Lenka Hlinková: Stereotypy sú problémom aj v IT. Dievčatá nepatria len do humanitných vied

Lenka Hlinková je autorkou knihy Ženský algoritmus. Počas svojej kariéry v IT si všimla nedostatok žien v tejto oblasti a začala sa aktívne zaujímať o jeho príčiny. Svojou knihou i aktivitami posmeľuje a motivuje ženy, aby sa nebáli IT ako oblasti, v ktorej majú svoje miesto.

Akou pozíciou sa začala tvoja cesta v IT?

Začínala som v telekomunikáciách na oddelení logistiky v lokálnej firme, neskôr som išla do korporácie, kde som sa stala projektovou manažérkou. Nemusela som ovládať technické veci, na to tam boli inžinieri, no už vtedy som si uvedomila, aké frustrujúce je, keď projektový manažér netuší, o čom sa hovorí.

Keď som hľadala prácu v Anglicku, rozhodla som sa presunúť do inej sféry a vybrala som si digitál – vývoj mobilných aplikácii a webu. Zostala som na úrovni projektového manažéra a na začiatku to pre mňa boli tvrdé časy. Niektorým výrazom som nerozumela, a to nielen v anglickom, ale ani v slovenskom jazyku. Neustále som sa však pýtala vývojárov a googlila si neznáme výrazy, no tak, aby som sa nedegradovala, keďže ma vzali priamo na seniorskú pozíciu. Bolo to chvíľočku “fake it, till you make it” (predstieraj, že to vieš, kým sa to nenaučíš, pozn. red.). Ťažké časy ma však posunuli najviac a naučila som sa veľmi disciplinovane samoštudovať.

Prečo tak málo dievčat siaha po štúdiu technických smerov?

Veľa žien, ktoré stretávam v IT, pochádza z ekonomických škôl, je u nich určitá tendencia k matematike a štatistike. Tiež sú to často študentky jazykových odborov, keďže angličtina sa dá v IT perfektne využiť. Dievčatá si však nevyberajú samotnú IT sféru, najčastejšie ich nenakopnú rodičia, ktorí majú mylné predstavy o štúdiu ich dcéry medzi chlapcami študujúcej “niečo chlapčenské”. Problémom je tiež slabá osveta o tom, aké má táto sféra uplatnenie a tak posielajú dievčatá do viac stereotypných smerov, zvyčajne humanitných.

Podľa prieskumov majú mladí ľudia predstavu, že študovať techniku je nudné, pretože učivo je zastaralé. V rámci kurzov, ktoré robím pre organizáciu Aj ty v IT (napr. vývoj webu či UX), sa nám hlásia študentky technických fakúlt, pretože podľa ich slov sa tam takéto moderné veci neučia a všetko sa musia doučovať vo voľnom čase. Školy neaktualizujú sylaby a učia programovanie v jazykoch, ktoré sa už nepoužívajú. Študenti síce dostanú základ, ale pokiaľ ide o šikovných ľudí, všetko sa učia sami mimo školu.

Je aj tu problémom nedostatok kvalitných učiteľov?

Je to citlivá téma a títo ľudia určite robia veľké obete. Avšak nevedia zaujať študentov. Podľa mňa je problém, že sa stratil kontakt univerzitného prostredia s reálnou praxou.

Považuješ detstvo za dôležitý faktor podporujúci záujem o IT?

Určite. V mojom prípade vnímam pozitívne, že sme boli štyria súrodenci a mohli sme si požičiavať hračky. Môj brat priniesol pomerne skoro domov počítač, ku ktorému som mala prístup a videla som, ako funguje. Všetci sme si to skúšali, najčastejšie ho pokazili, čo vôbec nie je na škodu, lebo sme sa ho potom naučili aj opraviť.

Problém vidím v stereotypizácii hračiek – dievčatkám sa vyberajú iba dievčenské hračky, chlapcom iba chlapčenské. Je jasné, že dieťa potom inklinuje k takým typom aktivít. Chlapci sú často odrezaní od hračiek typu bábika, pretože to ihneď evokuje prejav slabosti alebo nebodaj sexuálnej orientácie. Nikto nepochváli chlapca s bábikou, že z teba bude super otecko a dievčatko s autom zase, že z teba bude super šoférka.

Ako k malým dievčatkám sa k nám stále správajú tak, že musíme byť neustále ochraňované alebo sa o niekoho starať. Preto si neskôr vyberáme povolania typu učiteľka, zdravotná sestra… Ja sama svojej dcére nevravím, že sa s niečím nemôže hrať, pretože je to pre chlapcov. Chcem jej ukázať viac možností, aby si neskôr mohla vyberať.

Ako sú ženy prijímané mužmi v IT?

Na Slovensku sú prijímané relatívne pozitívne a ženy majú dvere otvorené. Iné to je pri obsadzovaní žien na pozície, ktoré sú vedúce, manažérske alebo vyžadujú dlhodobé záväzky. Pokiaľ sú v produktívnom veku, veľa zamestnávateľov berie do úvahy riziko, že odídu na materskú. Ešte stále tu vidím veľa predsudkov a nie je veľa firiem, ktoré majú v interných smerniciach zapracovanú ochranu žien proti sexizmu alebo diskriminácii. Zatiaľ tu stále záleží od toho, kto je vo vedení a aký je jeho prístup k tejto problematike.

V zahraničí som si všimla, že sexistické poznámky sú absolútne tabu. V každej firme má HR oddelenie k sťažnosiam tohto typu uši otvorené a muži si sami dávajú pozor. Celkovo sú tam voči inakosti otvorení viac ako my.

Je to pre nich viac prirodzené alebo si iba dávajú väčší pozor?

V zahraničí sa na vysokých školách téme diskriminácie venuje minimálne jeden semester. Keď som prišla do Anglicka, neuvedomovala som si, čo to je. Ja sama som bola sexistická pri výbere kolegu na projekt, keď som uprednostnila muža pred ženou iba kvôli tomu, že išlo o projekt pre Audi – ved predsa autám rozumie lepšie muž ako žena.

Bol to totálne stereotypný prístup, ktorý som mala v podvedomí. Nikomu som nechcela ublížiť a myslela som si, že pracujem na základe faktov, ktoré však boli len mojimi predsudkami. Bola som poučená a uvedomila som si, čo máme v sebe. U nás sa zatiaľ veľmi nerozširuje osveta na túto tému, ale verím, že keby sa rozširovala, naše správanie by bolo uvedomelejšie.

Nie sme národ otvorený inakosti, ani čo sa týka veku. Vo firmách, ktoré som zažila, je vekový priemer okolo 35 rokov a každý, kto je po štyridsiatke a nie je veľmi profi vo svojom odbore, sa aspoň trošku trasie o svoje miesto, keďže sa stále uprednostňuje mladosť, dynamika a sledovanie trendov.

Čo sú hlavné dôvody, prečo ženy nesiahajú po tejto profesii?

Častý prípad je, že po ňom aj siahnu, no potom v ňom nezotrvávajú. Na Slovensku k tomu nemáme štatistiku, no v USA je to až 43 % žien, ktoré z IT odchádzajú. Nie je to len sexizmus, ale najmä to, že žena, ktorá má rodinu, potrebuje flexibilitu. To je dôvod, prečo si nepýtame vyšší plat – sme rady, keď nás niekto vôbec príjme a dá nám akú-takú flexibilitu, viac si nechceme pýtať.

Sme nastavené usilovne a tíško pracovať, a dúfame, že si nás možno niekto všimne a povýši. Potom sme frustrované z nenaplnených očakávaní, pretože sme si ich držali pre seba. Naopak, muži ich vyslovia nahlas a jasne stanovia, k čomu ašpirujú.

A čo sklený strop v IT, je oproti iným sféram niečim špecifický?

Je, práve tým, že je v ňom málo žien. V oblastiach, kde je viac žien, sa ich aj viac dostane vyššie. V IT je ich málo, celý IT svet je nastavený mužmi a orientovaný na mužské správanie – priebojnosť, stručnosť. Pokiaľ žena na sebe nezapracuje a trošku sa tomuto svetu neprispôsobí, nezdá sa vedeniu ako vhodný kandidát. Často sa mi stáva, že som sama žena pri rokovacom stole, a to tu i v zahraničí. Ambície žien sú čiastočne nenaplnené, pretože o nich nedajú vedieť.

Aký je tvoj názor na kvóty žien vo vedúcich pozíciách, ktoré sú zavedené v niektorých krajinách, napríklad v Škandinávii?

Ak by som mala byť prijatá na nejakú pozíciu len preto, aby sa naplnila kvóta, ja sama by som si to veľmi necenila a určite by bola otázka času, kým by mi to niekto vyhodil na oči. Za kvóty nie som.

V Škandinávii sa pri určitom type spoločnosti zaviedlo, koľko žien má byť v predstavenstve. Firmy sa zrazu cítili byť veľmi zviazané tým, že musia obsadzovať ľudí podľa pohlavia, a nie podľa kvalít, preto premigrovali na inú právnu formu spoločnosti, len aby mohli obísť toto nariadenie.

Povedzme si pravdu, je tu toľko žien, ktoré by mali ambície a zároveň dostatočné schopnosti? Nie je nás toľko, aby sme mohli byť pol na pol. Vidieť to už na tom, koľko žien v IT pracuje alebo študuje.

Čo je najväčší prínos žien do IT?

Bola by veľká trúfalosť to takto zovšeobecniť. Myslím ale, že najväčší prínos je inakosť. Akonáhle sa do tímu príjme žena, zvykne priniesť iný uhol pohľadu do nápadov a inovácii. Napríklad z praktického hľadiska, keď sa vyvíjajú aplikácie pre ženy, často sú kritizované ako napr. Apple Health za to, že neberie do úvahy ženskú menštruáciu. Niektoré produkty jednoducho nemôžeme vyvíjať unisex a musíme brať ohľad na to, že sme dve pohlavia a máme rôzne fyziologické potreby. Žena pri vývoji produktu reprezentuje tak veľmi potrebnú diverzitu v používateľoch.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

lenka hlinkova rozhovor zeny v IT