Zlepší sa postavenie žien v cirkvi a akú úlohu zohrávajú médiá počas krízy? Júnové rozhovory s hrdinami

Prečítajte si rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti. Prinášame aj ďalšie meno zo série Hrdinovia minulosti. Ľudí, ktorí významne ovplyvnili naše dejiny.

8. 7. 2021

Lucia Trubačíková

Aj v júni sme vám priniesli rozhovory so zaujímavými osobnosťami, ktoré stoja za vašu pozornosť. O vojne na Ukrajine a politickej situácii v Rusku sme sa viac dozvedeli od odborníka na zahraničnú politiku Alexandra Dulebu. Na otázky týkajúce sa postavenia žien v cirkvi odpovedala rehoľná sestra Hermana a akú úlohu zohrávali médiá počas koronakrízy porozprával docent Radomír Masaryk.

Rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti

Alexander Duleba o vojne, ktorá zmenila Ukrajinu

Alexander Duleba pôsobí v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, kde sa zameriava na východnú Európu. V rozhovore s redaktorkou Monikou Šuchovou objasnil dlhotrvajúci konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom a jeho dopad na ukrajinskú spoločnosť.

„Vojny sú katalyzátorom sociálnych a politických procesov, pretože v mierových časoch ľudia nemajú dôvod prehodnocovať svoju identitu. Ukrajinci to museli urobiť, Rusko však tento výsledok neočakávalo. Ľudia, ktorí mu boli otvorení a verili, že je možné žiť tak ako kedysi, stratili túto ilúziu po okupácii Krymu a vojne na východnej Ukrajine.“

Prečítajte si celý rozhovor s Alexandrom Dulebom.

Alexander Duleba v rozhovore pre Heroes.sk
Foto: Martina Juríčková
Rehoľná sestra Hermana o živote rehoľníčky a ženy v cirkvi

Sestra Hermana je jedna z mála aktívnych rehoľníčok na sociálnych sieťach a verejne vystupuje na rôznych diskusiách. S redaktorkou Luciou Trubačíkovou sa rozprávali o dezinformáciách šírených na internete, živote rehoľnej sestry, ale aj postavení žien v katolíckej cirkvi.

„Je veľa aktívnych žien, ktoré by vedeli zastávať aj významnejšie posty v cirkvi. Prednedávnom sa strhla veľká debata o tom, keď pápež František vymenoval rehoľnú sestru do funkcie podsekretára Synody biskupov, prvýkrát sa tejto úlohy zhostila žena. Je to gesto, ktorým odkazuje, že ženy v katolíckej cirkvi majú zohrávať väčšiu úlohu.“

Prečítajte si celý rozhovor so sestrou Hermanou.

Hermana Matláková Satmárka
Foto: Lucia Trubačíková
Radomír Masaryk o vplyve koronakrízy na mládež

Radomír Masaryk pracuje ako docent na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. V rozhovore redaktorky Bašky Ilić odpovedá aj na to, aké dôsledky bude mať koronakríza na dnešných študentov a ako si budovať kritické myslenie.

„Na univerzite sme realizovali výskum mentálneho zdravia a zistili sme, že psychické problémy mladých sa zhoršili. Predstavte si mladého človeka, ktorý býva na internáte, je pánom svojho času, chodí na brigády alebo má prácu na čiastočný úväzok, má partnerku, koníčky, zábavu. A zrazu je späť u rodičov vo svojej detskej izbe. A rodičia sa niekedy k nemu opäť správajú ako keď bol stredoškolákom. Pre mnohých to bolo frustrujúce.“

Prečítajte si celý rozhovor s Radomírom Masarykom.

Radomír Masaryk
Foto: Martina Juríčková

Hrdinka minulosti

Nezabúdame ani na hrdinov minulosti, ktorí významne zasiahli do našich dejín. V júnovom výbere je ňou politička, bojovníčka za ženské práva a obeť komunistického režimu Milada Horáková.

Milada Horáková (1901 – 1950)

Milada Horáková bola jednou z najvýznamnejších žien našej histórie. Česká politička a zástankyňa ženských práv sa podieľala na vytváraní zákonov prispievajúcich k rovnoprávnosti. Osudnou jej však bola kritika komunistického režimu. Bola nespravodlivo odsúdená a jej poprava sa zaradila medzi najväčšie justičné vraždy totalitného Československa. Deň popravy sa zapísal aj do dejín. 27. jún si v Českej republike pripomínajú ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu.

(Ne)stĺpček

To najmenej, čo môžeš urobiť

Posledný júnový deň oslavovali nielen školáci, ktorí si preberali svoje vysvedčenia, ale aj ochrancovia práv zvierat a aktivisti iniciatívy Koniec doby klietkovej. Európska komisia týmto dňom začala proces na ukončenie klietkového chovu zvierat v Európskej únii. V praxi to znamená, že sliepky, králiky, kačice alebo prepelice nebudú o niekoľko rokov musieť prežiť celý svoj život v malých špinavých klietkach. Som jednou z 1,4 milióna občanov Európskej únie, ktorí podporili iniciatívu svojím podpisom a hoci som urobila to najmenej, čo som mohla, prispelo to k zmene. A keď som sa pred pár dňami dozvedela o petícii Osloboďme národné parky, ktorej iniciátori žiadajú obmedziť ťažbu dreva a výstavbu v národných parkoch, neváhala som. Nie je v našich silách spasiť celý svet. Keď ale uvidíte iniciatívu, s ktorou sa stotožňujete, neváhajte ani vy urobiť to najmenej, čo môžete.

Lucia Trubačíková

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

(ne)stĺček blog hrdinovia minulosti rozhovory s hrdinami