Júlia Micháleková: Keď sa firme darí, mala by sa snažiť pomáhať

Júlia Micháleková je mladá a veľmi aktívna žena. V súčasnosti vedie slovenskú agentúru VISIBILITY, je konateľkou spoločnosti DASE, venuje sa kampani #zazivasen s Baletom SND a popri tom všetkom stíha trénovať “pole dance”. Práve s agentúrou Visi zaujali porotu v prezidentskom hackathone s projektom Skutočná pravda – kvíz o predsudkoch, ktorý pomáha Rómom.

Čo prinúti agentúru ako Visibility, aby sa zapojila do boja proti extrémizmu?

Ja mám takú filozofiu, že ak chce byť firma dlhodobo úspešná a vôbec, ak má byť dobrou firmou, mala by okrem zarábania peňazí vytvárať aj nejakú pridanú hodnotu. Samozrejme, že peniaze sú dôležité, ale malo by za tým byť aj “niečo extra”. Pre mňa osobne je to “niečo extra” rozhodujúce.

Nežijeme na osamelom ostrove, žijeme v spoločnosti, ktorá nám umožnila vytvoriť našu firmu. Myslím si, že je fér prispievať niečím do spoločnosti naspäť. Obzvlášť, keď sa firme darí, tak by sa mala snažiť aj pomáhať. Pokiaľ má spoločnosť nejaký „vyšší zmysel“, o to viac to motivuje zamestnancov. Zmyslom Visi je napríklad vzdelávať zadarmo, pomáhať začínajúcim podnikateľom a marketérom s rozbehnutím ich online marketingu. Podobne pomáhame aj neziskovým organizáciám. Vzdelávame ich v tom, čo my vieme najlepšie.

V tomto konkrétnom prípade to bolo tak, že som niekde uvidela výzvu a s Marekom Šulíkom som sa potom rozprávala, či sa do toho nechceme zapojiť ako firma. On napísal e-mail na všetkých a prihlásilo sa nám, tuším, 10 ľudí. Bolo to ich dobrovoľné rozhodnutie, venovali tomu nielen pracovný, ale aj veľkú časť súkromného času. Čiže tento konkrétny projekt bol viac iniciatívou jednotlivcov ako firmy. Išli do toho pod hlavičkou Visi, lebo to je vec, ktorá nás spája.

Išli ste do toho aj s rizikom, že môžete stratiť nejakých zákazníkov, prípadne že prídete o ich priazeň. Ak by na to prišlo, urobili by ste tento krok znovu?

Neprišli sme o nikoho, aspoň pokiaľ viem. Asi sme naivní, ale nad týmto sme, úprimne, vôbec neuvažovali. A áno, určite by sme do toho išli znova aj za cenu tohto rizika. Toto bude asi odvážne tvrdenie, ale ak by niektorý zákazník odišiel preto, že sa snažíme postaviť za vec, ktorej veríme, tak by mi to ľúto nebolo.

Prečo práve téma Rómov? Dočítal som sa, že ste zvažovali viac tém, vrátane otázky imigrantov. Je podľa teba téma Rómov viac aktuálna?

Áno, chceli sme do testu zahrnúť viac tém. Na tom, že to bude čisto rómska problematika, sme sa dohodli s kanceláriou prezidenta. Jednoduchšie sa tak komunikuje posolstvo, že pomáhame jednej konkrétnej rómskej rodine. Je tu možnosť do budúcnosti vytvoriť viac obdobných testov, ktoré môžu byť zamerané na ďalšie témy ako imigranti, LGBT komunita, náboženstvá a pod.

Hlavným cieľom projektu bolo osloviť mladých ľudí vo veku od 19 do 24 rokov, ktorí preferujú alternatívne portály. Mnohí si mysleli, že chceme presvedčiť extrémistov, ale tak to nebolo. Nás ako skupinu k vytvoreniu projektu viedlo to, že vidíme, ako nám na Facebooku pribúdajú kamaráti, ktorí bezhlavo zdieľajú rôzne hoaxy a články založené na neoverených informáciách. Jednoducho sme chceli poukázať na to, že tieto alternatívne média nehovoria vždy celú pravdu a treba sa pozrieť aj na iné fakty.

Váš projekt okrem toho, že vzdelával, mal aj veľmi ušľachtilý cieľ. Všetky peniaze, ktoré sa vyzbierali, putovali na liečbu rómskeho dievčatka, ktoré trpí rakovinou.

Áno, putovali na liečbu Manuelky. Na výbere rodiny a odovzdaní peňazí sme spolupracovali s neziskovou organizáciou. Mali sme dopredu určenú sumu 800 €, ktorú sme chceli vyzbierať zlými odpoveďami. Fungovalo to tak, že za každú zlú odpoveď v teste daný človek prispel sumou štyri centy. Veľmi nás prekvapilo, ako rýchlo sa to vyzbieralo. Web sme spustili v sobotu ráno bez reklamy. Uverejnilo sa to len na dvoch portáloch. A v pondelok ráno tam už bolo viac ako 8000 návštev a suma sa vyzbierala. Snažili sme sa nájsť ďalších sponzorov, aby sme podporili ďalšie rodiny. Zatiaľ sa to však nepodarilo. Tých 800 € je suma, ktorú sme vyzbierali u nás vo Visi medzi zamestnancami.

Odkiaľ ste čerpali dáta o Rómoch? Nespochybňovali ľudia tieto údaje?

Zdroj je uvedený pod každou jednou otázkou. Ide väčšinou o prieskumy alebo články založené na prieskumoch. S nejakým spochybňovaním sme sa nestretli. Skôr to boli hejty. Alebo ak to spochybňovali, boli tam slabé protiargumenty. Veľmi sme to neriešili.

Mnohé otázky vyvolával aj pohľad na nepekný dizajn webstránky. Akou logikou ste prišli k tomuto “deväťdesiatkovému” vzhľadu?  

Ako som písala vyššie, chceli sme osloviť ľudí, ktorí čítajú alternatívne weby (ich zoznam nájdeš napr. na konspiratori.sk). Treba si pozrieť ich dizajn a potom porovnať s naším. Išlo o to, aby to na prvý pohľad vyzeralo ako konšpiračný web, ktorý ide proti Rómom. Aj tie otázky boli kladené zámerne trochu zavádzajúco. Pointou bolo následne ukázať, že to nie je tak, ako si myslia. Resp. že fakty hovoria niečo iné. Mimochodom, náš grafik, chudák, dostal prvýkrát zadanie, že urob hnusný web. Celkom sa natrápil.

Ako veľmi veríš tomu, že tento kvíz mohol naštrbiť niekoho presvedčenie?

Nebudeme si klamať, dosť veľká časť ľudí, čo to vyplnila, sú toho názoru, čo my. Vidieť to aj na tom, že keď vyplnili test správne a zistili, že príspevok sa dáva za nesprávne odpovede, tak si ho vyklikali znova a celý zle. Len aby pomohli tej rómskej rodine. Toto urobilo okolo 2000 ľudí. Celkovo test vyplnilo zatiaľ takmer 20-tisíc ľudí.

Ale aby som odpovedala, tak si požičiam vaše slová (z manifestu Meet the Heroes, pozn. autora) „…každý z nás má medzi „priateľmi“ na sociálnych sieťach malé percento ľudí, ktorí síce naše názory nezdieľajú, no môžu sa inšpirovať. Veríme, že aj v tomto prípade môže fungovať ovplyvnenie jednou myšlienkou, jednou ideou.“  Ak to teda inšpirovalo čo i len zlomok percenta z tých ľudí, čo to vyplnili, stálo to za to.

Si aktívna v tomto smere aj v osobnom živote? Dokážeš napríklad pokojne vysvetľovať ľudom mimo tvojej sociálnej bubliny tak komplexnú problematiku, akou sú Rómovia, utečenecká kríza, vojny…?

Či pokojne, to záleží od výšky promile (smiech). Ale nie, vážne. Občas sa stretnem s ľuďmi, ktorí majú iný názor na tieto veci ako ja. Vtedy sa o tom s nimi rada porozprávam, snažím sa im pokojne vysvetliť môj pohľad a rada si vypočujem ten ich. A býva to prínosné aj pre mňa, hlavne keď rómsku problematiku riešim s niekým, kto je napríklad z Brezna. My si tu žijeme v bratislavskej bubline a je fajn počuť a vidieť, ako je to inde. Čiže väčšinou ide o normálnu konverzáciu. Jednoducho rôzni ľudia s rôznymi názormi.

Ale áno, keď niekto vystupuje z môjho pohľadu rasisticky, tak mám potrebu k tomu niečo povedať. Ale vždy mierne a v rámci slušnej konverzácie. Do tém, ktorým nerozumiem, sa nepúšťam a pri témach ako Rómovia reprezentujem svoj pohľad, ktorý nemusí byť jediný správny.

Všetci máme isté predsudky. Ako riešiš tie vlastné?  

Určite v sebe predsudky mám a riešim ich tak, že sa snažím vcítiť do situácie druhých. Napríklad, keby som ja vyrastala na východe v osade, v niečom, čo sa nedá ani nazvať domom, kde je miesto podlahy udupaná hlina… ktovie, čo by zo mňa dnes bolo. A to vždy hovorím aj druhým, „čo by bolo z teba, keby si takto vyrastal“?

Ako dokážeš spracovať častý ironický argument, že „najviac skúsenosti s rómskou problematikou majú ľudia, ktorí s nimi nikdy nežili v tesnej blízkosti“?

Ja som z Handlovej, kde je rómska komunita pomerne veľká. Sú čiastočne separovaní od mesta, žijú na okraji. Ja si však myslím, že celkom slušne. Mám Rómov aj v rodine. Nemala som s nim osobne zlú skúsenosť. Určite robia problémy, ale to aj „bieli“.

Mala si v rámci kampane aj nejaké nepríjemné skúsenosti?

Mala. Hejty boli od začiatku a s tým sme rátali. Prekvapili ma však osobné útoky priamo na mňa. Jeden celkom známy pán ma dokonca označil za osobu, s ktorou si to v budúcnosti spočíta, na čo mu ďalší nadšene komentovali, ako prídu s roxorovými tyčami.

Keď sa na to ale takto spätne pozriem, tak to nie je až také prekvapivé. Oni asi tak prosto fungujú, že sa začnú vyhrážať, osobne útočiť, aby som sa zľakla ja alebo ktokoľvek iný, kto by chcel niečo podobné skúšať v budúcnosti.

„Vtipné“ na tom je, že napríklad zdieľali video z mojej prezentácie u prezidenta so slovami „mladá narušená žena vybrala 10 webov – z toho dva sú naše – a označila za konšpirátorov a šíriteľov nenávisti“. Keď si pozriete to video, zistíte, že dané weby sa tam objavia na jednom slide asi na 10 sekúnd a hovorím o nich ako o alternatívnych portáloch. Ani raz som nespomenula slovo “konšpiračný” alebo “nenávisť” v súvislosti s nimi. Tí ľudia, čo to komentujú, si ani nedajú tú námahu, aby si to pozreli. Neviem, či je to viac na smiech alebo na plač.

Myslíš si, že by sa do podobných projektov mali zapájať aj ďalšie zodpovedné spoločnosti? Alebo to môže situácii skôr uškodiť?

Mám pocit, že je to na vzostupe. Čím ďalej, tým viac firiem sa zapája do podobných aktivít, čo vnímam pozitívne. Takéto aktivity by mali byť v súlade s hodnotami a presvedčením firiem. Vtedy mi to príde OK. Ak si cez to robia len marketing a reklamu, je to na zváženie.

Skutočná pravda vraj nie je iba jednorazový projekt. Čo bude pokračovať ďalej?

Aktuálne trošku oddychujeme. Bolo to celkom náročné, plus je leto a veľa ľudí dovolenkuje. Potom zvážime, čo ďalej. Či to posunúť aj do ďalších tém a ak áno, tak ako.

Kto sú pre teba v súčasnosti ľudia, ktorí ťa inšpirujú?

Bude to síce znieť ako klišé, ale prezident Kiska je veľmi inšpiratívny človek. Náš projekt by nikdy nevznikol, nebyť jeho. Síce pomáhame neziskovkám, ale bez jeho podnetu by nás to nenapadlo. A okrem prezidenta je mne osobne blízke združenie Aj ty v IT, ktoré sa venuje snahe dostať viac žien do IT. Peťa Kotuliaková na tom fakt maká, nemá to ľahké, no má reálne výsledky a vďaka nej sa táto oblasť hýbe dopredu.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

extremizmus julia michalekova prezidentsky hackathon skutocnapravda visibility