Čo majú spoločné hory, krajina a naši hostia?

Nikto nedefinuje spoločnosť presnejšie, ako ľudia a ich činy.

3. 12. 2017

Richard Čermák

Hory sú symbolom hrdosti. Sú viditeľné z veľkej diaľky, často stelesňujú neprekonateľnosť, nedostupnosť a na ceste na samý vrch vám nedarujú nič zadarmo. Tých, ktorí sa napriek akýmkoľvek okolnostiam vydajú k samotnému vrcholu, považujeme väčšinou za odvážnych a silných. Tých, ktorí inšpirujú. A presne takých ľudí si vyberáme ako hostí pre naše rozhovory. Sú to ľudia, ktorí prekonávajú sami seba, tvoria hodnoty, menia spoločnosť, krajinu, alebo rovno celý svet. Skrz svoju snahu, pot a krv povzbudzujú spoločnosť, že to dokáže aj ona. Teda my.

Hory a príroda sú dôležitou líniou aj v príbehu Martina Šimečku v jeho novej knihe Medzi Slovákmi. Kontrast a surovosť slovenskej prírody vzťahuje na vnímanie celospoločenských udalostí počas celej histórie. Texty vás vtiahnu do sveta človeka, ktorý dokáže vidieť krajinu a národ z rôznych úhlov, sebakriticky, ale aj s racionálne vybudovanou hrdosťou. A tá je koniec koncov tá najprirodzejšia.

Knihu pretkáva od začiatku do konca vnímanie vplyvu krajiny na človeka, a s tým súvisiaci medzigeneračný, ľahojstaný prístup ku svojmu okoliu. Práve skrz ľahostajnosť objasňuje Šimečka pohľad na naše dejiny. Mám pocit, že som ešte nikdy nečítal knihu, ktorá sa sofistikovanejšie zaoberá hľadaním odpovede na otázku, čo drží našu spoločnosť pokope, čo je jej pravá identita. Táto kniha bude rozhodne vaša najlepšia investícia, ak sa zaujímate o krajinu a spoločnosť ako takú.

Každý vývoj niečo trvá

Narodiť sa v krajine, ktorá je pre mnohých mladšia ako ony sami, nie je z pohľadu definovania vlastnej identity úplne jednoduché. Zuzana Kovačič Hanzelová, s ktorou sa rozprávala Alex Ravingerová, to v texte niekoľkokrát celkom jasne pomenovala. “Stále sa snažím pripomínať si, že sme veľmi mladý štát, a že každý vývoj niečo trvá. Je dobré porovnávať sa s lepšími, vyspelejšími krajinami, ale ani my nechceme od 20-ročného človeka, aby mal životné skúsenosti svojich rodičov. Som v tomto optimista.”

Zlepšite ten svoj kúsok

Za ľudí, ktorí týmto slovám rozumejú, prikývnu a zariadia sa, môžeme považovať aj Juraja Čibu, alebo Žltého. V rozhovoroch hovorili o mnohých aktivitách, a celkom výstižne to opísal práve Martin Jenča (Žltý), “že aj on predsa môže nadávať, aké sú veci zlé. Ale je preňho lepšie spojiť sa s niekým a čosi s tým spraviť.” A tak sa (okrem iného) v rámci platformy pre Bratislavu snažia priniesť nápady, ako zlepšiť Bratislavu.

Každý z nás to môže dokázať

S Jurajom a Zuzanou by si v mnohých veciach rozumel aj Richard Lintner, človek, ktorý si pomyselné hory vyšliapal niekoľkokrát a dokonca z mnohých strán. Stal sa obrovskou inšpiráciou pre mnohé generácie mladých ľudí a stelesňuje naozajstného hrdinu. V nedávnom rozhovore s Tomášom Štolcom rozprával aj o tom, ako “by sme si mali uvedomiť, že svoju existenciu máme vo vlastných rukách”. Fráza, na ktorú okamžite všetci súhlaste prikývneme, ale mnohí ju, žiaľ, vôbec nechápeme.

Stojí to námahu, ale v slobodnej histórii to nikdy nebolo a nebude inak. Nikto nedefinuje spoločnosť presnejšie, ako bežní ľudia a ich činy. Môžeme sa tváriť ako zarytí skeptici alebo ako premotivovaní blúznivci a navzájom sa podpichovať. Nakoniec tu aj tak všetci ostaneme, v malej krajine, ktorú tvoria z dvoch tretín hory. Je ich tu dosť na to, aby sme skúsili každý dobyť ten svoj kúsok, urobiť si rozhľad a nájsť tam dolu, v spoločnosti, priestor, kde môžeme niečo zmeniť. My sami.

 

Buďte sa nami v kontakte prostredníctovom Facebook Messengera. Stačí, ak sa prihlásite dvomi kliknutiami sem a my vám raz za týždeň pošleme správu o novom rozhovore. 

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

blog heroes hostia influenceri krajina meet the heroes november slovensko spoločnosť