Adrián Staňo: Profesori v zahraničí od nás vyžadovali kritické myslenie a vlastný názor, nie memorovanie

V sedemnástich som odišiel študovať do zahraničia, aby som neskôr na Slovensku mohol robiť na veciach, ktoré majú zmysel.

14. 3. 2021

Katarína Jančovičová

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Adrián Staňo na sebe niekoľko rokov pracoval v zahraničí. Vyštudoval univerzitu v Bologni, no diplom má aj z Petrohradskej štátnej univerzity, z Korvínovej univerzity v Budapešti a z univerzity v Litve. Popri štúdiách absolvoval aj Akadémiu medzinárodných štúdií v Ríme. Pracoval na Zastúpení Európskej komisie, kde sa venoval európskemu semestru a v minulom roku zakotvil na ministerstve financií v komunikačno-koordinačnom tíme na sekcii Plánu obnovy. Rozprávali sme sa o najdôležitejšom dokumente, ktorý ovplyvní budúcnosť Slovenska, ale aj o tom, prečo sa vrátil späť na Slovensko.

Ako môže mať mladý človek toľko diplomov?

Na Univerzite v Bologni som začal študovať bakalára, pol roka som bol v Istanbule na Erasme, a potom som študoval medzinárodného magistra. Je to novinka, s ktorou prišla univerzita v Bologni. Po skončení štúdia som dostal diplom zo všetkých štyroch univerzít naraz. Prvý rok profesori lietali za nami do Bologne, aby nás vyučovali, druhý rok sme zasa my cestovali do jednotlivých krajín a na univerzitách sme pracovali na diplomových prácach.

Strednú školu si však študoval ešte na Slovensku.

Áno, no začal som sa na gymnáziu popri angličtine učiť aj taliančinu. V druhom ročníku som sa prihlásil o grant a získal štátne štipendium. Išlo o agentúru pre vzdelávanie SAIA, ktorá ponúkala miesta na zahraničných školách našim stredoškolákom. Prihlásil som sa, vybrali ma spolu so štyrmi ďalšími z celého Slovenska, a tretí ročník som tak absolvoval v Taliansku. Vo štvrtom ročníku som sa vrátil na Slovensko, kde som aj zmaturoval.

Čo si musel vedieť, aby ťa zobrali? Počet miest bol zrejme obmedzený.

Musel som mať dobrý prospech a ovládať jazyk, v ktorom som chcel študovať. Taliančina ma veľmi chytila, doslova som sa do nej zamiloval. Bola to pre mňa výhoda, pretože na Slovensku nevedelo až tak veľa študentov po taliansky.

Mnohí mladí ľudia sa už s takými skúsenosťami na Slovensko nevracajú a ostanú v zahraničí. Prečo si sa vrátil domov?

Vždy som chcel pracovať na veciach, ktoré majú hlbší zmysel a ktoré v spoločnosti vytvárajú určité hodnoty. Aby som získal lepšie vzdelanie, vrhol som sa do štúdia v zahraničí už ako 17-ročný. Chcel som objavovať svet, naučiť sa jazyky a nadobudnúť skúsenosti, ktoré som chcel neskôr priniesť domov.

Keď som skončil štúdium, začal som si automaticky hľadať prácu doma, a to aj napriek niekoľkým pracovným ponukám z univerzity. Bolonská univerzita má totiž zoznam partnerských spoločností, v ktorých sa môžu absolventi uplatniť po štúdiu.

Mňa však lákalo ísť späť domov a keď som chcel prispieť svojou prácou k tomu, aby svet okolo nás lepšie fungoval, nevedel som si to predstaviť robiť nikde inde než na Slovensku. Chcel som pracovať vo verejnom sektore, verejné veci ma vždy bavili. Jednoducho, vedel som, že sa chcem po škole vrátiť a budovať si svoju kariéru doma.

Stano interview
Foto: Martina Juríčková

Nechcel si sa vrátiť až po tom, čo nadobudneš pracovné skúsenosti v zahraničí?

Na tom som sa snažil pracovať už počas štúdia vo forme stáží. Väčšinou som pracoval na Slovensku, kam som sa vracal v lete medzi ročníkmi. Takto som stážoval v Kancelárii prezidenta SR na odbore zahraničnej politiky, na Ministerstve zahraničných vecí, v Medzinárodnom vyšehradskom fonde či na Veľvyslanectve SR v Ríme.

Predtým, než som nastúpil na ministerstvo, som pracoval na Zastúpení Európskej komisie na sekcii ekonomických analýz, kde som sa venoval európskemu semestru. Ide o cyklus koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ. Spolupracoval som na prípravách správ o Slovensku a monitoringu špecifických odporúčaní, ktoré Európska komisia každý rok publikovala. Možno si to predstaviť ako zrkadlo, ktoré nastavuje Únia členským štátom. Vzhľadom na to, že plán obnovy je úzko prepojený s európskym semestrom, ministerstvo financií bolo preto pre mňa ďalšou prirodzenou pracovnou výzvou.

Teraz sa na ministerstve každý tvoj pracovný deň točí okolo Plánu obnovy. Ako si ho má predstaviť laik?

Plán obnovy je súčasťou spoločnej reakcie krajín EÚ na silný pokles hospodárstva v dôsledku pandémie a obsahuje opatrenia, ktoré sú identifikované v spomínaných odporúčaniach. Podľa stanovených kritérií musí plán nasmerovať 37 % celkovej alokácie do zelených opatrení a 20 % do digitálnej tranzície.

Hlavným zodpovedným za plán obnovy je ministerstvo financií a ono koordinuje ďalšie ministerstvá, ktoré sú zodpovedné za obsah jednotlivých častí plánu.

Náš tím zabezpečuje komunikáciu s Európskou komisiou, koordinuje spoluprácu s ústrednými orgánmi štátnej správy a externými subjektmi, pripravuje komunikačnú stratégiu. Našou prácou je tiež príprava podkladov k plánu obnovy pre vedenie ministerstva, komunikácia s médiami a verejnosťou a strategické plánovanie.

Prečo je pre našu krajinu kľúčový?

Pre Slovensko predstavuje unikátnu príležitosť, ako z našej krajiny urobiť zelenšiu, zdravšiu, férovejšiu, vzdelanejšiu krajinu, ktorá môže v budúcnosti konkurovať tým najlepším. Je to pre mňa osobne veľká výzva spolupracovať na príprave reforiem, ktoré sa u nás dlhé roky nediali.

Slovensko v ostatnej dekáde stagnuje a rýchle dobiehanie vyspelých ekonomík z rokov 2003 až 2008 je minulosťou. Slovensko v posledných rokoch ako keby stratilo svoje ambície. Kedysi sa usilovalo stať sa súčasťou západu, Európskej únie. Vtedy sme ešte mali snahu robiť systémové zmeny, no keď sme túto métu dosiahli, zleniveli sme a neboli sme už motivovaní robiť ďalšie zásadné kroky vpred.

S príchodom pandémie sme si uvedomili, koľko vecí u nás nefunguje a čo všetko sme zanedbali. Celá Európa zostala stáť na križovatke a rozhodovala sa, čo ďalej.

Európska Únia prišla s Fondom obnovy a odolnosti – balíkom peňazí, ktorého ambíciou je prispieť k odolnosti našich ekonomík voči budúcim krízam a zároveň inteligentne investovať do oblastí, ktoré sú kľúčové pre našu budúcnosť.

Ak chce Slovensko získať podporu z tohto mechanizmu, museli sme pripraviť plán, ktorý je zložený zo štrukturálnych reforiem a systémových zmien, na ktoré sú naviazané investície.

Stano ministerstvo
Foto: Martina Juríčková

V čom je tento plán iný než čokoľvek, čo tu doteraz vzniklo?

Plán je výnimočný v tom, že myslí na budúcnosť. Tento balík peňazí chceme investovať do oblastí, ktoré boli na Slovensku dlhodobo zanedbávané a v ktorých zaostávame, na čo nás Európska komisia aj upozorňovala. Ide zároveň o oblasti, ktoré sú kľúčové, aby naša krajina prosperovala.

Treba však dodať, že nejde o liek na všetky choroby tohto štátu. V prvom rade je plán o zelenej ekonomike a boji proti klimatickým zmenám. Ak chceme na tejto planéte prežiť, musíme celé svoje úsilie venovať tomu, aby sme vybudovali zelenší a čistejší svet okolo nás.

Aby sme dokázali našu ekonomiku ozeleniť, potrebujeme efektívny a digitálny štát, lepšie podnikateľské prostredie, viac podporovať našich vedcov a inovátorov, aby neutekali do zahraničia. S tým bezprostredne súvisí kvalitné vzdelanie pre naše deti, ktoré sa budú vedieť uplatniť na pracovnom trhu. Musíme radikálne zlepšiť naše školstvo a vyučovať deti spôsobom hodným 21. storočia. Rovnako musíme posilniť systém zdravotnej starostlivosti. Aj kvôli korone sme ešte dôslednejšie pochopili jeho nezastupiteľnú funkciu v našej spoločnosti.

Kto tieto oblasti navrhol?

Identifikoval ich už európsky semester v rámci svojich odporúčaní. Dlhodobo nás na tieto oblasti upozorňovala Európska komisia, ale aj ďalšie medzinárodné organizácie. Treba investovať do nich, lebo určujú našu budúcnosť. Keď nebudeme dobrí v týchto oblastiach, nebudeme schopní konkurovať úspešným krajinám.

Ako si možno predstaviť realizáciu tohto plánu?

Pre Slovensko je vyčlenených približne šesť miliárd eur. V pláne, ktorý obsahuje cez 700 strán, sú detailne vypracované jednotlivé reformy a na ne naviazané investície. Obsahuje tzv. míľniky a ciele, na základe ktorých sa musia reformy a investície uskutočniť. Keď sa tieto reformy a investície zrealizujú, Európska komisia nám pošle danú časť peňazí. Ak reformy nezrealizujeme, nedostaneme ani peniaze.

Plán musíme odovzdať Európskej komisii do konca apríla tohto roku a potom budeme očakávať hodnotiace stanovisko. Musíme splniť všetky paramentre, ktoré nám vopred stanovila, aby sme mohli čerpať peniaze. Je to plán na šesť rokov, do polovice roka 2026 by sme mali peniaze vyčerpať.

Čo konkrétne si môžu ľudia predstaviť pod jednotlivými časťami tohto plánu?

Keď to zjednodušíme, môžete si predstaviť viac obnoviteľných zdrojov energie, obnovené domy, nové nemocnice, moderné železnice. Pokiaľ ide o reformy, z môjho pohľadu sú dôležité najmä zmeny v školstve, či už ide o kurikulárnu reformu, ktorá zmení obsah toho, čo sa deti učia na školách, napríklad aby sa neučili dejepis z učebníc, ktoré sa končia rokom 1993. A samozrejme, zmeny vo fungovaní vysokých škôl. Plán obnovy sa tiež sústreďuje na efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu, inovácií. Veľkou národnou prioritou je oblasť zdravotníctva s cieľom zabezpečiť modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Súčasťou plánu je aj zefektívnenie verejnej správy, digitalizácia, zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma justície, či boj proti korupcii. Je toho omnoho viac, takže určite o jednotlivých častiach Plánu obnovy ešte budete počuť.

Aká bude tvoja úloha potom, keď sa Plán obnovy schváli?

Slovensko nemá najlepšiu skúsenosť s implementáciou európskych fondov z minulosti, preto bude našim primárnym záujmom nastaviť jednoduchý a efektívny systém čerpania týchto prostriedkov. Realizácia reforiem si bude zároveň vyžadovať veľký politický kapitál a vôľu politikov robiť v štáte systémové zmeny. Našou úlohou bude koordinovať procesy a informovať občanov, pričom sa budeme snažiť v spoločnosti navodiť pro-reformnú atmosféru.

Stano exterier
Foto: Martina Juríčková

Tvoja cesta na ministerstvo bola v podstate celkom priama, no bez štúdia v zahraničí by mohlo byť tvoje smerovanie úplne iné. Kým si sa stal vďaka štúdiu v zahraničí?

Štúdium mi dalo veľmi veľa a vďaka nemu bolo pre mňa aj jednoduchšie hľadanie si práce. Avšak robiť si dobre svoju prácu ťa podľa mňa nenaučia v žiadnej škole. To človeka naučí samotná prax a je to o tom, ako veľmi to jednotlivec chce a ako na sebe pracuje.

Keď sa rozprávam s vysokoškolákmi, hovorím im, že je dôležité zbierať skúsenosti už popri štúdiu a jednou z možností sú práve stáže. Myslím, že mne dosť pomohli a do práce som neprišiel, aj keď s dobrými školami, ako absolvent, ktorý nikdy pre nikoho nepracoval. Mal som už nejaké skúsenosti a vedel som si prácu lepšie vopred predstaviť a samotný nástup bol pre mňa jednoduchší.

Samozrejme, že zahraničné štúdium dá človeku veľa, mne moja alma mater dala množstvo príležitostí. Už samotné prostredie bolo veľmi motivujúce, mohol som sa rozvíjať vo veciach, ktoré ma bavili, a zároveň sa učiť od profesorov, ktorí väčšinou učili to, čo predtým v živote aj robili.

Ďalšou výhodou, ktorá rozdeľuje náš vzdelávací systém a zahraničný, bol samotný spôsob výučby. Nebolo to o memorovaní. Profesori od nás vyžadovali kritické myslenie, vlastný názor a návrh riešenia problému. Takisto prebiehali aj skúšky, ktoré neboli o definíciách. Profesora som musel argumentami presvedčiť, že danej problematike rozumiem správne. Myslím si, že to je kľúčová vec, ktorá slovenskému vzdelávaniu chýba. To je možno aj to, čo odlišuje kvalitné univerzity od tých, ktoré zaostávajú v kvalite vzdelávania.

Je vidieť, že si hrdý na to, odkiaľ máš diplom.

Univerzite, na ktorej som študoval, sa hovorí aj matka všetkých univerzít. Je to prvá univerzita v Európe, ktorá bola kolískou vzdelanosti na starom kontinente a na ktorej študovali osobnosti ako Dante Alighieri či Mikuláš Kopernik. Donedávna tam učil aj Umberto Eco, dokonca som ho zažil aj na jednej prednáške. Bol to jeden z najslávnejších bolonských profesorov posledných rokov.

Samotné prostredie univerzity bolo motivujúce. Nás prosto bavilo sa učiť napriek tomu, že na začiatku to vôbec nebolo jednoduché. Robil som si bakalára v taliančine. Nezabudnem, keď som mal prvú skúšku z ústavného komparatívneho práva v akademickej taliančine. Dostal som 500-stranovú knihu, ktorú som sa mal na skúšku naučiť. Trvalo mi asi 45 minút, kým som si prečítal jednu stranu a pochopil, čo chcel autor povedať. Potom som si zvykol.

Štúdium na kvalitných univerzitách nie je len pre deti bohatých rodičov. Samozrejme, záleží od krajiny, ale ja si myslím, že je to pre každého šikovného človeka, ktorý chce na sebe pracovať.

Moje štúdium stálo niekoľko desiatok tisíc eur, no väčšinu nákladov mi pokrylo štipendium. Prvé ročníky som si dokonca privyrábal ako čašník na talianskych svadbách.

Čomu si sa ešte vďaka zahraničným pobytom naučil?

Škola ma naučila väčšej trpezlivosti a pevnej vôli. Obrovskou pridanou hodnotou bolo to, že som mohol spoznať nové kultúry a naučiť sa v nich existovať. Je rozdiel, keď niekto cestuje a je v krajine dva týždne oproti tomu, keď v nej žije a existuje v danom systéme. To je benefit aj v pracovnej oblasti.

Naučil som sa tiež rýchlo aklimatizovať na nové prostredie a takisto byť flexibilný. Musel som byť zodpovedný sám za seba od skorého veku, naučiť sa platiť účty, riešil som kopec drobných problémov, ktoré väčšina mladých ľudí ešte nepozná.

Odísť v sedemnástich do zahraničia, na to musí mať človek už aj isté sebavedomie.

Áno, človek si musí veriť, ale nikdy sa netreba báť spraviť ten prvý krok. Človek je bytosť, ktorá sa dokáže rýchlo aklimatizovať, ale zasa chápem, že to nemusí byť pre každého, čo je v poriadku.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

adrian stano ministerstvo financii plan obnovy studium v zahranici úradník