Ivana Rešutíková: Možno raz ľudia budú dobrovoľne zamykať svoj mobil do skrinky v chalupe, aby si od neho oddýchli

Ivana Rešutíková opustila korporát a rozhodla sa založiť regionálnu cestovnú kanceláriu STEY. Spojila tak svoj blízky vzťah k rodnému Horehroniu s prácou, a prostredníctvom svojho projektu podporuje rozvoj lokálneho cestovného ruchu. Ponúka ubytovanie napríklad na Drábsku, Čiernom Balogu či Lome nad Rimavicou, odkiaľ pochádzajú jej rodičia. Takýmto spôsobom sa vrátila ku svojim koreňom a prináša ponuky v malebných lokalitách, ktoré na iných portáloch nenájdete. 

Ako vznikla myšlienka založiť regionálnu cestovnú kanceláriu?

Vždy mi bolo Horehronie blízke a vnímala som obrovský potenciál, ktorý akoby nevieme odprezentovať tak, aby to bolo zaujímavé aj pre ľudí mimo regiónu. Panovala atmosféra, že je to len hladová dolina. Vnímala som, že tu chýba pozitívna prezentácia.

Po návrate z Anglicka som pracovala pre najväčší korporát pôsobiaci v turizme. Veľa som sa tam naučila a na poslednej pozícii som pracovala so zahraničnými cestovkami, ktoré privádzali zahraničných hostí na Slovensko. Vtedy som si povedala, že by bolo dobre venovať sa práve takýmto veciam. Trvalo mi však dlhšie, kým som si vytvorila jasnú predstavu o tom, ako by môj projekt mal vyzerať. Ten sa potom formoval počas prvých dvoch rokov jeho existencie.

Aké boli začiatky tvojho podnikania?

Medzi korporátom a vlastnou agentúrou som mala polročnú pauzu, pretože som vyhorela. Môj pracovný čas bol extenzívny a náročný. Svoju pozíciu som chcela robiť čo najlepšie a tak som veľa pracovala. Na oddelení som cítila stres, na ktorý som si postupom času zvykla, no nebolo to pre mňa. Všetky faktory dokopy spôsobili úplné vyčerpanie.

Počas toho pol roka som jazdila po výletoch na motorke a v mysli som ďalej rozvíjala myšlienku Stey, pretože som vedela, že sa do nového projektu chcem pustiť. Postupne som začala oslovovať prvých partnerov, ubytovacie zariadenia a aj remeselníkov, pretože remeslá sú živou formou našej prezentácie.

Bolo to extrémne náročné. Nebola som prvá, kto chcel rozbehnúť regionálny projekt, no bola som vytrvalá optimistka a išla som si za svojím. Dlhodobá práca s presvedčením priniesla svoje.

Pomáha ti niekto?

Bežnú operatívu, rezervácie, kontakt s hosťami či rozvoj konceptu si zastrešujem sama. S IT, grafikou, marketingom, fotografiami a videami mi pomáhali špecialisti. Popritom sa venujem aj našej rodinnej firme. Naučila som sa manažovať a zvládať obe naraz, aj keď je to časovo náročné. Mimo dennej operatívy v oboch firmách si väčšie projekty zadelím podľa sezón. Od jari do jesene sa intenzívnejšie venujem agentúre a v zime zase rodinnej firme. Po Vianociach ale začínam k cestovke hľadať posilu do tímu.

Stey nie je však len o ubytovaní. Čo všetko turistom ponúkaš?

Moja prvotná idea bola poskytnúť spoznávanie Horehronia. Z môjho pohľadu je to celý okres Brezno z Medzibrodu po Telgárt. Od hrebeňa Nízkych Tatier na severe po Vrchy na juhu, čiže Čierny Balog a Drábsko. Aj keď pre rýdzych horehroncov Čierny Balog nie je Horehronie. V rámci malého okresu je kultúra v jednotlivých častiach veľmi rôznorodá, špecifická s vlastným koloritom. Chceme budovať značku Horehronie a jeho rozpoznateľnosť. A stojím si za tým, že sme v rámci hraníc okresu.

V posledných dvoch rokoch máme najviac aktivít v Čiernom Balogu a ubytovanie na Drábsku, Sihle či Lome nad Rimavicou. A to je paradoxné, pretože som síce z Brezna, ale rodičia pochádzajú z Čierneho Balogu a Lomu nad Rimavicou. Takže som sa takýmto spôsobom vrátila ku svojim koreňom. Našli sme tam dostatok ubytovania, ktoré je konkurenčnou výhodou, pretože tieto ponuky sa nachádzajú v naozaj malebných lokalitách a nenájdete ich na iných portáloch.

Mojím cieľom je posunúť sa viac na východ a na to “pravé” Horehronie. Je to rozmanitá studnica kultúry a folklóru. Ťažšie sa mi tam ale nadväzujú kontakty. Celý môj koncept je totiž postavený na osobných referenciách a odporúčaniach.

Ako remeselníci vnímajú tieto aktivity? Chcú sa zapájať alebo sú skôr uzavretejší voči turistom?

Je to veľmi individuálne a záleží to od charakteru človeka. Uzavretejší jedinci sú v kontakte s hosťami trochu rezervovanejší, ale vidieť veľkú snahu a chuť odovzdávať svoje remeselo ďalej. A potom je skupina extrovertov, ktorí sa vyžívajú v tom, že môžu odprezentovať to, čo ich napĺňa. Interakcia s hosťami je potom úplne iná.

Remeselníkov veľmi napĺňa, keď sa hostia o to remeslo prirodzene zaujímajú. Vtedy je to zadosťučinenie, pretože niekto ocení ich snahu a chce sa o tom naučiť viac. Historické a kultúrne poklady sú v rukách našich starých rodičov a prastarých rodičov. Nájdu sa mladí, ktorí sa tomu venujú, no skupina tých, čo to odovzdávajú aj ďalej, je menšia.

A čo najviac zaujíma turistov?

Hostí zaujíma gastronómia, výlety do divočiny, keramika. Výrobu si môžu vyskúšať priamo za hrnčiarskym kruhom, kde zistia, aké to je náročné a zaujímavé. Tkanie vyhľadávajú špecifickí klienti, ktorí idú viac za tradíciou a zaujímajú sa o staršie remeslo. V rámci gastronómie je to varenie tradičných jedál s Markou. Objavovanie nových chutí a vôní, ktoré patrí k cestovateľským zážitkom. Ovčiarstvo je ďalšou oblasťou, kde hostia spoznávajú proces výroby syrov, ktorý si hneď môžu aj vyskúšať.

Čo pre teba znamená cestovať v duchu zásad trvalého a udržateľného turizmu?

Vnímam, že rozvoj akéhokoľvek regiónu so sebou vždy prináša aj negatíva. Napríklad veľké projekty, ktoré zaťažujú životné prostredie a menia kolorit lokality. Viem to porovnať s Liptovom, kde to už prerástlo medze. Je to masovka, čo sa týka turistiky, atrakcií či ubytovania. Mne je blízka téma ekológie a prirodzene ma to viedlo k aktivitám, ktoré majú v porovnaní s komerčnými projektami menšiu záťaž a väčší prínos pre región.

Myslím si, že na Horehroní je obrovský potenciál pre konskú turistiku alebo zelené výlety do hôr s enviro sprievodcom. Priala by som si, aby namiesto veľkých hotelových komplexov mohli ubytovanie poskytovať menší ubytovatelia. Aby peniaze nešli do veľkých korporátov, ale aby ostali v regióne. Aby multiplikačný efekt hostí ostal v regióne a vedeli sme lepšie využívať miestne služby. Ak niečo robím a má to priniesť efekt, tak chcem, aby ho prinieslo do regiónu a nie veľkým korporátom. Takto to vnímam a celý koncept sa tak intuitívne vyvinul.

Bola by som rada, ak by to tak vnímali aj iní podnikatelia. Možno z týchto aktivít získame menej peňazí, ale vieme ich rozdeliť ľuďom, ktorí tu žijú.

Prečo si sa zamerala hlavne na digitálny detox?

Kedysi som bola presvedčená, že sa po škole do Brezna nikdy nevrátim. Nakoniec som si po všetkých skúsenostiach aj mimo Slovenska uvedomila, že život v malom meste je fajn. Viem, čo práca a život vo veľkých mestách prináša.

Dnes je doba náročná aj na našu pozornosť v online svete, nehovoriac o sociálnych sieťach, ktoré sú výborným kanálom na prezentáciu, ale všetkých nás to stojí veľmi veľa času. Často sa v rodinách namiesto konverzácie každý venuje svojej obrazovke. Osobná interakcia sa tak vytráca.

Uvedomujem si, aké dôležité je zostať offline a aj to poskytujú lokality, kde je problém so signálom. Síce to je zo začiatku nepríjemné, no v konečnom dôsledku je v tom možné nájsť oslobodenie. A keď z toho opadne prvotný stres a človek si na to zvykne, tak si oveľa kvalitnejšie oddýchne. Chcela by som, aby to ľudia vyskúšali. Asi nie dlhodobo, ale v rámci psychohygieny by sme to mali praktizovať aspoň na nejaký čas.

No technológie sa vyvíjajú a rovnako aj pokrytie. Koncept budeme musieť vyvíjať ďalej a možno raz ľudia budú dobrovoľne zamykať svoj mobil do skrinky v chalupe, aby si od neho oddýchli. Vnímam, že to už nie je len generačný problém, pretože sa šíri naprieč viacerými generáciami.

Vyhľadávajú Stey aj zahraniční turisti? Čo všetko ich zaujíma?

Zo začiatku som chcela na Horehronie privádzať práve zahraničných návštevníkov. Navštevovala som zahraničné turistické veľtrhy a robila som rôzne aktivity, aby sa to podarilo. Potom som si však uvedomila, že moja ponuka je skôr pre menšie skupiny a som malá na to, aby som vedela spolupracovať s veľkými partnermi.

Preorientovala som sa preto na slovenskú klientelu a vyšlo to. O ubytovanie a aktivity s pridanou hodnotou je záujem a k tomu sa neskôr začali ozývať aj zahraniční turisti. Časť z nich sa už dlhodobo vracia na Slovensko a konkrétne aj do našej lokality.

Ako vnímajú slovenské tradície a architektúru?

Sú z toho nadšení. Sú to ľudia, ktorí nevyhľadávajú ubytovanie v hoteloch a preferujú ubytovanie ďalej od miest a civilizácie. Každý geografický segment klientely u nás hľadá niečo iné. Ťažiskom je samozrejme prírodný potenciál doplnený práve o služby spojené s kultúrou.

Problémom je jazyková bariéra a úroveň služieb. Chýbajú im podrobnejšie informácie a kontaktné osoby, ktoré by zvládli komunikáciu v cudzom jazyku.

Zaznamenala si počas momentálnej situácie väčší záujem o vaše služby?

Keď odmyslíme prvotný lockdown, ktorý trval do konca apríla, tak počas leta bolo po celom Slovensku oveľa viac domácich hostí ako po iné roky. Nárast sme zaznamenali najmä pri ubytovaní. Mojou klientelou sú väčšinou rodiny s deťmi alebo mladé páry či malé skupiny ľudí. A u nich prevládal záujem o služby navyše. Zaujímali sa o remeslá, interaktívne zážitky a keby bola situácia stabilnejšia, tak by sme mali aj s výletmi veľmi rušné leto.

Ale tým, že bola ponuka obmedzená kvôli tomu, že remeselníci sú väčšinou rizikové skupiny, ktoré som nechcela ohroziť, veľa hostí som musela odmietnuť a ponúknuť im iné alternatívne aktivity, ako napríklad výlety do lesa s enviro sprievodcom. Dokonca sme ich mali viac na jeseň ako v lete. Nie sú to čísla, ktoré vedia zamestnať veľmi veľa ľudí, ale teší ma trend, že o to majú ľudia záujem a nie je to už len o komerčných atrakciách. Uvedomelý cestovateľ v rámci udržateľného cestovania chce deťom priblížiť nové veci cez vlastnú skúsenosť.

Ako vnímaš slovenský cestovný ruch?

Vo všeobecnosti služby, hlavne západne od nás, sú viac rozvinuté. Nemám na mysli len poskytovanie informácií a základné služby ako ubytovanie a gastronómiu, ale všetko, čo spadá pod multiplikačný efekt turizmu a všetky služby, ktoré vie návštevník využiť. A hlavne ich prepojenosť a vybavenosť. V tomto máme kopec práce pred sebou. No za poslednú dekádu sa veľa vecí zmenilo a mnoho mladých ľudí sa vracia so skúsenosťami zo zahraničia späť na Slovensko. Aj v rámci gastronómie je to veľmi pozitívny trend. Rozvíjame sa, ale máme kam ďalej rásť.

Čo ťa podnikanie naučilo?

Pre mňa je podnikanie o tom, že každý deň prekonávam svoje hranice a veľa sa učím nielen o sebe. Naberám nové kontakty a skúsenosti. Spoznala som veľmi veľa zaujímavých ľudí, ktorých by som inak možno ani nestretla. Posúvam sa dopredu a myslím si, že ten posun je badateľný.

Autonómia a sloboda prináša aj zodpovednosť. V porovnaní s klasickým zamestnaním je to úplne iná miera zodpovednosti. Rozvoj podniku závisí od mojich vlastných aktivít, takže si viem dobre zhodnotiť, koľko musím pracovať. Bežne sú to veľmi dlhé pracovné dni. Na druhej strane mám veľmi rada tú slobodu rozhodovania.

Je to obrovský prínos pre mňa samu a verím, že to funguje aj naopak. Mnohokrát máme krásne recenzie, ktoré veľmi tešia aj poskytovateľov ubytovania, sprievodcov aj remeselníkov a to prináša radosť z toho, čo robíme.

Mala si niekedy chuť s týmto projektom skončiť?

Áno a to hlavne prvé dva roky, keď som si nebola úplne istá, či to bolo dobré rozhodnutie. Išla som do toho bez veľkých investícií len s tým, čo som si našetrila a nevedela som, kam smerujem. Výsledný efekt môjho snaženia bol veľmi malý a tak som premýšľala nad tým, či z toho viem urobiť žijúci projekt. Prinieslo to aj veľkú zodpovednosť, pretože mi mnohí ľudia dôverovali a nebolo to o tom, že sklamem len samú seba.

Postupom času som sa dostávala do povedomia, produkty sa vyformovali a začalo to dávať zmysel. V tom čase nastal zlom a uvedomila som si, že to chce len viac času a už sa ďalej nemusím zamýšľať nad tým, či sa tomu venovať ďalej alebo nie. Som rada, že som vytrvala. Nájsť si uplatnenie v domovskom regióne a robiť to, čo ma baví a napĺňa mi prináša veľkú spokojnosť.

Máš pri tomto projekte, ktorý rozvíja región aj nejakú podporu od štátu?

Pomohol mi malou čiastkou pri vytváraní obsahu a videí. Som komerčný subjekt a tak je pre mňa ťažšie získať nejaké peniaze na rozvoj turizmu v regióne.

Aké sú tvoje obľúbené miesta na Horehroní?

Keby som si mala vyberať miesta, tak sú to tie nekonečné doliny pod hrebeňom Nízkych Tatier alebo v Čiernom Balogu. Veľmi dobre sa cítim na Šumiaci, aj keď dnes je pre mňa už destináciou. Kráľova hoľa a e-biky sú veľkým lákadlom pre mnohých a dedina už potom nemá taký ráz ako napríklad Heľpa. Aj keď žijem v malom meste neďaleko, je to pre mňa ako čarovná krajina. Užívam si cestu 66 až po Šumiac a napriek tomu, že je tam väčší pohyb turistov, stále má svoj genius loci.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

cestovanie cestovny ruch na slovensku digitálny detox horehronie stey turizmus udržateľnosť