Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Živí sa vzdelávaním podnikateľov a školením firiem. V rozhovore ho však spoznáte ako zakladateľa projektu Zachráň včely. Jeho plány okrem osvety, že včely je možné liečiť aj bez chémie, siahajú oveľa ďalej. Do včelárstva chce priniesť moderné technológie. Také, vďaka ktorým si vlastnú produkciu medu bude môcť dovoliť akákoľvek domácnosť na vidieku.

Včelárstvo bolo kedysi bežnou súčasťou dedičstva. Ako ste sa k nemu dostali vy?

Jedna klientka mi darovala malú včeliu rodinu, ktorú som si dal na záhradu a pozoroval ju. Potom som si povedal, že z jednej rodinky spravím dve a neskôr mi sused daroval ďalších päť prázdnych úľov, do ktorých som si dokúpil včelstvá. Do troch mesiacov som mal už dvadsať včelstiev a extrémne veľa času. (smiech)

Keďže väčšinu vecí robím formou výskumu, strávil som pri nich množstvo času aj preto, že som si všetky pozorovania zapisoval. V zošite som tak mal všetko, čo som so včelami robil. Vzniklo z toho obrovské množstvo dokumentácie, až raz som si jedného dňa počas sedenia pri včelách spravil jednoduchý finančný plán projektu Zachráň včely a zistil som, že to okrem užitočnosti má aj ekonomickú logiku.

poznamky Zachran vcely
Foto: Šimon Šiplák

Beriete prácu so včelami skôr ako hobby alebo je to pre vás práca na plný úväzok?

Na plný úväzok určite nie, ešte stále to beriem ako výskum. Chcem, aby ľudia uverili, že o včely sa dá starať aj bez chémie. Lenže to im nedokážete ukázať, ak sa nestanete mienkotvorným. A tým sa, bohužiaľ, nestanete, kým váš projekt nie je veľký.

Ak poviete, že máte päť včelích rodín, o ktoré sa staráte bez chémie, tak ľudia len mávnu rukou. Ale ak poviete, že ich máte stovky a starostlivosť o ne je takto ešte jednoduchšia, tak potom vám dokážu veriť. To je dôvod, prečo sa to snažím budovať vo veľkom

Dá sa teda povedať, že včelárstvo na Slovensku zaspalo dobu. Je to jedna z hlavných príčin, prečo toto remeslo nie je pre mladých atraktívne?

Pre mladých to nie je atraktívne, pretože je to veľmi časovo náročné. Človek si tie včelstvá nedokáže zobrať so sebou na dovolenku tak ako psa. Psa dáte postrážiť susedom, ale včely nie. Mladí chcú cestovať a žiť. Práve senzorika, ktorú sa snažím do včelárstva priniesť, by tomu mala veľmi výrazne pomôcť.

Včelárstvo zaspalo dobu aj kvôli tomu, že medzi včelármi sú zväčša starší ľudia, ktorí majú svoje návyky a elektronike veľmi neveria, takže sa bránia akýmkoľvek inováciám. Je to taký začarovaný kruh.

Stojíte za projektom Zachráň včely, cez ktorý si u vás môžu ľudia adoptovať vlastný úľ a vy sa o ich včely budete starať. Prečo to robíte?

Mojou pohnútkou je pritiahnuť k včelám bežných ľudí. Adopcia slúži skôr ako prostriedok, aby sa ľudia začali viac zaujímať o včely. Dostalo sa to do takého štádia, že občas k nám chodia rodiny s deťmi, ktorým ukazujem, ako včely fungujú a pracujú.

Občianskym združením Zachráň včely chceme ľuďom ukázať, ako sa o včelstvá starať, aby sme o pár rokov vybudovali povedomie, že na Slovensku máme med, ktorý pochádza zo včelstiev bez chémie. Že sa doňho nepridávali liečivá, ale naozaj obsahuje len to, čo včely doniesli z rastlín.

Peter Kocalka Heroes rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Je teda kvalita medu žalostná?

Kvalita má veľa rozmerov a najhoršie je, keď sa med falšuje. Ak hovoríme o kvalite v kontexte stopových množstiev liečiv, tak prakticky celý svet produkuje med od včiel, ktoré boli liečené rôznymi druhmi liečiv. Aby včelstvá nevyhynuli, tak v súčasnosti ich včelári musia liečiť.

Z výskumov sa ale už pred 30. či 40. rokmi zistilo, že klieštika stačí zohriať na 40 – 42 °C a on umrie. Takže vyhubiť sa dá aj teplotou, nie iba chémiou. Tým som vlastne začal svoj výskum.

Pani, ktorá mi na začiatku darovala svoje včelstvo, mi tiež ukázala zariadenie, do ktorého vložíte rámiky a zahrejete ich na 2 až 2,5 hodiny. Klieštik umrie, no včelstvá prežijú.

Aké je ideálne prostredie pre chovanie včiel? Vraví sa totiž, že v mestách je minimum pesticídov, no taktiež oveľa menej kvalitnej zelene.

Včely najviac zaujíma nektár, ktorý si dokážu sami vyčistiť, takže principiálne je jedno, odkiaľ nektár pochádza. Včely nedokážu nosiť príliš pesticídmi zanesený nektár, lebo by z neho samy umreli. Je však otázne, čo znamená príliš.

Niektoré z poľnohospodárskych chemikálií sa dajú veľmi rýchlo odbúrať a včelám nevadia už druhý či tretí deň po postreku. Zahubí ich, respektíve dezorientuje len priamy zásah s postrekom, ktorý vplýva na ich dýchací a nervový systém.

Azda najznámejší výrok o včelách patrí Albertovi Einsteinovi, ktorý povedal, že ak by zo sveta zmizli všetky včely, ľuďom by zostali posledné štyri roky života. Bolo by to až také dramatické?

Bolo by to úplne fatálne, pretože ľudia si neuvedomujú, že včiel je veľa. Len na Slovensku máme 250 000 registrovaných včelstiev a v každom z nich je asi 50 000 včiel. Ak si toto číslo vynásobite, dostanete obrovské množstvo opeľovačov.

Peter Kocalka med
Foto: Šimon Šiplák

Existujú výskumy, ktoré hovoria, že ak by sme zamedzili včelám prístup na jablone, ktoré budú opelené vetrom alebo iným druhom hmyzu, dostanete len 1/7 zo súčasnej úrody.

Niektoré rastliny bez včiel nedokážu plodiť vôbec. Ide hlavne o tropické druhy. V Amerike, kde existujú celé sady týchto rastlín, si pestovatelia najímajú včelárov, aby ich prišli so svojimi včelstvami opeliť. Tých včelstiev je stále strašne veľa, takže ich význam nevieme doceniť. Opelenie totiž zatiaľ berieme ako úplnú samozrejmosť.

Ak by predsa len raz včely vyhynuli, mohli by nás zachrániť geneticky modifikované rastliny.

Niektoré geneticky modifikované rastliny sa dokonca robia tak, aby nedávali nektár, pretože čím menej energie dávajú do nektáru, tým viac jej dávajú do samotného plodu. Takto sa robí napríklad kukurica, z ktorej včely nedokážu získať zmysluplné množstvo suroviny.

Problém nastane, keď si budete chcieť z tej kukurice urobiť novú generáciu. Bola by z nej len príliš malá úroda, takže musíte kupovať stále nové semená. Celé poľnohospodárske odvetvie tak smeruje k tomu, že hospodár si nebude môcť vypestovať vlastné semená, ale bude odkázaný na ich neustály nákup.

Do akej miery sú včely významné pre našu spoločnosť?

Určite sú skvelým indikátorom kvality prostredia. Veľkú úlohu pre ľudstvo majú samotné včelie produkty, ako aj to, ako sa cez ne dokážu pozerať na prírodu. Ich biochemická štruktúra totiž nie je taká jednoduchá, akú majú produkty farmaceutických spoločností, na ktoré sa vírusy a baktérie rýchlo stanú rezistentnými. Včely si za milióny rokov dokázali vytvoriť dokonale dezinfikované prostredie, v ktorom vedia prežiť.

Sú úplne bežné prípady, keď do včelstiev vojde myš, ktorú včely zabijú. No aby im to tam neznehodnotili baktérie, myš hermeticky obalia propolisom, takže sa nezačne rozkladať. Vo väčšine prípadoch majú výrobky z medu oveľa lepšie účinky ako farmaceutické lieky. Tým sa však nestaviam proti klasickej medicíne.

Naša spoločnosť sa postupne vyvíja, no do akej miery sa jej dokážu včely prispôsobiť? Vyvíjajú sa aj oni?

Existuje niekoľko tisíc druhov včiel a len jeden z nich je včela medonosná. A aj tá sa potom delí na niekoľko poddruhov, ktoré sa líšia podľa toho, kde žijú. Pokiaľ v studenších podmienkach, tak sú viac prispôsobené na zimu a naopak.

A čo z hľadiska zmien, ktoré spôsobuje človek?

Včely človeka takmer vôbec nevnímajú. Vy ich môžete nasypať do hociktorej diery a ony si tam začnú žiť svoj život. Dokážu si nájsť potravu, rastliny a vytvoriť si dostatok medu, aby prežili. Keby im to včelár nebral, tak ich prežitie by bolo úplne jednoduché. Našťastie sa včely nemusia prispôsobovať človeku, pretože ich schopnosť prežitia je obrovská.

Zachran vcely rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

V zahraniči aj na Slovensku sa rozšíril chov mestských včiel na strechách budov. Ako hodnotíte tieto aktivity?

Takéto projekty sa mi páčia, pretože rovnako, ako my, aj oni sa snažia spájať ľudí s prírodou. Čím viac si ľudia v mestách začnú uvedomovať, že okrem nás sú tu aj iné živočíchy, pre ktoré by sme mali vytvárať prostredie a nestavať iba parkoviská, paneláky, ale aj parky a kvety, tak to tým mestám určite pomôže.

Nie je chov včiel v meste nebezpečný?

Ak je včela od človeka vzdialená päť metrov, tak už ho nepovažuje za agresora. Včely umiestnené kdesi na streche si ľudí vôbec nevšímajú. Samozrejme, že ak ju tam prišliapnete bosou nohou, tak vás uštipne. Napadnúť vás môže v tesnej blízkosti úľa, pretože vás považuje za agresora.

Ako hodnotíte úroveň včelárstva na Slovensku?

Na Slovensku a rovnako aj v celej Európe funguje na princípoch starých 150 rokov. Presne pred takou dobou sa totiž vymysleli rámiky, ktoré používame dodnes. Odvtedy v tomto remesle nenastala žiadna zmena. Včelárstvo je veľmi výrazne postavené na domnienkach a nie na vedeckých faktoch.

Včelári sa vo veľkom hádajú, či je lepší zateplený úľ alebo nezateplený. Podľa vedeckých údajov je to však úplne jedno. Ani jedna z možností neprináša viac medu či menší počet úhynov, no aj napriek tomu sa naša včelárska komunita naťahuje.

Projektom Zachráň včely sa teda snažím priniesť do včelárstva exaktnosť. Postupne chcem zbierať vedecké dáta, začať ich využívať a urobiť z nich návod pre ostatných včelárov. Dáta plánujeme využiť napríklad pri stavbe nového úľa, ktorého mechanická konštrukcia včelárovi uľahčí prácu.

Ak chce včelár o svojich včelách niečo zistiť, tak musí celý úľ otvoriť a situáciu hodnotí len na základe neobjektívnych predpokladov. Elektronika, ktorou bude náš úľ vybavený, je však objektívna. Počítač vám totiž zobrazí len skutočné dáta.

Kocalka data z ula
Foto: Šimon Šiplák

Nevytratí sa tým z remesla jeho čaro?

Elektronika nespôsobí, že včelár stratí úplný kontakt so včelami. Stať sa včelárom bude môcť aj ten, kto o tom vie zatiaľ málo, pretože elektronika ho presne upozorní, čo a ako by mal v konkrétnych prípadoch robiť. Aj pre skúseného včelára je veľmi nepohodlné, ak musí po stromoch naháňať svoj roj. Vďaka elektronike dokáže tejto situácii predísť.

Ako?

Keďže počítače ešte nedokážu merať feromóny, tak najsilnejší fenomén, na základe ktorého sa dá predpovedať vyrojenie včiel, je zvuk. Senzorika zistí jeho frekvenčné spektrum a porovná ho s vedeckými dátami, ktoré sú už dnes dávno známe. Skôr, než začnú včely niečo robiť, tak zmenia svoje frekvenčné spektrum, elektronika ho analyzuje a včelára upozorní. Ak nechce, aby sa jeho včely vyrojili alebo množili, urobí konkrétny zásah.

Okrem zvuku je v úli dôležitá aj teplota a vlhkosť vzduchu. Ak sú ich hodnoty vyššie, znamená to, že včelstvo je premnožené a vyrojí sa. Orientovať sa dá aj podľa váhy. Ak včely nanosili príliš veľa nektáru, tak viete, že sa ho tam už viac nezmestí a vtedy sa včely majú tendenciu opäť vyrojiť.

Sú slovenskí včelári pripravení začať používať takéto technológie?

Najskôr to musí byť urobené tak, aby to pre nich bolo maximálne jednoduché. To znamená, že jediné, čo budú musieť urobiť, je vložiť batérie do zariadenia. No nemyslím si, že táto technológia je určená primárne pre najstaršiu generáciu včelárov. Tí majú svoje zvyky a o včely sa po rokoch skúseností vedia dobre postarať.

Užitočné to však bude pre mladých včelárov. Vďaka jednoduchosti si bude môcť dovoliť jeden alebo dva úle každý dom na vidieku a mať tak vlastnú produkciu medu. Pri dobrej starostlivosti ho dokážete získať asi 25 kilogramov ročne, čo je zároveň priemerné množstvo, ktoré rodina spotrebuje za rok.

Včely sa vyznačujú dokonalou organizáciou práce. Čo vás naučila práca so včelami?

Byť pokorný. Včela, to je strašne veľa organizmov, s ktorými to nie je také jednoduché ako s psíkom alebo mačičkou. Tých dokážete len tak chytiť do rúk a robiť s nimi čo chcete, ale s včelami to tak nie je. Neviete im povedať, že nebodaj. Včely si do veľkej miery robia čo chcú.  Aj keď spravíte nejaký zásah a viete, čo urobia, oni môžu zareagovať úplne opačne.

V mojom prípade znamená pokora aj to, aby som niečo nevyskúšal naraz na veľkom množstve včelstiev. Testovať musíte, aj keď máte vedecké dáta. Rozšíriť to medzi ostatných môžete až potom.

Môžu byť pre nás včely inšpiratívne?

Na čele včelieho kráľovstva je kráľovná a aj napriek tomu nemá tendenciu si to kráľovstvo privlastňovať. Všetky včely majú rozdelené role, niektoré upratujú, kŕmia, strážia, skúmajú, niektoré nosia nektár, peľ a počas života si tieto úlohy vymieňajú. Tie mladšie sa starajú o poriadok v úle a najstaršie nosia suroviny.

Ak sa stane niečo nečakané, dokážu sa preorientovať. V prípade, že by ste z včelstva odobrali najstaršie včely, nosiť nektár začnú tie mladšie. A naopak, ak by ste z úľa odčlenili mladšie včely, upratovať začnú tie staršie.

Čiže od včiel by sme sa mohli naučiť byť viac flexibilní?

Moja najväčšia fascinácia je, že včely si neprivlastňujú priestor, v ktorom žijú. Keď sa včely vyroja, tak vždy odíde stará matka, ktorá letí niekam do neznáma založiť novú rodinu. A to aj napriek veľkej pravdepodobnosti, že uhynie.

So sebou si nevezme celé osadenstvo úľa, ale iba jeho časť. Ona si úľ neprivlastňuje, ale snaží sa ho budovať. V tom potom pokračuje aj na inom mieste.

Rovnako, ako medzi včelami, to kedysi fungovalo medzi našimi starými rodičmi. Ak postavili dom, tak s tým zámerom, že v ňom budú neskôr bývať ich deti a oni sa uskromnia s nejakou malou izbičkou. Dnes už je to skôr naopak. Rodičia svoje deti vyháňajú preč alebo odchádzajú samé, pretože s nimi nechcú bývať. Princípy, ktoré mali kedysi ľudia, včely dodržujú dodnes.

Projekt Zachran vcely
Foto: Šimon Šiplák

Včely sú súčasťou spoločenskej zodpovednosti a o ich ochranu sa snaží napríklad aj Európska únia. Existuje aj nejaký program na podporu včelárstva zo strany štátu?

Áno, každoročne sa týmito peniazmi financujú včelárske zväzy. Časť z toho ide na registráciu včelárov, čím sa zabraňuje šíreniu včelích chorôb. Existuje sieť veterinárnych asistentov a každé včelstvo by malo prejsť ich kontrolou dvakrát ročne.

Na Slovensku je 250 000 včelstiev a 17 000 včelárov, čo je veľmi veľká sieť ľudí, o ktorých sa treba starať, prísť k nim, otvoriť každý jeden úľ a zistiť, či v ňom nie je nejaká vážna choroba. Ďalšia časť financií ide na preplácanie liečiv.

Je miera takéhoto zapojenia štátu dostatočná?

To si nemyslím, pretože to vychádza asi na 10 € pre jedno včelstvo. V takej Amerike to je aj desaťkrát viac. Včelári tam dokonca dostávajú príspevok za to, že ich včelstvo opeľuje krajinu. Tie peniaze nie sú primárne určené na liečivá, ale za prínos pre spoločnosť.

Existuje takýto príspevok aj u nás?

Nie. Existujú však dotácie. Ak veterinárna správa nariadi zničiť vaše včelstvá, pretože sa v nich objavil mor alebo iná nebezpečná choroba, tak vám celé včelstvo preplatia. Za prínos do spoločnosti však financie nie sú.

Nebojíte sa toho, že včelári váš projekt aj napriek veľkej snahe neprijmú?

Máme veľké množstvo neprajníkov. Dostali sme dokonca anonymné udania na veterinárnu správu, keďže ale k práci pristupujeme úplne zodpovedne, ku každému prevozu včelstiev mám dokumentáciu a všetky naše výsledky z rozborov sú v poriadku. Legislatíva vám môže v niektorých prípadoch škodiť, v takýchto prípadoch nám však veľmi pomáha.

Ak robíte niečo, čoho primárnym účelom je pomoc, tak nemôžete prehrať. Môžete dočasne rozprúdiť diskusiu, ktorá vie byť aj negatívna, ale aj tá vám nakoniec pomôže. Ak sa to ale predsa len nepodarí vám, tak celkom určite tým aspoň pripravíte cestu pre niekoho ďalšieho.

Ako dokáže pomôcť včelám aj bežný človek?

Najlepšie je kupovať si produkty od včelárov a nie z veľkých reťazcov. Takmer na každej etikete z obchodu je napísané, že je to produkt z Európskej únie aj mimo nej. Je to teda zmes viacerých medov, ktorých pôvod nevie nikto dopátrať. Rovnako nezistíte, ako sa tento med vyrobil.

Najhoršie je, že táto aktivita je nepostihnuteľná. Ak by ste chceli z jedného včelstva vyrobiť 200 kíl medu, tak stačí, ak budete včelám liať cukrovú vodu. Ony ju budú piť a prerábať na „med“. V skutočnosti tým neporušujete nič, pretože suroviny prešli cez včelu.

Kúpou od lokálneho včelára máte záruku vyššej kvality a navyše podporíte jeho prácu, on sa môže o včely ďalej starať a produkovať tak ďalší med.

Aké je ďalšie smerovanie projektu Zachráňme včely?

V roku 2018 sa chceme dostať na 1 000 včelstiev, ktoré budú v úľoch so spomínanou senzorikou a elektronikou. Aby ľudia vedeli, čo sa s ich včelami deje, všetky namerané dáta budú voľne prístupné. Budú teda úplne presne vedieť, akú teplotu včely v úle majú, koľko medu nanosili, či sa vyrojili, kedy bol úľ otvorený a či sa v jeho okolí striekali chemikálie.

Kocalka rozhovor vcely
Foto: Šimon Šiplák

Táto prvá fáza by mala poukázať na to, že včelstvá sa dajú liečiť aj bez chémie a to postupom, ktorý sa volá hypertermia. V roku 2019 chcem včelstvá rozdeliť na 10 častí po 100 úľoch a „darovať“ ich niekomu, kto sa o ne postará na vidieku.

Po Slovensku by sme vytvorili 10 stanovísk s miestnymi včelármi, od ktorých by sme mali len určitý prínos za to, že si to nemuseli vybudovať sami. O včely sa teda postará lokálny včelár, svoj med bude predávať miestnym ľuďom. Keďže údaje zo senzoriky budú verejné, pre konečných spotrebiteľov to bude oveľa dôveryhodnejšie. Z nášho profitu zaplatíme prvotné náklady, ktoré sme použili na nákup včelstiev.

Ak budú včelstvá rozdelené po regiónoch, môžu si ich prísť pozrieť aj iní včelári z okolia a presvedčiť sa, v čom je takýto prístup zmysluplnejší.

V roku 2020 chcem zapojiť do projektu samotných poľnohospodárov, ktorí by v okolí včelstiev pestovali počas celého roka plodiny bohaté na nektár. Časť poľa by tvorila repka, potom slnečnica a ďalšia časť by bola obyčajná lúka, z ktorej dokážu včely čerpať suroviny po celý rok.

Chcete teda prepojiť poľnohospodárstvo so včelárstvom.

Áno. Úplne stačí pár hektárov z jedného družstva, ktorých máme na Slovensku celkom dosť. Každé veľké družstvo má tisíce hektárov, takže ten jeden pre nich nehrá až takú rolu. Aj keď by tú repku mali potom zaorať, tak z medu budú stále ziskovejší ako zo samotnej rastliny. Tržba z piatich hektárov repky je možno 2 000 € aj s dotáciami, no ak k rovnakému množstvu repky pridáte včelstvá, tak ich ziskovosť bude 20 000 €, čo je obrovský nepomer.

Pri hľadaní pozemkov sme narazili aj na takých ľudí, ktorí vám svoj pozemok pokojne aj darujú, pretože sa oň nechcú starať.

Na vašej Facebook stránke som si všimol, že sa pod príspevkami občas objavia aj neprajné komentáre od iných včelárov.

Väčšina včelárov nie je neprajná. Veľká časť ľudí sa zo svojej podstaty pod príspevkami nevyjadruje. Bohužiaľ, často sú to ľudia, ktorí majú pozitívny názor, no nechcú, aby boli niekde viditeľní.

Fakt je ale ten, že komunita včelárov je presvedčená o svojej pravde. Predstavte si, že celý život niečo robíte v domnienke, že je to to najlepšie. A potom príde niekto, kto im ten koncept rozbúra. Je to, akoby ste im zničili svet. Ak im navyše poviete, že ich domnienky nie sú pravdivé, čo potvrdzujú vedecké dáta, tak to prijímajú veľmi ťažko.

Tým, že na tom chceme zarábať, máme na Facebooku množstvo útokov. Pokiaľ však chcete mať niečo trvalo udržateľné, tak v tom musí byť zahrnutá aj ekonomika. Ak v tom ekonomika nie je, tak to udržateľné nebude a nikto sa o to nebude starať. To, čo je na nule, zostane len ako hobby bez väčšieho prínosu pre spoločnosť.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa zdaru!

inovácie peter kočalka technologie včelárstvo zachráň včely