákon vôbec.

Vravíš, že osoba, ktorá napomáha, je takisto trestaná. Týka sa to aj vás?

Nás sa to netýka. Informovali sme sa s právnikmi, ako je to s legálnosťou na českej strane hranice. My napomáhame k interrupciám, ktoré sú na našej strane hranice legálne. Iba poskytujeme informácie, ktoré sú normálne prístupné na internete. Tým, že sme v Česku, sa nás poľská legislatíva netýka.

Bohužiaľ, mnohé “pro life” organizácie sa snažia presviedčať, že robíme niečo nelegálne. Zo zákona z 80. rokov však môžu na území Česka legálne podstúpiť potrat všetky osoby, ktoré majú české občianstvo, trvalý pobyt alebo majú povolený pobyt viazaný medzinárodnou zmluvou. Vo chvíli vstupu Českej republiky do EÚ táto medzinárodná zmluva dovolila pobyt všetkým občanom EÚ v Česku.

Bola vaša organizácia niekedy napadnutá kvôli vašej činnosti?

Zaklopem si, ale zatiaľ nie. Na Facebooku sa objavovali nie úplne lichotivé komentáre na stránke Z nesnáze, čo je server, na ktorom máme verejnú zbierku. Niektorým ľuďom sa nepáčilo, že organizácia, ktorá sprostredkováva charitatívne zbierky, dala priestor aj nám.

Jedna z výnimiek interrupcií v Poľsku sa týka osôb v ohrození života. Len nedávno Európu otriasol príbeh Izabely, ktorej predčasne odtiekla plodová voda. Lekári sa rozhodli počkať, kým srdce plodu dobije namiesto toho, aby jej pomohli. Izabela dostala sepsu a zomrela.

To je, žiaľ, vec, ktorá sa stane, keď je zákon nastavený takto, a ten poľský dokonca povoľuje aj výhradu vo svedomí. Ak im teda viera zakazuje vykonať potrat, nemusia ho vykonať ani v povolených prípadoch.

Toto sa dialo aj pred vyhlásením Ústavného súdu, ktorý zrušil výnimku pri vážne poškodených plodoch. Môže sa stať, že lekár osobe, ktorá má vážne psychické problémy a tehotenstvo ju ohrozuje na živote, interrupciu nespraví. V prípade Izabely mali lekári dokonca väčšiu moc. Ona nemala právo rozhodnúť, že chce tehotenstvo ukončiť. To rozhodnutie, či to jej život ohrozuje alebo nie, bolo na lekároch. Lekári by boli úplne v práve, keby u nej tehotenstvo ukončili.

To, čo sa stalo, bolo hrubé porušenie predpisov a lekárskej etiky. Bola to lekárska chyba, ale boli by sme naivní, keby si myslíme, že to s výrokom Ústavného súdu a poľskými zákonmi nijako nesúvisí. Izabela nebola prvá, komu sa niečo také stalo. Tých prípadov bolo viac, žiaľ, verejnosť sa o nich nedozvie.

Častejšie sa to stáva, keď je tehotenstvo staršie, v druhom trimestri. Ide predovšetkým o osoby, ktoré to tehotenstvo chceli a tešili sa na bábätko. Keď zistia, že dieťa je vážne choré alebo ich tehotenstvo ohrozuje na živote, situácia je o to viac traumatická. Keď sa stretne s odporom okolia a systému, nemôžeme ich nútiť, aby o tom hovorili verejne.

Izabelin príbeh prešiel hranice. Ako na to reagovala poľská vláda?

Osobne si myslím, že poľská vláda nikdy nemala v úmysle zabrániť interrupciám. Na jednu stranu veľmi pomohli tomu, aby táto zmena v zákone prešla, no zároveň si od toho umyli ruky, pretože to neurobili cez štandardný legislatívny proces, ale nechali to na Ústavnom súde. Ten je však menovaný vládnucou stranou.

Kaczynski sa pred niekoľkými mesiacmi vyjadroval, že je hlúposť, aby boli potraty v Poľsku nelegálne a že každá priemerne inteligentná osoba si to predsa vie zariadiť a ísť do zahraničia. Celkom verejne sa vyjadroval spôsobom, že všetci sme si vedomí, že sa to deje.

Na začiatku decembra sa v poľskom parlamente prerokovával návrh zákona, ktorý by kriminalizoval všetky interrupcie, a tým pádom by Poľsko malo ešte prísnejšie zákony než Salvador, čo sa týka interrupcie a reprodukčných práv. Ten podľa očakávaní neprešiel. Takto striktné zákony chce úplne minimálna časť ľudí. Proti schváleniu tohto zákona v prvom čítaní hlasovali dve tretiny vládnucej strany. Správy o tom však neprebehli vo verejnoprávnych médiách, ktoré sú priklonené k vládnucej strane.

Zachytila som informáciu, že až dve tretiny poľskej verejnosti vnímajú súčasné interrupčné zákony za príliš striktné a chceli by ich zmierniť. Ak je aj poľská vládnuca strana PiS skutočne proti tomuto zákazu, prečo je tento stav taký, aký je?

Názory sú rôzne. Jedna hypotéza je, že nekompetentná vláda chcela odviesť pozornosť od zlej pandemickej situácie a od toho, ako zle ju zvládla. Ďalšia hypotéza je, že PiS takto hodila „kosť“ cirkvi, ktorá im veľmi pomohla vo voľbách a stojí na strane vládnucej strany. Je to len polemika. Pravdu sa asi nikdy úplne nedozvieme.

V Poľsku bolo veľa protestov, mnohé sa odohrali aj v zahraničí na podporu poľských žien. Je šanca, že by tento tlak mohol viesť k uvoľneniu týchto zákonov?

Určite to možné je. Medializácia prípadov, ako bol ten Izabelin, by určite tiež mohla pomôcť. Niečo podobné sa stalo v Írsku v roku 2012, keď rovnakým spôsobom ako Izabela zomrela Savita Halappanavar. Ona bola jedným zo symbolov zmeny predtým, než v roku 2018 prebehlo verejné referendum za legalizáciu interrupcií.

Keď sa začali medializovať prípady, tak ľudia začali aj viac reagovať. Takisto sa viac zaktivizovali aj v Poľsku, keď sa v parlamente prerokovávala úplná kriminalizácia interrupcií. Momentálne v Poľsku prebieha zbierka podpisov, ktorá chce navrhnúť do parlamentu zákon, ktorý by interrupcie legalizoval veľmi podobným spôsobom ako v Česku, teda do 12 týždňa na žiadosť ženy a do 24 týždňa v prípade vážneho poškodenia plodu.

Ďalší medializovaný príbeh, ktorý sa dostal za hranice aj k nám, sa týkal 26 ročnej ženy, ktorej lekári odmietli interrupciu aj napriek tomu, že dieťaťu sa nevyvinula lebka. Čo prakticky znamená, že dieťa sa buď nenarodí živé, alebo zomrie po pár minútach od pôrodu.

Keď sa v októbri 2020 zakázali interrupcie kvôli vážnemu poškodeniu plodov, tak vláda dala sľub, že upraví zákon tak, aby nezahŕňal prípady, keď plod nemá žiadnu šancu na prežitie. To sa nestalo. Zákon sa stal platným v rovnakej podobe bez výnimiek a bez ohľadu na to, aké tieto vady sú.

Často sa stretávame s prípadmi ľudí, ktorí sa nám ozývajú s tým, že poškodenia sú tak závažné, že to dieťa nemá žiadnu šancu. Buď ho potratia samovoľne do niekoľkých týždňov s rizikom vzniku sepsy ako u Izabely, alebo tesne po narodení dieťa umrie. Pre týchto ľudí je to obrovský šok a trauma, ale nič s tým nemôžu spraviť.

S kolegyňami sme sa nedávno rozprávali, ako rýchlo si človek na túto situáciu zvykne. Už to považujeme za dennodenný chlieb, že sa nám ozve niekto, kto zistil, že plod nemá vyvinutý napríklad mozog a má aj ďalšie vady. Píšu nám, že nemôžu spať, nemôžu jesť, nemôžu sa pozrieť na dieťa, ktoré už majú. Rozmýšlajú nad samovraždou. Trhá nám to srdce. Rovnako aj samotný fakt, že Izabela zomrela v Pszczynie, čo je neďaleko od Českej hranice.

Ja bývam na Ostravsku a tu máme najviac kliník, ktoré s nami spolupracujú. Myslím, že keby o nás Izabela vedela a keby ju človek, ktorú ju odviezol do Pszczynie, vzal k nám, dnes by tu ešte bola.

Poľky majú európske poistenie, je teda platné aj v Česku. Čo im je preplatené a čo si platia samé?

Ak by prišla vo vážnom stave, tak sa o ňu v našich nemocniciach postarajú. Čo sa interrupcie týka, tú u nás poisťovne nepreplácajú. Tak ako aj Češky, aj Poľky si to musia platiť z vlastného. Ak ide o ukončenie po 12. týždni a tehotenstvo sa ukončuje tabletkou, tak je nutná aj hospitalizácia a vznikajú ďalšie náklady, ktoré by u Češiek platila poisťovňa, ale Poľky si to platia samé.

Rozumiem teda správne, že ľudia zo zahraničia môžu v Česku absolvovať interrupciu len do 12. týždňa a potom len v prípade, že ide o naozaj vážne poškodenie plodu?

Áno. Do 12. týždňa potrebujú len potvrdenie o tom, že to tehotenstvo je a aké je staré. Na vyšetrenie ku gynekológovi môžu ísť aj v Česku. Potom už len musia nájsť kliniku, ktorá nie je odmietavá a je ochotná tehotenstvo ukončiť. Aj to sa, samozrejme, deje.

Po 12. týždni môže mať genetické testy aj z Poľska, ale musí byť podpísaná indikácia českým genetikom. To znamená, že prinesie výsledky z amniocentézy (genetický rozbor z plodovej vody, robí sa aj z palcenty) a český genetik ich podpíše a vystaví žiadanku na gynekológiu k prerušeniu tehotenstva. My spolupracujeme s genetickým ústavom v Česku.

Ako sa robia interrupcie v Česku?

Vo väčšine prípadov v Česku sa kyretáž nerobí. Do 12. týždňa sa robí vákuová aspirácia, ale záleží na pracovisku. Vákuová aspirácia je šetrnejšia. Do 7. týždňa sa dá interrupcia spraviť aj tabletkami, potom až do 12. týždňa sa robí zákrok v celkovej anestézii.

V Česku sa tabletky dajú dať len v nemocnici pod dohľadom lekára. Neviem, či sa boja, že by sme si to vzali domov a schovávali. Najskôr musí tehotná žena prísť do nemocnice, dať si jednu tabletku a počkať pätnásť minút. Potom príde o 24 hodín neskôr na druhú dávku. Hoci je to menej invazívne a je to pre pacientku lepšie, je to v Česku komplikovanejšie. Existuje aj možnosť objednať ich z internetu cez organizácie ako Women Help Women alebo Women on Web.

Ako vyzerá interrupčná pomoc v Poľsku?

Sieť interrupčnej pomoci v Poľsku je naozaj veľká. Nefunguje to len od vyjadrenia Ústavného súdu. Okrem nás, Ciocia Czesia, je v Berlíne Ciocia Basia, vo Viedni Ciocia Wienia. V Holandsku je organizácia Abortion Network Amsterdam, potom sa dá ísť do Anglicka. Ďalšie organizácie sú Women help women, čo sú práve tí, ktorí posielajú tabletky poštou. Je skutočne veľa ľudí, ktorí pomáhajú Poľkám s prístupom k interrupciám. Či už je to v zahraničí, alebo na území Poľska.

Ak je táto osoba v ťažkom psychickom stave a má vážne poškodený plod, môže sa skontaktovať s organizáciou Federa. Oni poskytnú psychologickú pomoc, ich psychiatri môžu napísať žiadanku a poslať ich do spriatelených kliník, kde sú lekári ochotní spraviť im interrupciu. U nás, v Česku, tieto “pro choice” organizácie prakticky neexistujú, tá rozsiahla sieť pomoci v Poľsku je úplne neporovnateľná.

Čo majú spraviť ľudia, ktorí o vás už počuli, a chcú ísť na interupciu?

Fungujeme na maili ciocia_czesia@protonmail.com. Sme aj na Instagrame a na Facebooku. Ľudia nám môžu písať aj tam, ale väčšinou ich presmerujeme na email. Je to tak bezpečnejšie. Na telefóne zatiaľ nefungujeme, pretože sme všetci dobrovoľníci a nemáme z tejto činnosti žiadny príjem. Poradíme im, či už s tým, kde objednať tabletky, alebo im dáme adresu kliniky a pomôžeme nadviazať kontakt. Prípadne, ak treba, poskytneme aj finančnú pomoc.

Títo ľudia platia všetko z vlastného vrecka. Tým chudobnejším poskytujete finančnú pomoc?

Ak si to nemôžu dovoliť, vieme im s tým pomôcť. Sami máme nejaké verejné zbierky alebo akcie, napríklad teraz sa nám počas prvých narodenín našej organizácie podarilo niečo vyzbierať. Je krásne vidieť, koľko Čechov a Češiek táto problematika zaujíma a sú ochotní pomáhať. Väčšina našich zdrojov pochádza z Česka. Zákroky sme zaplatili približne 30 ženám. Peniaze posielame priamo do konkrétnej kliniky, aby sme sa vyhli prípadu, že by si niekto tie peniaze zobral a na ten zákrok nešiel.

Nedávno som zachytila správu z Poľska o tom, že plánujú registrovať všetky tehotenstvá.

Tých snáh, ktoré tam priebehajú, je veľa. Je ťažké vysondovať, čo má šancu reálne prejsť a čo môžeme pokojne hodiť do koša. Ten návrh na kriminalizáciu potratov nebol parlamentný projekt, bol občiansky.

Občianska organizácia Ordo iuris, ktorá je aj zodpovedná za sprísnenie a súčasnú situáciu, prišla s týmto návrhom po tom, čo vyzbierali 130 000 podpisov. Keď nejaká organizácia príde s takýmto množstvom podpisov, parlament má povinnosť sa tým zaoberať. Šanca, že prejde, je však nižšia.

Ten nápad na centrálny register tehotenstiev je parlamentný projekt, rovnako ako aj projekt založenia Inštitútu rodiny a demografie za asi 30 miliónov zlotých, ktorý by mal vysondovať, prečo ľudia nechcú mať deti. Je to trošku desivé a čím ďalej, tým viac to vyzerá ako Príbeh služobníčky.

Jediné, k čomu to vedie, je zhoršenie gynekologickej starostlivosti. Už sa nám ozvala aj jedna žena, či vieme o gynekológovi v pohraničí, ktorý sa dohovorí po poľsky, aby viedol jej tehotenstvo, pretože v tom systéme nechce rodiť.

Bojím sa toho, že situácia v Poľsku dôjde do bodu, keď sa ženy budú báť chodiť ku gynekológovi kvôli tomu, že budú o nich zaznamenávať informácie, ktoré raz môžu byť použité proti nim. Mohli by byť vyšetrované, či prebehla interrupcia alebo bol potrat prirodzený. Alebo či vôbec donosili dieťa. Je to veľké porušenie súkromia.

Pomáha Poľsko narodeným deťom s vážnymi poruchami? Je to ťažká situácia a niektoré rodiny sa preto aj rozpadnú.

V Poľsku je projekt z roku 2016 Za život, ktorý mal pomáhať rodičom detí s vážnym zdravotným postihnutím. Väčšina rodičov ho však považuje za absolútne fiasko, pretože dostať sa k akýmkoľvek dávkam je veľmi zložité. Človek musí preskočiť veľa rôznych polien, ktoré mu inštitúcie hádžu pod nohy.

Keď lekár vypíše žiadanku, že rodič má nárok na prídavky, to ešte neznamená, že ich aj dostane. Na úrade ho môžu poslať do kelu, že takú žiadanku by si mohol vypísať každý.

Situácia je veľmi zlá. V týchto prípadoch sa jeden z rodičov musí vzdať práce a venovať sa dieťaťu na plný úväzok. So žiadnym alebo smiešnym príspevkom od štátu majú problém vôbec prežiť. A to sa nebavíme o extra nákladoch, napríklad na špeciálnu posteľ alebo na vozík. Nečudujem sa, že rodičia sa radšej rozhodnú ísť do zahraničia a tehotenstvo ukončiť.

Vznikli aspoň nejaké iniciatívy na podporu rodín po tom, čo sa sprísnili interrupčné zákony v Poľsku?

Nevzniklo nič. Čo už nejakú dobu v Poľsku funguje, je projekt 500+. To je 500 złotych (približne 110 eur, pozn. red.) prídavok mesačne na jedno dieťa v rodine. Žiadna zmena v poľských zákonoch ale nevedie k zníženiu potratov, ktoré sa tam dejú. Keď sa pozrieme na zákon, ktorý platil v Poľsku pred rokom 1993, keď sa mohla spraviť interrupcia na žiadosť, množstvo potratov za rok sa pohybovalo v desiatkach tisíc. Dnes Federa odhaduje, že v Poľsku sa robí 80 až 200 tisíc potratov aj napriek všetkým obmedzeniam. Hovoriť o znížení počtu interrupcií teda nemôžeme hovoriť.

Na Slovensku sa téma obmedzenia interrupcií otvára každého pol roka napriek tomu, že počet interrupcií kontinuálne klesá.

Pekný príklad toho, ako znižovať počet interrupcií, je Česko. Rovnako ako na Slovensku, aj tu množstvo vykonaných interrupcií každý rok klesá. Najvyššia miera potratovosti v Československu bola na konci 80. rokov, keď bola jedna k jednej oproti živým pôrodom. Dôvodom znižovania počtu interrupcií bol lepší prístup k preventívnej forme antikoncepcie, zjednodušenie prístupu k informáciám o tom, ako sa chrániť pred neželaným tehotenstvom aj zlepšenie ekonomickej situácie žien. Krásny prelom v grafe v Česku urobilo sprístupnenie núdzovej antikoncepcie bez predpisu v roku 2016.

Aby sa znížil počet interrupcií, je nutné zlepšiť vzdelanie v oblasti ochrany. Žiaľ, rovnaké skupiny, ktoré chcú obmedzovať interupcie v Česku, zároveň bojujú proti sexuálnemu vzdelávaniu. V Poľsku je prístup k antikoncepcii jedným z najhorších v Európe. To sú veci, proti ktorým tieto fundamentalistické organizácie bojujú tiež.

„Pro-choice“ organizácie ako vy hovoria, že interrupcie paradoxne zachraňujú životy. Ako?

Môžu doslova zachrániť životy ľuďom, ako bola Izabela. Ide teda o prípady, keď pokračovanie tehotenstva predstavuje vážne riziko pre matku. Mnoho ľudí by spáchalo samovraždu, ak by sa nedostali k interrupcii. Interupcie sa dejú aj v krajinách tretieho sveta, kde povolené nie sú. Dejú sa však v oveľa horších podmienkach nekontrolovaným spôsobom. Tisíce žien ročne prídu o život preto, že im nikto neposkytol správnu zdravotnú starostlivosť. Môžeme sa baviť aj o širšom poňatí života.

Nebudeme si klamať, materstvo a rodičovstvo nie je žiadna sranda, je to ohromný zásah do života, do telesnej autonómie. Život sa zmení od základu. Ak sa to stane neplánovane a človek na to nie je pripravený a nemá možnosť výberu, príde o život, ktorý dovtedy viedol. Nemá kontrolu nad vlastným životom.

Na Slovensko k nám prichádzajú skutočne strašidelné správy z Poľska. Ťažko nesúcitiť so ženou, ktorá je donútená donosiť a porodiť dieťa, ktoré nemá šancu prežiť. Ťažko necítiť hnev, keď zbytočne vyhasne život ženy, pretože lekári a zákony ju považujú skôr za inkubátor než plnohodnotného človeka. Čo môžu spraviť ľudia na Slovensku, ktorí chcú pomôcť ľuďom v Poľsku?

Môžu podporiť pro-choice organizácie finančne. Či už sme to my, Ciocia Czesia, alebo iné organizácie, ako napríklad Abortion without borders. Keď je prístup k interrupciám sťažený, tak sú to často peniaze, ktoré rozhodnú, či tá osoba bude môcť vycestovať do zahraničia a podstúpiť interrupciu alebo si objednať tabletky.

Nie je to niečo, čo zmení systém, ale niečo, čo môže pomôcť konkrétnemu človeku vtedy, keď to potrebuje. Boli by sme radi, keby sa systém zmenil, aby bol prístupnejší a mal väčšiu toleranciu k telesnej autonómii, aby viac rešpektoval ženy a ich priania. Teraz sa v prvom rade sústredíme na to, že aj napriek systému ľudia interrupcie potrebujú stále.

Prečo si sa rozhodla, že budeš dobrovoľníčkou a svoj čas venuješ Ciocia Czesia?

Som Češka, ale v Poľsku mám veľkú rodinu. Vždy som vyrastala na pomedzí týchto dvoch svetov. Vnímala som rozdiel v mentalite a v prístupe k mnohým veciam v Česku a v Poľsku.

Keď som videla protesty v októbri 2020 v Poľsku, tak som chcela urobiť niečo, čo by mohlo ľuďom pomôcť. Mojou najväčšou inšpiráciou bola moja kamarátka, ktorá kedysi premýšľala nad interrupciou. Hoci si chcela dieťa nechať, životná situácia jej to nedovolila. Nakoniec sa rozhodla tehotenstvo ukončiť. Vďaka tomu, že mala možnosť voľby, dnes môže byť tam, kde je. Má dcérku s partnerom, s ktorým sa majú radi a navzájom sa rešpektujú. Má rodinu, po ktorej túžila.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Interupcie Interupčná pomoc Poľsko Reprodukčné zdravie