Kvetúlok: Keď si ľudia kúpia "opravenú" rastlinku, dávajú najavo, že im nie je ľahostajný osud spoločnosti a planéty

V centre Banskej Bystrice na druhom poschodí historickej budovy vytvorili Monika Orémusová a Jozef Balák zelený svet Kvetúlok – útulok pre rastliny. Vítaný je ktokoľvek.

Rozprávali sme sa o moci rastlín a o hlbokej potrebe človeka sa o niečo starať a zušľachťovať.

Rozprávate sa s rastlinami?

monika Samozrejme, že sa s nimi tak trošku rozprávame. Zvyknem im dohovárať, aby to nevzdávali. Alebo, ak nejakú vyhadzujem, tak jej musím vysvetliť prečo.

Najmä ich však chválim, napríklad keď vyraší nový lístok.

Kto ste, čo ste?

jozef  Máme založené občianske združenie Ateliér Strop, v ktorom spolupracujeme ešte s dvomi ďalšími členmi.

monika Naše pôvodné zameranie bolo rozbehnúť tu doučovanie kresby a maľby. Čisto len ako súčasť dizajnu kancelárie sme sem chceli dať lavičku a police s kvetmi a vzorkami pôdy, lebo člen nášho občianskeho združenia je zároveň zakladateľom združenia Organica.

Všade bolo ticho, nikde žiadni ľudia, a v tej tichosti sme sa začali aj s kamarátmi starať o rastliny a viac sa o ne zaujímať.

jozef Organicky v týchto priestoroch vyrástol koncept Kvetúlku, čo je útulok pre rastliny.

monika V podstate si to od nás vypýtali ľudia. Majiteľ tohto priestoru nám nechal pred dverami muškáty s odkazom, že jeho žena si poranila nohu a poprosil ma, či by som sa o ne zatiaľ vedela postarať. Súčasne začali za mnou chodiť kamaráti, či by mi nemohli podonášať nejaké ich rastlinky, aby som ich dala dokopy a začalo sa to samo formovať.

Časom tu už bolo priveľa rastlín a nemohli sme si ich tu všetky nechať. Vtedy skrsla myšlienka adopcie. Napadlo nás predávať ich, ale s iným nábojom. Za symbolickú cenu a s tým, že budú mať spísaný svoj príbeh, rodný list a vlastné meno.

Nazývam to rastlinnou morálkou. Znamená to jednoducho poskytnúť druhú šancu a nemusí to skončiť len pri rastlinách.

jozef Celé to fungovalo tak, že sme len vyrovnávali náklady a čas, ktorý sme investovali do toho, aby sme rastlinu zachránili a ošetrili.

Kvetúlok nezarába. Nedokázal by pokryť ani priestor, materiál alebo energiu človeka, ktorý by tu mal byť zamestnaný. Vtedy sme si povedali, že to musíme urobiť inak. Hľadali sme spôsob, ako si vytvoriť podmienky k tomu, aby sme mohli prejsť z hobby do profesionálneho levelu. Tak vznikla Kvetáreň, obchod s rastlinami, ktorý živý nás aj Kvetúlok.

Transformácia do profesionálneho levelu prebehla ako?

monika Ja som bola vždy trošku vystrašená a chcela som to robiť len ako koníček. Potom prišla kamarátka Paťka, ktorá v Banskej Bystrici vlastní bezobalový obchod Nebalené, aby som u nej urobila workshop. Jojo vtedy pracoval vo Francúzsku.

Spravila som workshop a išla som domov s tým, že desiati ľudia si so mnou urobili rastlinné terárium a boli z toho namäkko. Mohla som niekomu niečo vysvetliť a odovzdať. Tí ľudia ma vyniesli hore a dali mi pocítiť dôveru z ich strany. Bol to pre mňa wau moment. Jojo ma absolútne podporil a začal ma motivovať k tomu, aby sme do toho išli.

jozef  V tom čase som robil tesárčinu a zachraňoval jeden dom. Mal som čas rozmýšľať nad svojím budúcim životom. Hovoril som si, že na jednej strane je super, keď ťa život zavedie na miesto vo Francúzsku, kde prerábaš krásnu historickú budovu. Vybrali si ťa. Si v tom dobrý. Ale si preč.

Chcel by si ráno cvičiť na gitare. Mať čas na partnerský vzťah a užívať si toto pekné mesto, do ktorého si sa vrátil. Nikdy tu však nie si. Toto boli moje pocity v skratke. Vedel som, že v Monike to je, ale čakal som na moment, keď si to vyskúša a to bol práve ten workshop.

Nikdy som sa toho nebál. Veď aj keby to nevyšlo, dali by sme do toho peniaze a skrachovali, tak čo? Postavíš sa k tomu čelom a ideš znova.

Rastliny neboli vašou prvou voľbou. Stali sa však z vás takpovediac zaklínači rastlín.

jozef Ja mám vyštudované účtovníctvo a filozofiu, Monika maľbu a šperkárstvo. Jej rodičia síce vlastnia kvetinárstvo, ale naše vedomosti a zručnosti nadobúdame samoštúdiom a hlavne praxou. Venujeme tomu veľa energie, učíme sa v procese a neustále sa zlepšujeme a zdokonaľujeme naše fungovanie.

Prostredníctvom záchrany rastlín systémom pokus-omyl sme sa o nich naučili najviac. Niektoré boli obzvlášť brutálne. Odporúčame a odovzdávame ďalej ľuďom len to, čím sme si sami prešli a čo nám fungovalo, aby nemuseli prechádzať rovnako dlhou cestou ako my.

Aká je filozofia vášho fungovania?

jozef Chceme ľudí najmä preučiť to zažité „neviem sa starať o rastliny, všetko mi zomrie“. Bežne sa stane, že človek kúpi sukulent, ktorý žije aj dva mesiace, nevidno na ňom nič a potom zhnije. A nie je to vina toho človeka, ale rýchleho spôsobu predaja.

monika Toto sme nevymysleli my. V každom odvetví máš slow a fast (pomalosť a rýchlosť, pozn. red.). My sa prikláňame k slow (pomalosti). Najlepšie sa to vysvetľuje na veľkých reťazcoch, ktorým keď príde dodávka tovaru, automaticky ju vyložia na pulty a predávajú. V ten istý deň, ako rastlinka dorazí, si ju môžeš hneď kúpiť. V tom je to riziko. Je to živý tovar a je neuveriteľne dôležité k nej tak aj pristupovať. Nechať ju aklimatizovať, skontrolovať, či nie je preliata, podliata, nakazená. V akom je stave. A to ukáže len čas.

jozef Funguje to rovnako ako pre človeka. Pricestuješ z tepla do zimy a po týždni doma napríklad prechladneš. Čo chceš vtedy ako prvé? Aspoň na dva, tri dni vypnúť. A tej rastlinke to trvá dlhšie.

Pomalosť sa nám prelína cez všetko, čo robíme. Od toho, že balíme rastliny do niekoľkokrát použitých krabíc, cez to, že obchod sme dali dokopy vlastnými rukami a skoro všetko sme sa snažili poskladať z už použitých materiálov.

monika Ekológia a etika sú naše základné hodnoty.

Ako funguje poradňa?

jozef  Nenechávame v tom človeka samého. Rozdelil by som našu službu na dva hlavné smery. V prvom rade edukujeme o tom, čo si rastlina zažije predtým, než si ju od nás človek kúpi. Následne dostane celé naše know-how o tom, ako sa o ňu starať.

monika Ľudia nás taktiež kontaktujú cez Facebook, Instagram či email, ak majú doma rastlinku, s ktorou si nevedia sami poradiť. Ja im zašlem formulár s približne pätnástimi otázkami a k tomu si od nich žiadam veľa fotiek. Čím je to podrobnejšie, tým lepšie. Na základe tohto sa snažím zistiť príčinu a spolu ešte dlho potom riešime tú rastlinu na diaľku.

Robievame však aj výjazdy, keď je na to priestor. Ľudia nám píšu aj z Viedne, či by sme neprišli osobne, nepopremiestňovali rastliny v priestore a neporadili im, ako presne sa o ne starať.

Napĺňa to moju víziu, ktorú som o tomto celom mala, že som vlastne taký doktor, ktorý namiesto zvyčajného kufríka príde s košíkom, v ktorom má krhlu, nožnice, hnojivo, substrát a ide. Urobí analýzu, aplikuje úpravy a tá rastlinka je šťastnejšia.

Je to svieži prístup k zdraviu. Komplexná starostlivosť.

monika Je to ako psychosomatika. Treba ísť po príčine a aj to je dôvod, prečo je ten dotazník nastavený veľmi podrobne. Starostlivosť o živú bytosť je krehkou záležitosťou.

Ľudia nám veľakrát po čase posielajú fotky. Zdieľajú s nami, ako sa rastline darí a sú z toho šťastní. Berú to ako my. Špeciálne. To mi robí riadnu radosť.

Znie to, ako by ste ľudí viedli k budovaniu láskyplného vzťahu.

monika Starať sa o ľudí, zvieratá a rastliny, jednoducho niečo zušľachťovať, je veľmi dobré pre každého človeka na svete. Nielen niečo neustále získavať, ale aj dať a potom z toho vidieť výsledky vo forme toho, že život žije.

Hovorí sa, že podnikať by človek nemal s rodinou alebo s priateľmi. Vy ste partnermi v živote aj v práci.

monika Trikrát sme skoro zavreli.

jozef Na začiatku bol asi najväčším problémom to, že sme sa naťahovali o to, kto prináša do práce čo a kto viac. Nakoniec sme si však uvedomili, že, my sme jedno. V procese učenia sme sa prestali do seba tak starať. Vložili sme dôveru do seba navzájom a našej spoločnej snahy to tu celé budovať.

monika Príde mi prirodzené robiť s niekým, koho milujem, prácu, ktorú milujem. Nerada som na to sama. Potrebujem podporu a zdieľanie radosti. Tým, ako spolu vytvárame veci, tak popri tom tvoríme svoj spoločný život.

Čo ste sa jeden od druhého naučili? Čo na tom druhom považujete za inšpirujúce?

monika Pokoj a schopnosť brať veci trošku s nadhľadom. Jojo má nastavenú zdravú hranicu a v tom je sila. Absolútne obdivujem, že dokáže byť nemateriálny. Nelipne na veciach. Je vnútorne slobodný.

jozef Som tak trochu stoik. Snažím sa byť pripravený na všetko. Veci beriem, ako ku mne prichádzajú a tomu sa prispôsobujem. Nie som zdeptaný, keď sa niečo nedeje tak, ako si predstavujem.

Monika ma naučila milovať. To je jasné a hovorí to o všetkom. Každú maličkosť, do ktorej sa pustí, robí s láskou. To na nej obdivujem a to ma učí.

Ako fungujú záchrany?

jozef Sú rôzne okruhy. „Neviem sa už postarať, je mi to ľúto, zomiera, prosím…“, alebo „je to po mamine, po dedovi…“ Ľudia sa sťahujú  a rozvádzajú.

Zachránili sme aj niekoľko rastlín z obchodných reťazcov, keď sme vedeli, že už je po posledných zľavách a budú sa vyhadzovať nepredané kusy. Ľuďom sa uľaví, lebo psychologicky ich nechcú vyhodiť.

monika Väčšinou je im to naozaj ľúto a to je dobré znamenie. Vyplynula z toho ďalšia pridaná hodnota našej práce. Akási sociálna služba, ktorú vykonávame bez toho, aby sme vedeli, že to budeme robiť. Cítime ten vzťah a o to viac sa ešte snažíme. Je to pre nás obojstranne dojímavé.

Keď mi noví majitelia pošlú fotky adoptovanej rastliny, a pamätám si aj, kto boli pôvodní, označím aj ich, aby mohli vidieť, ako sa ich bývalej rastline darí. Je to veľmi osobné.

Pripomína mi to paralelu s tým, aké je dnes pre mnohých jednoduchšie niečoho sa zbaviť a za pár eur kúpiť náhradu. Máme ešte ako spoločnosť nádej v tom, že sa vrátime späť k tomu, že pre nás bude prirodzenejšie snažiť sa svoje veci, ale aj vzťahy opraviť, než ich neustále nahrádzať a hromadiť?

monika Ľudia, čo k nám chodia adoptovať si rastlinky, si volia práve tú menej pohodlnú cestu. Tým, že si nekúpia novú, ale „opravenú“ rastlinku, možno niekedy aj nevedomky dávajú najavo, že im nie je ľahostajný osud spoločnosti a planéty.

Myslím, že pokiaľ budú existovať second handy, bazáre a antikvariáty, a budú pribúdať, kráčame správnym smerom. My, Slováci, sme podľa mňa na tom ešte dobre. Sme vychovaní byť skromní, vážiť si, čo máme a nežiť tak instantný život ako tam za oceánom. Vidím to pozitívne. Treba začať od seba. Mne pomáha nepripisovať materiálnym veciam až takú dôležitosť a vážnosť, ale zároveň chápať ich hodnotu. Byť si vedomý, čo všetko stojí za ich výrobou, ako k nám produkt cestuje a podobne.

Porozprávajte mi zopár príbehov.

jozef Prišiel chalan s úplne zničenými rastlinami s tým, že manželstvo sa nepodarilo zachrániť, tak dúfa, že aspoň rastliny sa podarí. Tie boli na tom fakt zle, ale krásne sa dali dokopy a všetkým sme našli nový domov.

monika Alebo si nás našla veľmi vedomá pani, ktorá mala naozaj hlboký vzťah k rastlinám svojej zosnulej mamy. Trápilo ju, čo s nimi bude. Porozprávala nám o ich histórii. Práve jeden masívne obrovský fikus jej mamina vypestovala zo semiačka. Navrhli sme jej, že by sme ho radi po jej mame pomenovali. A tak máme fikus Aničku. Naj príbehy zdieľame na Instagrame.

Ani jeden z vás nie je z Banskej Bystrice. Prečo ste si vybrali práve stred Slovenska?

jozef Veľa sme tu zažili. Študovali sme tu.Je čas vrátiť to mestu späť. Chceme byť príkladom v tom, že je možné napĺňať svoje ambície aj tu a vytvoriť priestor pre tých, čo prídu po nás. Ak tu potom ostatnú ďalší dvaja-traja ľudia, tak región zase o niečo vyrastie.

Čaro menšieho mesta je v tom, že sa ľudia navzájom poznajú. Je rozbehnutá spolupráca medzi malými obchodníkmi? Podporujete sa navzájom?

jozef Prirodzene, keď sa tu objavíš na trhu, tak ťa okolie začne vnímať. Kvetúlok je spojenie. Zopár kvetov je v Artfore, v centre nezávislej kultúry Záhrada, v Nebalené. Banke 365, ktorá je environmentálne orientovaná, zapadáme do konceptu a keď potrebovali pomôcť s rastlinami, robili sme im záchranku.

monika Prelína sa to aj do zjavne nepodstatných maličkostí. Keď sme posielali balíky, zvykli sme do nich pribaliť noviny z Artfora. Je to založené na veľmi kamarátskej báze. Malá obojstranná pomoc. Keď má niekto nejaký nápad, tak to spoločne spravíme.

Prečo je dôležité, aby sa mladí ľudia vracali do regiónov?

monika Som všetkými desiatimi za to, aby ľudia cestovali a získali skúsenosti v zahraničí. Zistila som, že keď sa človek rozhodne neskôr vrátiť, viac precíti ten pocit domova. Ja som po návrate dostala úprimnú chuť starať sa o svoje okolie, zúčastňovať sa diania v meste, združovať sa, zaujímať sa, tvoriť komunitu a podporovať sa navzájom.

Spôsob, akým podnikáte, akoby nepodliehal vonkajším tlakom. Robíte veci, ktoré vychádzajú zásadne z vášho presvedčenia a podnikanie vám doslova kvitne.

jozef Niektoré motivačné literatúry radia, aby si človek nad stôl nalepil obrázok toho, po čom túži a išiel si za tým. Predstav si ale, že máš práve deň, keď sa ti nedarí a ešte sa k tomu všetkému dívaš na niečo, čo ešte nemáš a vnútorne ťa to ničí. Cítiš sa ako jeden veľký neúspech. Podľa mňa tento spôsob nie je práve ten najfunkčnejší. Je, samozrejme, rozumné zrátať si dva a dva, ale my našu pozornosť prioritne nezameriavame na to, koľko by to malo vynášať o rok alebo o dva.

monika Toto mi Jojo stále pripomína. Tie malé schodíky, ktoré sme už spolu postupne vystúpali. Hovorí: „Spomeň si, kde sme boli pred pár mesiacmi.“ Lebo ja mám tú tendenciu sústrediť sa na to, čo sa nedarí a tým si odoberám radosť.

jozef Môžeš sa pripraviť akokoľvek a napriek všetkému to jednoducho niekedy nemusí vyjsť kvôli vonkajším okolnostiam. Ak je to však niečo, čo robíš rád, stále z toho vyjdeš vnútorne naplnený. Na neúspech sa však nesústredíme. Načo aj?

Očividne to funguje. Začali ste v čase korony a za rok aj niečo ste rozbehli útulok pre rastliny aj obchod, a žije to úspešným životom.

jozef Uživí to seba, nás dvoch a dve mačky.

Je to takmer ako v živote rastlín. Keď máš správnu pôdu, svetlo a vlahu, tak sa ti darí.

monika Presne. Je to o detailoch, ktoré tvoria dennodenný život.

Kam plánujete smerovať do budúcnosti?

monika Opäť oživiť plány Ateliéru Strop. To všetko, čo sme odkladali a nebol na to čas. Chceme sa k tomu vrátiť. Robiť viac workshopov, chodiť viac medzi ľudí, vymýšľať nové produkty. Jednoducho tvoriť. Som na nás veľmi hrdá, že sme to naozaj neodflákli. Odmakali sme si to pracne a poctivo. Kebyže máme sedem životov, tak robíme ešte viac, ale potrebuje to čas a aj tých správnych ľudí, aby sme to posúvali ešte ďalej.

Keď som sa pripravovala na rozhovor, veľa som čítala o biologickom poli rastliny. Je schopná vsiaknuť negatívnu energiu a pretransformovať ju. Ja mám stále chuť ľahnúť si u vás v Kvetárni alebo aj v Kvetúlku na zem a dívať sa, ako prechádza svetlo cez listy. Aký máte názor na liečivú silu rastlín?

monika Nás vyliečili. Predtým, než sme rozbehli tento projekt, sme boli veľa od seba a keď sme napokon spolu trávili spoločný čas, tak sme na seba neboli vždy naladení. Z toho plynulo aj to, že sme na seba bývali zlí. Ja to vnímam tak, že nám rastliny doliečili náš vzťah.

Pre mňa je návrat človeka ku koreňom dlhšia životná téma. Ako ľudia sme odpojení od divočiny, od seba a našej prirodzenej divokosti. Máme tendenciu uzatvárať sa v mestách, no posledné dva roky zvýraznili potrebu prepájať sa opäť s prírodou. Sme viac zavretí a rastliny sú pre nás spoločnosťou.

Rastlina počúva. Vidíš, že keď rastie, počúva. Keby sme vypratali miestnosť od všetkých našich rastlín, tak je tu mŕtvo. Život plodí život a životaschopnosť. Niektoré teórie sa môžu zdať niektorým typom ľudí uletené, ale intuitívne všetci cítime, že je na tom kus pravdy.

jozef Ja nie som veľmi na ezoterické, vedecky nepodložené veci. Som skôr skeptik. Nemôžem ale poprieť, že sa cítim lepšie v miestnosti s rastlinami. Myslím si, že ak sa človek vie postarať o rastlinu, pravdepodobne sa dobre postará aj o psa, o seba, svojho suseda, o svet…

Je niečo, čo by ste chceli, aby odznelo na záver?

monika Minulý týždeň mi náhodou vybehol na Instagrame profil z Ameriky, Plant rescuer. Presný Kvetúlok. Ona netuší o nás a ja som netušila o nej. Veľmi sa mi páči, že nezávisle na sebe ľudia ašpirujú k tomu vydať sa podobným smerom. alenaNáš zámer nikdy nebol obsadiť si nejaké prvenstvo. Naša jedinečnosť je náš priestor, náš osobný vklad, ale v žiadnom prípade si neuzurpujeme možnosť toho, aby sa to nešírilo ďalej. Práve naopak. Ľudia potrebujú emóciu. Niekedy mám pocit, akoby sa im tu u nás roztápali srdcia.

Občas sa totižto môže zdať, že sme všetci na seba poväčšine len hnusní. Neveríme si navzájom ani v to, čo milujeme, bojíme sa niečo začať.

Týchto desať metrov štvorcových je veselý svet, kde sa každý môže cítiť, ako chce. Ľudia sa v našich priestoroch obklopení rastlinami na moment zastavia a majú zážitok ako v galérii. Prestúpia ich emócie, vydýchnu si a možno si pripomenú, že sa dá na svet nahliadať aj inak.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

druhá šanca ekológia zero waste