Monika Filipová: Návrhy na zlepšenia v štáte musia prichádzať aj od odborníkov, nielen od tých „hore“

V štátnej správe sa často nerieši, či má človek na vedúcej pozícii aj manažérske schopnosti.

13. 11. 2019

Lucia Hausknechtová

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

O práci v štátnej správe tvrdí, že je kreatívna a veľa ju naučila. Zažila šikanu, neschopné vedenie, ale aj skvelý kolektív a šikovných úradníkov. Monika Filipová je riaditeľkou odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov na ministerstve vnútra. Založila iniciatívu Dobrý úradník, ktorá búra mýty o práci úradníkov a chce prilákať mladých ľudí. V rozhovore hovorí o najväčších problémoch slovenskej štátnej správy, prečo sa stať úradníkom a čo pre ňu znamená Dobrý úradník.

Máš za sebou úspešne dokončené štúdium na troch vysokých školách, z toho jednej zahraničnej. Prečo si sa rozhodla pracovať práve v štátnej správe?

Nebolo to niečo cielené, chcela som robiť kombináciu mojich odborov. Využiť jazyky a zároveň sa pohybovať v zahraničných vzťahoch, prípadne v práve. Veľmi som sa zaujímala o medzinárodné a mimovládne organizácie, kde by som sa mohla presadiť a získať praktické skúsenosti. Najskôr som si našla prácu v súkromnom sektore, kde som bola krátko, práve preto, lebo som sa tam nenašla. Mala som pocit, že tam nevyužívam svoje znalosti z vysokej školy a práca je len o číslach a výkonoch. Chýbala mi tam pridaná hodnota a kreativita.

Nakoniec som našla prácu na Ministerstve vnútra SR a postupom času som začala rozumieť tomu, čo znamená pracovať v štátnej správe. Dokáže to byť veľmi zaujímavá náplň, kde sa človek veľa naučí a je skutočne užitočná.

V tejto oblasti pracujem už sedem rokov a, samozrejme, mám aj ťažšie chvíle, ale vždy, keď zvažujem zmenu, iný ako verejný sektor ma neláka.

Aké je prostredie v štátnej správe? Sú ľudia rovnako motivovaní ako ty?

Keď som prvýkrát nastúpila do práce, vydržala som tam pol roka. Mala som pocit, že vedenie nerobí svoju prácu na maximum, tým pádom som sa tam nudila a nenapĺňalo ma to. O nejaký čas som sa však vrátila, no už vo vedúcej pozícii. Vtedy som pochopila, že ľudia vedia byť aj zanietení prácou, pokiaľ majú vedenie, ktoré ich motivuje.

Dnes som riaditeľkou a mám kolektív, v ktorom je každý šikovný a múdry, v niečom vyniká a veľmi dobre sa dopĺňame. Teraz už viem, že zanietenosť a nadšenie úradníkov pre prácu závisí aj od toho, či dostávajú spätnú väzbu od vedenia a verejnosti. Riadenie ľudí považujem v štátnej správe za veľmi dôležitý faktor. Vie to veľmi demotivovať, ale aj motivovať.

Myslím si, že vedenie na ministerstvách a vo verejnej správe funguje veľmi zle. Sú tam ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti. Na Slovensku sa totiž tieto pozície často obsadzujú podľa hodnotových rámcov človeka, ale málokedy sa rieši, či má manažérske schopnosti. Vôbec sa neuvažuje nad tým, že by to mali byť dobrí manažéri. Nestačí sa iba vyznať v agende, musí vedieť aj riadiť ľudí. Aj preto často dochádza k šikane. Ľudia pracujú pod hrozbou, prípadne sa boja nadriadených a toto nie je najlepší prístup.

Monika Filipová Ministerstvo vnútra
Foto: Martina Juríčková

Máš aj osobnú skúsenosť so šikanou?

Zažila som ju na vlastnej koži po nástupe do práce. Prácu som mala rada, ale riadenie bolo veľmi negatívne a na konci dňa človek cítil, že nemá schopnosť už nič urobiť.

Ako si to riešila?

Úprimne, prežila som to tak, že dotyčná osoba odišla na materskú dovolenku. Poviem na rovinu, že som mala napísanú výpoveď a keby sa nestala tá situácia, určite by som tam nezostala.  Myslím, že kolegovia boli na tom podobne, prvýkrát sme to zažili a nevedeli sme, ako sa zachovať.

Teraz, keď sa na to spätne pozrieme, vyčítame si, že sme nepodali sťažnosť a nevyjadrili sa k tomu. Ľudia na úradoch majú prirodzený rešpekt k vedúcim a keď je niekto nový, netrúfa si. Až neskôr som pochopila, že to nebolo dobré správanie. A dokonca sa to odzrkadlilo aj na vzťahoch, keď som sa stala riaditeľkou. Môjmu tímu trvalo veľmi dlho, kým mi začali dôverovať. Obávali sa, že situácia bude podobná a budem viesť odbor rovnakým spôsobom.

Máš nejaké rady, ako dobre viesť svoj tím?

Keď som sa stala riaditeľkou, mala som veľký rešpekt k tejto pozícii. Dlho som sa bála, že ma ľudia nebudú rešpektovať. Prvá vec, ktorú som pochopila, bolo nepresadzovať vždy svoje názory, ale byť otvorená v diskusii. Čokoľvek problematickejšie alebo to, s čím som sa nestotožnila, sme prediskutovali. Treba rešpektovať, že aj podriadení sú takí istí odborníci. Nikdy to nebolo tak, že by som povedala finálne slovo, vždy to bolo slovo väčšiny.

Ďalšia vec, ktorú by som zdôraznila, boli porady. V minulosti ako vedúca oddelenia som o mnohých veciach nevedela a nedostávali sa ku mne informácie. Nemenej dôležité sú medziľudské vzťahy, ale to je, myslím, prirodzené u každého z nás. Je potrebné dať ľuďom zodpovednosť, dôverovať im a správne ich motivovať.

Funguje to?

Funguje to lepšie, ako by som si vedela predstaviť. Môj tím mi dôveruje a máme medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Mám s tým len pozitívne skúsenosti.

Postupne si sa z tajomníčky ekonomického oddelenia vypracovala na riaditeľku odboru miestnej štátnej správy. Je teda možné vybudovať si aj v štátnej správe kariéru?

V mojom prípade išlo o šťastie alebo aj náhodu. Túto pozíciu mi ponúkli po tom, čo sme museli istý čas pracovať bez riaditeľky, ktorá odišla na materskú dovolenku.

Čo sa týka budovania kariéry v štátnej správe všeobecne, je to naozaj náročné. Zároveň sú aj jednotlivé rezorty veľmi odlišné. Na niektorých, keď sa zmení vláda alebo minister, príde aj k výmene upratovačiek. To, samozrejme, nie je dobré pre organizáciu, pretože ministerstvo má byť naplnené ľudským personálom, ktorý je v prvom rade odborný.

Ak si predstavím, či je možný kariérny rast z pozície referenta na vyššie pozície, je to veľmi ťažké. V Nemecku štátni úradníci migrujú po troch rokoch z jedného odboru na druhý, pričom tento systém zabezpečuje nové skúsenosti a kariérny rast. U nás niekto obsadí miesto a je tam aj celý život.

Monika Filipová Dobrý úradník
Foto: Martina Juríčková

Ako zlepšiť motiváciu mladých ľudí a priviesť ich k práci vo verejnej správe?

Je to veľký problém a priznávam, že s tým, bojujem odkedy som na vedúcej pozícii. Mám aj pozitívne, aj negatívne skúsenosti. Úprimne, je veľmi ťažké prijať mladých ľudí. Párkrát sa nám to podarilo a musím povedať, že tí, ktorí u nás zostali pracovať, sa v tom našli a práca sa im páči. Zatiaľ som nezažila, aby niekto prišiel a mal pocit, že sa tam nudí, pretože agenda je nezaujímavá, práve naopak.

Mala som aj takých, ktorých práca bavila, no jediný dôvod, prečo odišli, bolo finančné ohodnotenie. Veľmi ma to mrzí, ale sme viazaní tabuľkami, kde je ťažké vybojovať nejaké osobné ohodnotenie. V Bratislave je pritom tento problém ešte väčší, lebo náklady na život sú tu vyššie.

V rámci občianskeho združenia Dobrý úradník sme vytvorili projekt pre študentov, kde realizujeme diskusie s úradníkmi, ktorí sú skúsení a zaujímaví a rozprávajú o tom, čo sa tam naozaj robí. Týmto spôsobom ukazujeme mladým ľuďom, že na úradoch sa tvorí legislatíva, menia sa zákony.

Čo sa týka ďalšieho zatraktívnenia pozície úradníkov, pokiaľ sa nezmení finančné ohodnotenie a prostredie, v ktorom pracujeme, vnímam to ako problém navyše. Sama som napríklad riešila lepšiu stravu v jedálni alebo možnosť tlačiarne v kancelárii, pričom si myslím, že týmito vecami by sa úradníci zaoberať nemali. Bohužiaľ, musia. Keď sa brodíme týmito problémami, je to demotivujúce.

Nová kniha Meet the Heroes už čoskoro

Nájdete v nej stovky silných a inšpiratívnych myšlienok,
ktoré zazneli v našich rozhovoroch, vzbudili pozornosť a majú
obrovskú silu meniť pohľad na našu spoločnosť.
Rezervujte si knihu prostredníctvom e-mailu už dnes.

PREČÍTAJTE SI VIAC

Aké sú podľa teba ďalšie problémy slovenskej štátnej správy?

Veľký problém je byrokracia, najmä čo sa týka výkonu agendy, ale aj v rámci štátnej správy. Tu nemyslím len to, že všetko teraz zdigitalizujeme a zelektronizujeme, ale aj samotný proces, ako pracujeme. Je to až priveľmi formalizované.

Nedostatky vidím aj v prístupe úradníkov. Rozumiem tomu, ak sú ľudia apatickí, najmä ak tam pracujú dlhé roky. Nie každý vie byť iniciatívny a mať odvahu. Na druhej strane si myslím, že odborníci na referentských pozíciách by si mali stáť za odbornými názormi a snažiť sa ich presadzovať a vysvetlovať vedeniu.

Často sa stretávam s top-down efektom. Niečo sa vymyslí “hore” a povie sa, že sa to má urobiť, hoci to odborne nie je úplne v poriadku. Vtedy sú dve možnosti. Buď tam môže byť dobrý odborný oponent, ktorý si stojí za názormi, ale toto je skôr rarita. Väčšinou sú to ľudia, ktorí povedia, dobre, vymysleli niečo, tak to musíme realizovať. Podľa mňa by to malo byť opačne. Chápem, že chceme plniť programové vyhlásenia vlády a zamerať sa na konkrétne oblasti, ktoré chceme zmeniť, no návrhy na zlepšenia by mali prísť aj od odborníkov.

A nebudem úradníkov len chváliť. Bohužiaľ, štátna správa nie je aj vďaka platom a politickým výmenám úplne odborná. Je tam veľa ľudí, ktorí nie sú najlepší odborníci, čo sa, samozrejme, odráža na výsledkoch.

Tieto nedostatky vnímajú aj občania. Čo je pre nich najviac problematické?

Pre nich sú to nadbytočné regulácie. Máme veľa zákonov, niektoré sú veľmi komplikované a keď sa snažíme čokoľvek vylepšiť, stále to riešime cez novely a regulácie. Myslím, že by sme sa mali sústrediť na zmenu kultúry v štáte, aby sme to nemuseli všetko písať do zákonov a ľudia by prirodzene dodržiavali isté základné hodnoty a pravidlá. Viem, že to znie veľmi idealisticky aj abstraktne, ale sú krajiny, kde to funguje.

Pozrime sa len na množstvo úradov, v ktorých sa kopec ľudí nevyzná. Myslím, že toto by sme vedeli zjednodušiť, mať menej úradov, no zároveň s kvalitnými ľuďmi a lepšie rozdelenými kompetenciami. Občania by nemuseli obchádzať niekoľko úradov kvôli vybaveniu jednej záležitosti. Jednoducho by som zlepšila štruktúru úradov a priniesla viac kvality.

Monika Filipová štátna správa
Foto: Martina Juríčková

V našej spoločnosti je povolanie úradník vnímané skôr v negatívnom zmysle. Kde sa stala chyba?

Je to skutočne problém a myslím si, že v mnohých prípadoch je to aj opodstatnené. Veľa úradníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi, sú veľmi negatívni a nepochopili asi správne službu občanom.

Keď som prednášala na jednej fakulte, kde študujú odbor verejná správa, z 30 študentov sa prihlásila len jedna, ktorá zvažovala v tomto smere aj ďalej pracovať. Vtedy som pochopila, že to pre nich nie je lákavá práca, aj preto, že to neznie dobre.

Mala som zamestnanca, mladého chalana, ktorý prišiel z východného Slovenska z okresného úradu, veľmi šikovný právnik. Odišiel kvôli finančnému ohodnoteniu a tiež sa obával, že pokiaľ by pracoval iba v štátnej správe, inde by nenašiel uplatnenie. Pre súkromný sektor by mohol pôsobiť ako neschopný. Ja s týmto neviem súhlasiť, pretože poznám mnoho ľudí zo súkromného sektora, ktorí sedia v kanceláriách a len monotónne vpisujú údaje do excelovských tabuliek. Naopak, práca v štátnej sfére vie byť často kreatívna a veľmi náučná.

Možno je to aj pozostatok z bývalého režimu, keď tí, ktorí pracovali na úradoch, boli spojení s režimom. Veľa ľudí si myslí, že keď robí niekto v štátnej správe, musí byť apolitický. Samozrejme, musí byť apolitický pri výkone svojej práce, ale mnoho úradníkov zabúda na to, že aj oni sú občania tejto krajiny a môžu vyjadriť svoj názor. Boja sa účastniť na diskusiách, ísť na protesty a toto ma veľmi hnevá. Úradníci sa často snažia oddeliť sa od spoločenského diania v krajine, čo nie je dobré. Ak robíte zmeny alebo novely zákonov, treba pracovať s občianskym sektorom.

Ako by mala vyzerať práca dobrého úradníka?

Je to veľmi rôznorodé, lebo sú úradníci, ktorí sú často v kontakte s ľuďmi a potom sme takí, ktorí máme prácu v kanceláriách a tvoríme koncepcie a legislatívu. Prvý druh práce si vyžaduje veľa trpezlivosti, pretože občania vedia byť veľmi nároční a kritickí. Človek by mal byť vytrénovaný a mať otvorený a príjemný prístup k ľuďom.

Čo sa týka druhej skupiny, pre mňa je absolútne dôležitá odbornosť a spolupráca. Dôležité je neustále vzdelávanie a istá sebareflexia. V spolupráci vidím v súčasnosti veľký nedostatok. Často sa ku mne dostali informácie o problémoch práve od ľudí, poslancov, starostov alebo občianskych združení. Keď sú úradníci otvorení a spolupracujú, funguje to. A iniciatíva by tiež nemala chýbať.

Ty si zo svojej iniciatívy založila občianske združenie Dobrý úradník. Čo je jeho cieľom?

Jedným z mojich cieľov bolo vzdelávať verejnosť a hovoriť o tom, čo je to byť úradníkom. Tak ako som ja na vysokej škole nemala predstavu o tom, ako vyzerá práca na ministerstve, tak ani verejnosť nevie, čo v skutočnosti úradník robí, teda okrem tých, ktorí, napríklad, vydávajú občianske preukazy alebo pracujú v klientskych centrách. Nevedia si predstaviť čo je koncepčná alebo strategická práca na úradoch. Našim cieľom bolo vzdelávať verejnosť, zatraktívniť toto povolanie a odbúravať negatívne predstavy. Ukazovať dobrých úradníkoch a ich prácu s cieľom prilákať ľudí do štátnej správy.

Ďalším cieľom bolo poukazovať na problematické oblasti toho, čo je byť úradníkom, na tzv. štátne služby. Vybrali sme oblasti, ktoré sú problematické a prišli sme s viacerými riešeniami alebo návrhmi, ako sa to dá robiť aj inak. V práci sme sa obávali, čo na to povie okolie, pretože sme úradníci a tí väčšinou nechodia do diskusií a rôznych relácií. Mali sme aj rozhovory s vedením, ktoré sme ustáli a nikto v tom už teraz nevidí problém.

Rozhovory už vydávame aj vo forme podcastov. Vypočujte si Henrietu Holúbekovú, trénerku komunikácie a zakladateľku Životológie.

Ako sa iniciatívna vyvíjala počas dvoch rokov existencie?

Na začiatku sme pracovali najmä na tom, aby sa ľudia o nás dozvedeli. Organizovali sme rôzne stretnutia a výjazdy do regiónov. Mysleli sme si, že keďže je úradníkov na Slovensku veľa, pridá sa k nám množstvo ľudí, no nebolo to úplne tak. Úradníci sú veľmi citlivá skupina, takže na naše regionálne stretnutia chodili v menšom počte a veľmi opatrne, niektorí sa obávali, že sme nejaká politická strana. Osloviť ich, aby sa angažovali, bolo veľmi ťažké, no my sme potrebovali ich spätnú väzbu. Vedieť, čo ich trápi, v čom by sme vedeli pomôcť alebo poradiť.

Postupne sa nám to darí. Tento rok realizujeme veľmi zaujímavé projekty, ktoré nadväzujú na spomínané stretnutia. V spolupráci so Starým Mestom je to napríklad pilotný projekt Dobrý úrad, kde neriešime len úradníkov, ale fungovanie celého úradu od manažovania po transparentnosť.

Vo voľnom čase robíme osvetu pre študentov filozofickej katedry UK a začíname organizovať veľké diskusie v regiónoch. Snažíme sa taktiež spolupracovať aj s inými občianskymi združeniami a podporovať sa navzájom.

Naplnili ste svoje očakávania?

Myslím, že do veľkej miery áno. Je to pozitívna iniciatíva, ľudia nás vnímajú a obracajú sa na nás. Uvedomujeme si, že založiť občianske združenie je to najjednoduchšie, no udržať ho aktívne a aby smerovalo k nejakým výsledkom, je už náročné. Náš hlavný tím tvorí 14 ľudí a na Dobrom úradníkovi pracujeme vo svojom voľnom čase, preto je to niekedy ťažšie.

Monika Filipová občianske združenie
Foto: Martina Juríčková

Keď ste oslovovali úradníkov a úrady na Slovensku, aby sa pridali k iniciatíve, našli ste nejaké dobré príklady?

Čo sa týka štátnych úradov, sú tam podľa mňa sekcie, ktoré dobre fungujú. Je to Inštitút finančnej politiky alebo aj Krajský pamiatkový úrad v Žiline. Na jednej z diskusii si ho pochvaľovali aj zamestnanci, ktorí tam pracujú.

Prednedávnom si sa rozhodla vstúpiť do politiky. Čo ťa k tomu viedlo?

Chcem sa pracovne posunúť ďalej a keďže v tejto oblasti pracujem už sedem rokov, mám pocit, že z mojej pozície neviem dostatočne presadzovať väčšie zmeny. Preto som sa rozhodla kandidovať do národnej rady v najbližších voľbách.

V mojej práci viem aj v súčasnosti prinášať nejaké zmeny, ale ja chcem docieliť systematickú zmenu fungovania úradov. Ako úradníčka môžem navrhovať nové opatrenia, ale stále to bude stáť na rozhodnutí vyššie. A práve vstupom do národnej rady chcem prinášať tieto témy a verím, že sa dostanú medzi priority ďalšej vlády.

Organizácia Apolitical ťa ako jedinú Slovenku zaradila do rebríčka 100 najvplyvnejších mladých ľudí sveta za rok 2018. Čo by si svojim vplyvom chcela dosiahnuť?

Ocenenie ma veľmi príjemne prekvapilo. Rada by som ho využila v živote práve k tomu, aby som mala väčší vplyv na pozitívnu zmenu.

Niečo normálne do inboxu


Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Dobrý úradník Monika Filipová štátna správa úradník verejná správa