Hovoriť “neviem” nie je hanba

Spochybňovaním vlastných názorov sa učíme empatii

2. 7. 2017

Baška Ilić

Rozprávky nás ako deti naučili rozlišovať, čo je dobré a správne, a čo je zlé a malo by byť potrestané. No svet čiernobiely nie je a každý vnímame dobro a zlo subjektívne. Sme spoločnosť, ktorá sa delí na my a oni. A “my” máme vždy pravdu. Je pritom úplne jedno, ako sami seba identifikujeme. Každý človek verí, že jeho pravda je tá jediná a nezáleží pri tom, či objektívne aj naozaj je.

Nemusíme mať názor na všetko

Ak o niečom jednoducho nemáme dostatok informácií, nie je hanba povedať “neviem, nevytvoril som si názor.” Mnoho ľudí trpí tzv. Dunningovým-Krugerovým efektom, čo môžeme vidieť vo vášnivých debatách pod článkami a blogmi. Ide o typ poznávacej chyby, keď si nekvalifikovaní ľudia pripadajú ako experti na danú tému.

Spochybňovanie vlastných názorov vedie k pochopeniu

Kedysi, keď sme si so súrodencami skákali do vlasov, rodičia často opakovali, že “múdrejší ustúpi”. No ustupovať každému, kto je hlučnejší a všetko si presadzuje silou, asi najlepšie riešenie nie je. Čo však múdrejší dokáže, je rešpektovať a pokúsiť sa pochopiť, prečo ten druhý rozmýšľa inak.

Skúsili ste niekedy spochybniť svoje vlastné názory? Stačí sa zamerať na svoj pohľad na konkrétnu tému a pokúsiť sa sám sebe dokázať presný opak. Vyhodnocujeme informácie, vyhľadávame fakty a tvoríme si vlastné názory. To je pre rozvoj kritického myslenia super, ale spochybňovaním vlastného svetonázoru sa učíme najmä empatii, chybám v našom vlastnom uvažovaní alebo si uvedomíme nevhodnú argumentáciu.

Nebojte sa spochybňovať aj názorových lídrov

Niektorí ľudia sú mimoriadne šikovní, talentovaní, úspešní. Každý týždeň vám predstavujeme výnimočných ľudí, ktorých názory stoja za pozornosť. Ani jeden z nich však nie je držiteľom univerzálnej pravdy. Prezentujú však svoje racionálne premýšľanie a nechýba im ani vysoká dávka kritického myslenia.

Nechajte sa inšpirovať našimi júnovými rozhovormi. Ľudmila Kolesárová napríklad hovorila o tom, že netreba kričať, netreba nadávať, ale povedať si svoj názor. Rozprávali sme sa aj s Ivom Páleníkom, ktorý upozorňuje, že musíme prestať s vyhováraním sa. Juraj Hipš pre zmenu apeloval na ľudí, ktorí chcú vo svojom okolí vytvoriť pozitívne zmeny, aby vyšli z virtuálneho priestoru. A Ján Cifra vyzval na otvorenú a objektívnu debatu bez vnucovania vlastných názorov. Toto všetko sú myšlienky, ktoré stoja za premýšľanie a my sme presvedčení, že práve títo ľudia nám pomáhajú uvedomiť si vlastnú chybovosť a nedokonalosť. Myslite na to pred každým rozhodnutím a rozhovorom s vašimi známymi.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Dunning-Krugerov efekt názory