Marek Madro: Táto situácia nebude trvať večne, raz pominie a dovtedy z nej môžeme spraviť benefit

Človek by mal vyhľadať pomoc ešte predtým, ako sa pre neho stane problém neznesiteľný.

31. 5. 2020

Katarína Jančovičová

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Marek Madro je psychológ, ktorý založil projekt Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. Poradňa je momentálne najvyužívanejšou krízovou linkou dôvery na Slovensku. So svojím tímom psychológov pomáhajú aj mladým ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ľuďom, ktorí uvažujú nad samovraždou či obetiam sexuálneho násilia. Po vypuknutí pandémie koronavírusu na Slovensku sa spolupodieľal aj na vzniku Krízovej linky pomoci, ktorá sa sústreďuje výhradne na problémy ľudí zapríčinených koronakrízou.

Nesmierne si vážime prácu ľudí, ktorí v prvej línii boja proti ochoreniu Covid-19 a jeho následkom. Tento rozhovor je tretí zo série Hrdinovia dnešných dní. Ďakujeme.

Prečo ste sa dali na psychológiu?

Chcel som byť pri mladých ľuďoch, ktorí zápasia s duševnými ťažkosťami, pomôcť im a zároveň vedieť, aká „veda“ sa za tým skrýva. Keď som pozoroval svojich vtedy skúsenejších kolegov pri práci s mladými ľuďmi, vŕtala mi v hlave myšlienka a túžba po poznaní. Ako to robia? A čo vlastne robia? Videl som, ako sa pri nich tí mladí ľudia menili, mali nádej a chuť bojovať a ísť ďalej. Štúdium bolo pre mňa školou o živote. Bol som šťastný, aké možnosti sa mi vďaka nemu otvorili.

Čo vás inšpirovalo k založeniu internetovej poradne?

K vytvoreniu bezpečného miesta na internete ma inšpirovala Orava, kde som mal možnosť založiť nízkoprahové centrum pre mladých ľudí. Denne sme spolu trávili čas, venovali sa rôznym aktivitám a rozprávali sa na rôzne témy.

Keď som prišiel domov, sadol som si za počítač a na sociálnych sieťach som chcel komunikovať s mojimi blízkymi a priateľmi, ale okrem toho mi začali písať aj tí mladí ľudia, s ktorými som strávil celý deň. Podstatný rozdiel bol v tom, že to, o čom mi písali na Facebooku, bolo omnoho závažnejšie ako to, o čom sme sa rozprávali počas dňa. Postupne sa z myšlienky stala realita a dnes sme už v online priestore pre mladých osem rokov.

Ľuďom pomáhate denne. Kedy cítite pri práci zadosťučinenie?

Pre mňa je to česť, dar a výsada stáť pri mladých ľuďoch, keď im je ťažko, majú chuť to tu celé zabaliť, keď nám dovolia vstúpiť do ich životov, stať sa ich súčasťou. Príbehy veľakrát pripomínajú dej filmu, ale oni to naozaj žijú a obdivujem ich za to, ako to zvládajú a aj za to, že prídu požiadať o pomoc a dovolia nám byť v tom s nimi. Zadosťučinenie určite cítim, keď sa nám podarí zachrániť ľudský život a keď mu dáme znova nádej.

Madro rozhovor
Foto: Martina Juríčková

Čo sa na vašej práci zmenilo, odkedy vypukol koronavírus na Slovensku?

Naše online linky dôvery ihneď praskali vo švíkoch. Navýšili sme preto počet našich psychológov zo 40 na 60 a neskôr tento počet ešte narástol, aby sme boli schopní pokryť trojnásobný dopyt po službách pomoci. Zvýšil sa aj počet tých najnáročnejších kontaktov pri myšlienkach na samovraždu či pri domácom a sexuálnom násilí.

Čo momentálne trápi ľudí, ktorí sa na vás obracajú kvôli pomoci?

Keď vypukol koronavírus na Slovensku, 95 % poradenských rozhovorov bolo spojených s ním. Netýkalo sa to len samotnej nákazy, ale aj toho, čo táto mimoriadna situácia so sebou priniesla. To, čo mladých ľudí trápilo pred pandémiou, je stále prítomné, ale v spojitosti s novou situáciou, nejasným videním budúcnosti a chýbajúcimi istotami to bolo pre nich v týchto dňoch náročnejšie. Veľa kontaktov sa týkalo samoty, izolácie, úzkosti a strachu.

Ľudia sa cítili osamelo, boli izolovaní od svojich priateľov alebo rodiny, pociťovali úzkosť a strach z toho, ako sa im radikálne zmenil život v priebehu pár dní bez akejkoľvek prípravy na novú situáciu. Zaznamenali sme aj nárast kontaktov, v ktorých mladí ľudia nielen že uvažovali nad samovraždou, ale mali aj tendenciu ju spáchať, nachádzali sa teda v akútnej situácii.

Častejšie IPčko.sk kontaktovali aj mladí ľudia a ženy, ktorí sa v dôsledku karantény a obmedzení dostali do „domáceho väzenia“ s násilníkom a boli alebo stále sú intenzívnejšie vystavovaní domácemu násiliu.

Ako ste sa snažili pomôcť ženám, ktoré uviazli v domácnosti s tyranmi?

Kontakty s témou domáceho násilia na našich psychologických poradniach stúpli v čase koronakrízy z približne 13 % v minulom roku a prvých mesiacoch tohto roka až na 32,5 % za marec. Pritom v týždni po vyhlásení prvých opatrení bol počet kontaktov s témou domáceho násilia vyšší až päťnásobne.

Obete domáceho násilia nás kontaktujú častejšie pomocou mailu, je to pre ne diskrétnejšie a v komunikácii s nami sa cítia pred agresorom viac v bezpečí. Napriek tomu sa približne 10 % z nich bojí odhalenia zo strany agresora, ktorý je doma. Najmä mladí ľudia a ženy sa ocitli v kríze na začiatku marca, keď prestali chodiť do školy alebo do práce a doma zostal aj agresor či agresori, ak sa násilie či zanedbávanie týka oboch rodičov. Nevedeli si predstaviť, ako zvládnu celé dni doma v strachu, obavách a napätí z neustáleho kontaktu s násilníkom, bez možnosti z domu “ujsť”.

V tejto náročnej situácii sa snažíme o to, aby si vytvorili vlastné bezpečnostné stratégie, ktoré im napriek obmedzeniam pomôžu chrániť sa. Pre obete domáceho násilia sme vytvorili aj manuál, ktorý im môže pomôcť k utvoreniu čo najväčšieho bezpečia.

Obete majú od vypuknutia koronavírusu ešte väčší strach kontaktovať políciu alebo organizáciu, ktoré pomáhajú obetiam domáceho násilia. Boja sa, že v tomto období polícia na nich nemá čas. Motivujeme ich, aby pomoc hľadali, či už u susedov, blízkych osôb mimo ich domácnosti, v organizácii pre pomoc obetiam alebo priamo u polície.

Aká je karanténa náročná na psychické zdravie? Čo môžu ľudia v izolácii prežívať?

Karanténa mohla každého z nás zastihnúť v trochu odlišnej situácii, a tak aj so sebou priniesť rôzne následky a ich prežívanie. Emócie a správanie sa v dôsledku okolností aj času môžu postupne meniť, vyvíjať. Situácia, v ktorej sme sa ocitli hlavne na začiatku krízy, bola náročná a pre väčšinu z nás úplne nová. Je preto úplne prirodzené, ak v nás karanténa vyvolávala napätie, úzkosť, strach, hnev, smútok, depresívne myšlienky a pocity, atď. Dôležité je uvedomiť si, že táto situácia nebude trvať večne, raz pominie a dovtedy ju môžeme využiť tak, aby bola pre nás benefitom, napríklad učením sa nových vecí, upratovaním, oddychom.

Veľmi nepriaznivo môže na náš psychický stav vplývať aj porovnávanie sa s inými. To, keď môj kamoš každý deň cvičí, neznamená, že musím aj ja. Ja môžem byť v úplne inej situácii, a je preto úplne v poriadku, ak si podľa toho nastavím svoj deň.

Madro poradna
Foto: Martina Juríčková

Ako si možno chrániť duševné zdravie v krízovej situácii, ale aj mimo nej?

Veľmi nápomocným pri zvládaní krízy je to, ak sa na ňu pripravíme vopred – ak je to možné. Keď očakávame alebo máme predtuchy krízy, môžeme si napríklad vypracovať plán, ktorý bude zahŕňať odpovede na otázky ako napríklad: Pri akých aktivitách si viem oddýchnuť? Čo mi prináša radosť? Komu môžem zavolať, ak sa budem chcieť porozprávať? Čo budem robiť, ak mi bude smutno? Pri akých aktivitách viem svoje myšlienky sústrediť na danú činnosť? Akého odborníka kontaktujem, keď mi bude ťažko? V kríze tento plán a postup môže využiť. Človek v kríze nemusí zostávať sám, sme tu ako odborníci pre neho aj na linkách dôvery.

Pre posilnenie duševného zdravia je tiež dôležitá starostlivosť o fyzické zdravie. Mali by sme dbať na spánok, oddych, zdravú stravu, pitný režim, pohyb a neužívať žiadne drogy. Dôležitý je tiež sociálny kontakt aspoň v online alebo telefonickej forme, ale aj robenie vecí, ktoré nám prinášajú radosť a pri ktorých sa môžeme realizovať.

Kedy by mal človek vyhľadať odbornú pomoc?

Človek by nemal vyhľadať pomoc až vtedy, keď je pre neho problém neznesiteľný. Čím skôr pomoc vyhľadá, tým lepšie a rýchlejšie je možné problém riešiť. Pomoc by mal rozhodne vyhľadať vtedy, ak je pre neho samotného problém alebo situácia nezvládnuteľná a obmedzuje ho v bežnom fungovaní v živote.

V jednom zo statusov ste krátko po vypuknutí koronavírusu písali, že ste len za jeden deň riešili online 13 pokusov o samovraždu. Je to nárast v porovnaní s časom pred koronou?

Od vypuknutia koronavírusu riešilo tento vážny problém viac ľudí. Je to dôsledok sociálnej izolácie – obmedzenie osobného kontaktu s priateľmi v škole, práci, v kaviarni, zamedzením prístupu k niektorým koníčkom a zároveň koniec zvládacím stratégiám, ktorou je napríklad návšteva fitness centra. Ľudia zároveň nemali takú možnosť stretnúť sa s odborníkom na psychické zdravie, a tak v nich rástol strach, obavy o vlastné zdravie a zdravie blízkych.

Ako sa dajú na diaľku zvrátiť samovražedné myšlienky u ľudí?

Dištančné poradenstvo, najmä to chatové, využívajú najčastejšie ľudia v suicidálnej kríze. Dôvodom je anonymita a odstup, ktoré internetové spojenie človeku umožňuje a ktoré v človeku vyvoláva pocit bezpečia, ale aj istej kontroly. Aj na diaľku sú tu pre človeka dostupní odborníci na linkách pomoci, ktorí sú školení na to, aby mu krízu pomohli zvládnuť, aby ho sprevádzali a spoločne hľadali riešenia vzniknutej situácie.

Čo mám robiť, ak niekto z mojich blízkych upadá do depresie?

Môžete sa svojho blízkeho opýtať, či by sa o tom rád porozprával. Ak áno, je to skvelé a môžete počúvať a byť tam pre neho. Ak nie, nenúťte ho do toho a dajte mu vedieť, že tam budete pre neho kedykoľvek to bude potrebovať. Môžete ho informovať aj o odborných možnostiach pomoci a uistiť ho v tom, že by ste v celom procese stáli pri ňom. O odbornejšom postupe sa aj vy môžete poradiť s odborníkom. Je dôležité dbať aj na to, aby ste vy ako niekoho opora mali svoju podporu a nezostávali v tom sami.

Madro hrdina
Foto: Martina Juríčková

Zabrať zrejme dostávajú v tomto období aj medziľudské vzťahy. Mnoho partnerov a rodín trávi stále veľa času spolu, čo pred pandémiou nebolo. Čo by ste poradili ľuďom, aby sa im vzťahy definitívne nerozbili?

Vzťahy medzi partnermi, manželmi, rodičmi a deťmi alebo priateľmi sú počas pandémie vystavované veľkej skúške. Momentálna situácia má na každého človeka v dôsledku pôsobenia rôznych faktorov iný vplyv, čo so sebou prináša aj široké spektrum emócií, prežívania a správania. A o tom, čo sa v nás deje, je dôležité hovoriť, s našimi pocitmi by sme nemali zostávať sami.

Aj v tomto období, keď trávime oveľa viac času s blízkymi, je dôležité sa o vzťahy starať. Možno je náročnejšie dať najavo svojmu partnerovi, že vám chýba, že sa tešíte z jeho prítomnosti, keď ste spolu 24 hodín denne, ale je potrebné si uvedomiť, že obaja ste v tej istej situácii a treba o nej komunikovať.

Prejavy vďaky, pochvaly a vyjadrenie citov jeden k druhému by sa v žiadnej situácii zo vzťahu vytratiť nemali. Potrebné je dať aj priestor otvorenému riešeniu konfliktov, a uvoľňovať tak napätú atmosféru, ktorá pri takomto neštandardnom spolunažívaní môže nastať.

Komunikácia je cesta, ale predmetom rozhovorov by nemala byť iba pandémia a novinky o nej. Je úplne prirodzené, že potrebujeme čas aj pre seba, počas dní pred COVID-19 sme ich cez deň mali pomerne dosť – odlišné zamestnania vykonávané na iných pracovných miestach, voľnočasové aktivity, stretnutia s priateľmi.

Tento model je vhodné preniesť aj do života v čase koronavírusu – vytvoriť si vlastné pracovné miesta, kde sa budete venovať každý svojej pracovnej úlohe, venovať sa odlišným aktivitám realizovaným v domácom prostredí, napríklad jeden z partnerov číta knihu, druhý sleduje obľúbený seriál. Okrem toho, že spoločne s partnerom komunikujete, môžete zastávať aj ďalšiu úlohu, a tou je načúvať tomu druhému, vnímať to, čo hovorí, čo prežíva, čo cíti a čo potrebuje.

V Číne mala karanténa za následok rozpad manželstva – stúpol záujem o rozvod, zrejme to hrozí aj u nás. Čím je to spôsobené?

Po zrušení zákazu vychádzania v Číne stúpol počet žiadostí o rozvod. WHO má na tento jav aj označenie infodémia, keď masívna záplava pravdivých aj hoaxových informácií, ktoré sa šírili na sociálnych sieťach, vyvolávali u ľudí úzkosť a mali negatívny vplyv na manželské zväzky.

Samozrejme, že v dôsledku obmedzení, odporúčaní, nariadení a zákazu vychádzania sa na dlhšie obdobie ocitli a ocitajú manželia a rodiny v jednej domácnosti, pravdepodobne po prvýkrát v živote trávili spolu toľko času, čo malo a má za následok eskalovanie partnerských a rodinných konfliktov.

Ak bol samotný vzťah už pred vypuknutím pandémie nefunkčný a náchylný na rozpad, izolácia a mimoriadna situácia bola a je pre tento pár náročnou situáciou na zvládnutie. Taktiež na rozpady manželstiev môžu vplývať ekonomické podmienky v rodine, strach o budúcnosť, čo vplýva na duševné zdravie, oslabuje to duševnú imunitu a naopak posilňuje stavy úzkosti a depresie.

Boli touto situáciou ešte viac ohrození psychiatrickí pacienti?

Závisí od toho, aké podmienky liečby a terapie daný pacient počas karantény mal. S príchodom koronavírusu totižto nezmizli problémy a ochorenia, ktoré tu boli dovtedy. Je dôležité, aby pacient aj v takejto vyhrotenej situácii v liečbe pokračoval tak, ako je to len možné, prekonzultoval ju, ideálne telefonicky so svojím lekárom, a spoločne prišli s plánom, ako túto situáciu zvládnuť.

Stále nevieme, či nás čaká druhá vlna pandémie a celá situácia sa môže znova zopakovať. Ako ju majú riešiť klienti, ktorí kvôli karanténe nemôžu chodiť na terapie?

Následkom opatrení a uvedením krajiny do núdzového stavu boli obmedzené pravidelné spolupráce mladých ľudí so psychológmi, psychiatrami a psychoterapeutmi, čo má negatívny dopad na ich vnútorné prežívanie a vyrovnávanie sa nielen s novovzniknutou spoločenskou situáciou, ale aj so stratou istoty a dôverného vzťahu medzi klientom a odborníkom. To spôsobilo obrovský nápor nových klientov na všetky etablované linky dôvery. Ak sa situácia opäť zhorší, očakávame, že tento dopyt výrazne porastie.

Keď vypukla pandémia u nás, nemali sme dostatočný počet odborníkov pripravených technicky a ani metodicky na poskytovanie dištančného poradenstva v online priestore.

Vo chvíli, keď bolo dané, že práca odborníkov s klientmi „face to face“ dostala kvôli vírusu „červenú“, sa na IPčko obrátilo mnoho odborníkov s prosbou o pomoc a žiadosťami o poskytnutie odborných informácií, ako realizovať dištančné poradenstvo, preto sme sa pustili do tvorby webinárov pre externých odborníkov s praktickými návodmi, ako efektívne pracovať s klientmi v náročných chvíľach dnešných dní s využitím dostupných a moderných technológií. Situácia sa postupne zlepšuje a odborníci našli spôsob, ako tu pre svojich klientov byť a poskytnúť im to, čo potrebujú.

Madro Ipcko
Foto: Martina Juríčková

Kvôli pandémii ste dokonca v spolupráci s Nadáciou Orange založili Krízovú linku pomoci.

IPčko v priebehu apríla zaznamenalo nárast prosieb o psychologickú pomoc až o 330 %. Všimli sme si, že témy, s ktorými sa na nás obracajú ľudia, sú závažnejšie a skoro všetky boli spojené s pandémiou, mnohí ľudia, napríklad obete násilia, sa ocitli doslova v pasci. Kontaktovali nás s myšlienkami na samovraždu, s úzkosťou, obrovským strachom, mladí ľudia, no aj dospelí a seniori.

Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a navýšili sme počet našich psychológov o 20 a neskôr o ďalších 18, vyškolili sme ich a pripravili sme sa na 24-hodinovú prevádzku. Dokonca sa nám vďaka Nadácii Orange podarilo pripraviť technické riešenie pre bezplatnú nonstop telefonickú krízovú linku 0800 500 333 a aj pre unikátne videoporadenstvo. A tak 29. apríla vznikla Krízová linka pomoci.

IPčko sa tým úplne zmenilo, pretože od tohto dňa poskytuje pomoc všetkým bez vekových obmedzení a rozšírilo aj ponuku poskytovaných služieb pomoci.

Krízová linka pomoci poskytuje anonymnú, nonstop a bezplatnú psychologickú pomoc a podporu pre ľudí alebo ich blízkych, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s COVID-19. Už za prvé tri týždne existencie sa na ňu obrátilo 2300 ľudí. Najčastejšie nás na Krízovej linke pomoci oslovovali ľudia s myšlienkami sa samovraždu, obete násilia, repatrianti v štátnej karanténe s traumatickými zážitkami, pozostalí obetí COVID-19, zdravotnícki pracovníci, aj psychiatrickí pacienti.

Aj keď sa pomaly situácia v našej krajine začína upokojovať, následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť ešte minimálne pol roka. Preto aj Krízová linka pomoci bude vo svojej činnosti ďalej pokračovať. Požiadať o psychologickú pomoc môže ktokoľvek prostredníctvom telefónu, chatu, e-mailu alebo video poradenstva na krizovalinkapomoci.sk.

Vďaka podpore a pomoci od našich partnerov Nadácii Slovenskej sporiteľne a Nadácii Orange sme ju pripravili a spustili expresne, taktiež je pre nás dôležité, že jej vznik podporili aj významné organizácie a ich reprezentanti v oblasti duševného zdravia na Slovensku – Slovenská komora psychológov, Slovenská psychiatrická spoločnosť a Asociácia školskej psychológie.

Ako sa podľa vás Slovensko pasuje s koronakrízou?

Je dôležité uvedomiť si, že Slovensko s COVID-19 naozaj bojuje, že sú tu kompetentní, ktorí denne uvažujú nad tým, ako krajinu a ľudí v nej chrániť, že sú tu zdravotníci, ktorí poskytujú nevyhnutnú lekársku starostlivosť a snažia sa zvyšovať počty vyliečených pacientov, že ďalší odborníci, iniciatívy a organizácie sa spojili v jeden cieľ, a to zvládnuť celú túto situáciu čo najlepšie a na tomto procese participujeme aj my sami svojim správaním, zodpovednosťou a rešpektovaním nariadení.

COVID-19 nemal dopad len na zdravie, je to naozaj problém, ktorý paralyzoval všetky spoločenské oblasti. Nevieme, ako bude vyzerať život po korone a náš návrat do „bežného“ života, ale spoločne môžeme pomôcť k tomu, aby to bolo čo najskôr.

Madro interview
Foto: Martina Juríčková

Keby ste mali dať teraz rýchlu pomoc ľuďom, ktorí strácajú kontrolu nad svojimi emóciami, ktorých valcuje strach, stres a neistota, čo by ste im odkázali?

Tieto pocity sú v novej a nepoznanej situácii prirodzené. Izolácia nás chráni pred nákazou, ale duševné zdravie a duševná imunita dostávajú v týchto dňoch stále zabrať. Dôležité je hľadať a aplikovať stratégie, ako ich zvládnuť.

Mali by ste hovoriť o svojich pocitoch alebo napísať o tom, čo sa vo vás deje, dostať to zo seba, zdôveriť sa svojim blízkym, ktorí sú pre vás zdrojom bezpečia a istoty alebo napísať aj nám, na IPčko.sk, prípadne zavolať na inú linku pomoci.

Potom by ste sa mali venovať tomu, čo máte radi. Robte veci, vďaka ktorým sa budete cítiť fyzicky a emocionálne v bezpečí.

Aplikujte to, čo ste skúsili v minulosti, keď ste sa cítili podobne nanič a fungovalo to, využite moderné technológie a komunikujte s ľuďmi, ktorí sú pre vás dôležití. Vyhýbajte sa kontraproduktívnym riešeniam, akým je alkohol či iné drogy.

„Dostaňte sa do života“, buďte aktívni, robte veci, ktoré máte radi a veci, ktoré sú pre vás dôležité. Môžu vám pomôcť vrátiť zábavu do vášho života, dá vám to pocit úspechu a účelu, zvýši vašu dôveru a pomôže vám to aj sa spojiť s ostatnými. V neposlednom rade si doprajte dostatok spánku, posilňujte psychickú aj fyzickú imunitu vitamínmi, zdravšími jedlami, pohybom a určite nezostávajte sami.

Ilustrácia titulnej fotografie je od Kataríny Drengubiakovej. Za fotografickú predlohu ďakujeme Soni Maletz.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

ipcko koronavírus madro marek madro pomoc poradna psycholog