Martina Matejíčková: Cítila som silnú potrebu niečo zmeniť a kakao mi prišlo do cesty ako krásny prostriedok

V civilizácii Mayov bolo kakao pre svoje výnimočné vlastnosti dostupné len elitám.

13. 12. 2019

Katka Skybová

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Martina Matejíčková opustila svet korporátu a financií a začala sa venovať sociálnemu podnikaniu. Z Columbie dováža kakao v najvyššej kvalite. Pomáha tak rozvoju komunít v Strednej Amerike a  dáva prácu ťažko zamestnateľným na Slovensku.

Ako začal tvoj príbeh s kakaom?

Po vysokej škole som začala pracovať v korporáte ako verejný ekonóm so zameraním na sociálnu politiku, no stále tomu niečo chýbalo. Ocitla som sa medzi finančnými žralokmi na skvelých luxusných eventoch a so sľubne nastavenou kariérou. Pracovala som najprv v Bratislave a v Zürichu, neskôr niekoľko rokov v Paríži. Stále som hľadala sociálny rozmer vyplývajúci z moje práce a s tým spojenú akúsi profesionálnu satisfakciu. Potreba znovu ju nájsť a obrovská chuť robiť to, na čom som tak dlho drela na univerzite, sa stala takou silnou a prítomnou v mojom každodennom živote, že som sa rozhodla, že „idem na to, teraz alebo nikdy“.

Odišla som zo zaisťovne a našla pracovnú stáž v jednom sociálnom podniku v Mexiku, v štáte Mayov Chiapas. V Meste San Cristobal de las Casas son strávila niekoľko prekrásnych mesiacov plných kávových a kakaových dobrodružstiev a objavov. Bolo to pre mňa naozaj momentum životnej zmeny a otvárania očí.

KakawCo kakaové bôby
Foto: Šimon Šiplák

V tom čase si ale mala dobre rozbehnutú kariéru, nebála si sa odísť zo sveta biznisu?

Neodišla som úplne. Po rokoch v súkromnom sektore finančníctva som sa túžila vrátiť do sféry sociálnej ekonomiky a začať sociálne podnikať.
Počas štúdií som sa venovala verejnej ekonómii, zaujímala ma hlavne časť sociálnej politiky a podnikania. Preto som si vybrala odbor Verejnej ekonomiky a služieb na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a po bakalárovi som pokračovala aj vo Francúzsku na odbore Chargée ekonomických štúdií v zdravotníctve a sociálnej politike.

Mojimi špecializáciami boli politika zamestnanosti a nezamestnanosti, sociálne podnikanie a vplyv ekonomicko-sociálnych faktorov na zdravotný stav obyvateľstva a demografia ako taká.
Po škole som sa chcela venovať práve sociálnemu podnikaniu, ktoré v tej dobe bolo možné len vo forme chránených dielní. Všeobecná situácia v tejto oblasti ako aj legislatíva, ktorá ešte nebola dostatočná, moje nadšenie výrazne znížili, a tak som sa rozhodla ísť radšej tou ľahšou cestou, teda do korporátu.

Myslíš si, že je takejto životnej zmeny schopná väčšina z nás?

Podľa môjho názoru, je každý z nás schopný zmeny, o ktorej je presvedčený. Dá sa to, ak veríš, že je pre teba zmena správna a máš dostatok motivácie na zvládnutie všetkých prekážok a komplikácií.

Som presvedčená, že všetko sa deje v správnom čase a že niektoré veci musia skrátka dozrieť v našom vnútri a presvedčení. Rozhodne u mňa to bol tento prípad. Rozmýšľala som nad tým, čo zmeniť, ako a kedy, možno aj 2 roky, až prišiel ten správny čas aj dostatok odvahy.

Veľmi dôležitým faktorom je obklopiť sa ľuďmi, ktorí ti veria a budú pri tebe stáť aj keď budeš váhať a všetko prehodnocovať. Keď si sama na okamih prestaneš veriť a budeš chcieť všetko vzdať. Práve vtedy potrebuješ takýchto ľudí okolo seba. Oni ti pripomenú, že na to máš a vieš veľmi dobre čo chceš a že to všetko má obrovský zmysel.

Ja som práve takýchto ľudí, hlavne mojich kamarátov a mamu, okolo seba v momente zmeny mala. Niektorí boli na so mnou už od začiatku, niektorí sa pridali až neskôr, vo chvíli, kedy mi uverili, že to myslím naozaj vážne. Určite som im veľmi vďačná a bez nich by to bolo oveľa ťažšie.

Martin Matejíčková rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Aký je tvoj názor na aktuálny ekonomický systém a prečo hovoríš, že by mali ľudia začať premýšľať inak?

Môj názor je, že ekonomika, ako reflektovanie hospodárstva v danom štáte, sa všeobecne vyvíja už stáročia. Počnúc jednoduchými schémami obchodovania cez výmenné obchody, rôzne ekonomické smery ako klasicizmus podľa Adama Smitha a jeho neviditeľnú ruku trhu, až po silný štátny intervencionizmus, založený na silných štátnych zásahoch do ekonomických štruktúr.

Všetko sa musí vyvíjať, história nepustí. Základné piliere skôr kapitalistického prístupu v súčasnej ekonomike sa ukazujú ako nedostatočné, časom až pre spoločnosť likvidačné. Prečo je to tak? Naše ekonomické rozhodovanie sme príliš podmienili len jednému z ukazovateľov, finančnému zisku.

Abstrahujeme od socialno-ekonomických dopadových ukazovateľov, akým sú typické oblasti ako kvalita životného prostredia, sociálna a komunitná oblasť, verejné zdravie a ďalšie. V sociálnej ekonomike, ktorá je taktiež zameraná na generovanie zisku a jeho rozdelenie v spoločnosti, rovnako narábame s hospodárskymi činnosťami a obdobnými mechanizmami ako v klasickej „mainstreamovej“ ekonomike. Rozdielom však je, že tieto socio-ekonomické dopady majú svoje miesto, váhu a cenu.

To v praxi znamená, že v sociálnej ekonomike okrem hodnôt zisku a iných finančných ukazovateľov, berieme do úvahy a vyčísľujeme pozitívne a negatívne dopady na spoločnosť vznikajúce z danej ekonomickej aktivity a snažíme sa ich kvantifikovať, teda zmerať, vyčísliť a vymedziť v čase. Pri týchto aktivitách je rovnako ako zisk dôležitý aj ich spoločenský dopad a pri strategických rozhodnutiach majú rovnakú váhu.

Z Paríža a ekonomického sveta si odišla do mexického Chiapas, čím je zaujímavé?

Chiapas je práve zóna, kde sa nachádza veľa kakaových aj kávových plantáží. Moja pracovná stáž bola spojená s konzultovaním pre sociálny podnik, ktorý sa venoval filtračným systémom kontaminovanej vody. Pracovali sme v odľahlých miestach s indiánskymi komunitami.

Spoznala som mnoho zaujímavých ľudí a keďže som bola od vždy veľký kávoholik, nadviazala som postupne kontakty s pestovateľmi kávy. Zobrali ma na plantáže, odporučili zóny a odrody, zoznámili ma s ďalšími nadšencami pre kávu. Káva nie je vôbec v tomto svete ďaleko od kakaa, a tak som postupne objavila aj kakao, jeho odrodovosť, pravosť, históriu a úžasné účinky pre naše zdravie.

Ako tu žijú miestni ľudia?

Bola som tu svedkom a žila som v svete kontrastov medzi rôznymi spoločenskými vrstvami a komunitami indiánov, mala som možnosť spoznať ich v každodennom živote.
Žiaľ, Mayovia, ktorí majú množstvo vedomostí o liečení a prístupom k úžasným plodinám, dnes jedia prevažne geneticky modifikované potraviny a pijú sladené syntetické nápoje, keďže tieto patria medzi najlacnejšie a najdostupnejšie v ich komunitách. Sú lacnejšie ako filtrovaná voda.

Veľké koncerny vedia zabezpečovať ich zásobovanie aj na miesta, kde nevyjdete inak ako na terénnom aute alebo pešo. Žiaľ, toto je jeden z dôvodov, prečo napríklad deti v týchto oblastiach trpia detskou cukrovkou a majú tak „vyhnité“ ďasná, že už možno nikdy zuby nebudú mať. O karcinogénnych ochoreniach ani nehovorím.

Videla som veľa sociálnych a aj nutričných neprávosti a cítila som silnú potrebu niečo zmeniť. Možno len kvapku v mori, ale chcela som, aby táto kvapka začala robiť kruhy vo vode, teda aby bola dopadovo a multiplikačne ladená. A kakao mi prišlo do cesty ako krásny prostriedok, mediátor týchto zmien.

Rozhovory už vydávame aj vo forme podcastov. Vypočujte si Juliána Gerharta, zakladateľa Zmudri.sk

Kakao je pre teba prostriedkom k vytváraniu spoločenského prospechu cez biznis. Prečo si sa nakoniec rozhodla pre kakao a nie pre známejšiu kávu?

Účinky, odrodovosť, chuťový profil a vlastnosti kvality kakaa sú skutočne menej známe. Napriek tomu je kakao potravina, ktorá je masová konzumovaná skoro všetkými skupinami ľudí od detí až po dospelých. Je to krásny spájač ľudí, ktorý navodzuje lepšiu náladu, dodá energiu a v niektorých prípadoch pomôže aj v liečbe. Samozrejme, nie každé kakao má takéto účinky.

Aké je kakao, ktoré dovážaš a v čom je teda výnimočné?

Najprv treba povedať, že v Kakaw Co+ sa venujeme kakau a nie kokoe. Kakao ako potravinová kategória zahŕňa všetko od bôbu až po kakaovú hmotu. Z kakaovej hmoty extrakciou kakaového masla vzniká zbytkový kakaový koláč, ktorý už nepatrí do kategórií kakaa, ale do „cocoa“.

Nutrične sa cocoa nedá porovnať s biochemickým zložením pravého kakaa. Často sa ešte tento zbytkový kakaový prášok alkalizuje kvôli trvanlivosti a farbe. Táto forma kakaa môže byť až toxická pre naše telo, spolu s cukrom sa vytvorí veľmi agresívna kombinácia, z ktorej môžu vzniknúť alergické reakcie ako ekzémy a tráviace ťažkosti a podobne.

Naopak, kakao vo svojej pôvodnej podobe a pri správnom spracovaní má obrovské množstvá antioxidantov – bioflavonoidov, aj magnézia.
Je zároveň bohaté na látku, ktorá je pre kakao typická, je to úžasný teobromín. Teobromín je milý stimulant, ktorý nás nabudí, ale aj udrží v koncentrácii. Nie je tak silný ako kofeín, ale môže mať aj celodenný účinok.

Kakao podporuje produkciu serotonínu a hormónov šťastia – endorfínov. Takže po kakau sme správne koncentrovaní a cítime sa šťastnejší.

KakawCo
Foto: Šimon Šiplák

Fascinuje ma tvoja odvaha privážať z Južnej Ameriky potravinu. Aký je tento proces a jeho pravidlá?

Táto otázka by obsiahla celú kapitolu. Je to trošku komplikovanejšia záležitosť, ale, samozrejme, treba si vždy zistiť čo najviac informácií a potom sa už len hodiť do vody a snažiť plávať.
Zakaždým nás vedia kontroly s niečím prekvapiť. Tým, že dovážame takúto potravinu z Kolumbie, nevyhneme sa rozsekaným krabiciam aj samotných balení po niekoľkých kontrolách narkotrafickej polície.
Spolupracujeme priamo s farmármi, ktorí sa rozhodli prestať s pestovaním koky a začali sa venovať prémiovému kakau. Keďže mnohí z nich sú jednoduchší ľudia, niektorí nevedia písať ani čítať, na vývoze spolupracujeme s vývoznými kooperatívami, ktoré nám pomáhajú s certifikáciou a vývoznou dokumentáciou.

Za aký čas v Južnej Amerike si tento biznis rozbehla?

Do Kolumbie som chodila už od roku 2014, ale idea tohto projektu vznikla v spomínanom Mexiku v roku 2017. Nasledovala niekoľkomesačná príprava, obiehanie a selektovanie dodávateľov, plantáži, overovanie ich sociálnych politík a pracovných podmienok pre plantážnikov, objavovanie chuťových profilov odrodového kakaa a jeho selekcia a tak ďalej.

A to už priamo v Kolumbii s malým odbočkami do Ekvádoru a Peru, kde kakao v kategórii „fino de aroma“ má taktiež úžasnú tradíciu a neskutočné variety veľmi zaujímavých chuťových profilov.
Nasledovali niekoľkotýždňové prípravy na prvý import a potom vytvorenie a uvedie značky a tak ďalej. Bolo to veľmi rušné obdobie.

Je kakao, ktoré privážaš, fair-trade?

Značku fair-trade nepoužívame, pretože po mojich skúsenostiach z plantáží a po tom, ako som spoznala život lokálnych kolumbijských plantážnikov, som zistila, že fair-trade princíp môjmu projektu nie celkom vyhovuje.

Ide o to, že princíp „fair-trade“ je založený na rozdelení zisku po predaji obchodníkom. To môže trvať aj niekoľko týždňov alebo aj mesiacov. Plantážnici ale musia platiť ich faktúry za vodu a energie na týždennej báze, preto toto čakanie na prerozdelenie zisku nebolo pre mňa ideálnym riešením.

My pracujeme na priamo a plantážnici dostávajú peniaze za predané bôby ihneď, a to najmenej trojnásobok trhovej ceny.

Nová kniha Meet the Heroes už čoskoro

Nájdete v nej stovky silných a inšpiratívnych myšlienok,
ktoré zazneli v našich rozhovoroch, vzbudili pozornosť a majú
obrovskú silu meniť pohľad na našu spoločnosť.
Rezervujte si knihu prostredníctvom e-mailu už dnes.

PREČÍTAJTE SI VIAC

Venuješ sa aj histórii kakaa a Mayom, ktorí ho považovali za svätý nápoj. Aký je príbeh kakaa?

Áno, spolu s občianskym združením ProMaya sa venujeme kakau aj z antropologického hľadiska. Kakao bolo veľmi cenné v civilizáciách Mayov, a kvôli jeho výnimočným účinkom dostupné len elitám a vyvoleným.

Používalo sa ako platidlo a patrilo do skupiny piatich komodít vtedajšieho obchodu, respektíve môžeme povedať, vtedajšej „komoditnej burzy“. Zosobňovalo božstvo a podľa Mayov umožňovalo komunikáciu ich bohmi. Bolo pripravované v sladkej alebo v čerstvej podobe po fermentácii, vždy pri výnimočných príležitostiach rôznych osláv alebo pri pytačkách, keďže kakao u Mayov reprezentovalo ženský princíp a plodnosť.

Trošku sa aj západná spoločnosť v dnešnej dobe vracia k Mayom s takzvanými „kakaovými ceremóniami“, ktoré sa začínajú praktizovať po celom svete v rôznych spa a yoga centrách alebo v rámci predpôrodnej prípravy.

Martina Matejíčková KakawCo
Foto: Šimon Šiplák

Spomínala si, že tvoj sen vždy bol venovať sa sociálnemu podnikaniu. To sa ti čiastočne darí a týka sa najmä tvojich dodávateľov v Kolumbii. Aj na Slovensku sa ale snažíš fungovať čo najviac sociálne a dávaš prácu chránenej dielni. Ako vám to spoločne ide?

Spolupracujeme s integračným centrom a chránenou dielňou Inklúzia. Všetky maloobchodné balenia Kakaw Co+ sú balené v tejto chránenej dielni. Aj vďaka baleniu Kakawca sa podarilo integrovať 43 ťažšie zamestnateľných osôb na trh práce.

Čo ťa motivuje spolupracovať s chránenou dielňou?

Som vyštudovaná verejná ekonómka a počas mojich štúdií som sa špecializovala na politiku zamestnanosti a nezamestnanosti. Vždy som hľadala inovatívny a efektívny spôsob, ako integrovať ťažšie zamestnateľných ľudí na trh práce. Myslím si, že je to „win-win“ situácia pre daného človeka a aj pre spoločnosť.

Pre znevýhodneného človeka je možnosť pracovať zvýšením jeho kvality života, robí ho šťastnejším, spokojnejším a samostatnejším. Na druhej strane, takýto človek zo strany verejnej ekonomiky stojí menej, ako keď sú mu uhrádzané dávky, starostlivosť a podobne.

Aké sú ďalšie výzvy, ktoré ťa čakajú? Aké máš s kakaom plány?

Aktuálne riešime expanziu na iné európske trhy a ich škálovanie do Česka či Rakúska. Súčasne riešime aj tému ľudských zdrojov, hľadáme ďalších kvalitných a správne naladených ľudí do nášho tímu, aby sa naše plány na 2020 zrealizovali čo najskôr.

Článok vznikol v spolupráci s Green Foundation.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

kakao Martina Matejíčková sociálny biznis