Ondrej Gažovič: Pravda býva komplikovanejšia ako konšpirácie o sprisahancoch z Piatej avenue

Kriticky uvažujúci človek nekritizuje, ale nad vlastné názory povyšuje fakty.

10. 11. 2019

Pavla Pisárová

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Ondrej Gažovič pôsobí na slovenských školách ako lektor kritického myslenia, zároveň je asistentom poslanca Európskeho parlamentu Michala Šimečku. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a právo na univerzitách v Brne, Oslo, Viedni a Bratislave. Päť rokov pôsobil ako diplomat na ministerstve zahraničných vecí a na veľvyslanectve SR v Berlíne. Dnes žije s rodinou na lazoch na strednom Slovensku v Zaježovej.

Vymenili ste ruch hlavného mesta Nemecka za pokoj a ticho na lazoch. Prečo ste sa rozhodli vyhľadať pokojnejšie miesto pre život a vrátiť sa na Slovensko?

Po piatich rokoch v diplomacii som cítil, že potrebujem zmenu. Chcel som do života získať viac spoločného času s mojimi synmi Karolkom a Dominikom. Chýbal mi tiež kontakt s prírodou, k dobrému životnému pocitu potrebujem viac ticha, čistého vzduchu a lesa, než poskytuje centrum Berlína. A túžil som aj po väčšej slobode a možnosti vyberať si vlastné pracovné výzvy.

Od tejto zmeny prešiel už istý čas. Ako hodnotíte vaše rozhodnutie? 

Skúsenosť s diplomaciou mi dala nesmierne veľa, som za ňu vďačný. Rozhodnutie odísť však nijak neľutujem. Na lazoch sme teraz už tretí rok a stále spoznávame niečo nové. Chlapci tu chodia do výbornej komunitnej školy a škôlky. Bežne sa s kamarátmi cestou domov zatúlajú po miestnych lesoch a lúkach, vysmiati prídu o hodinu či dve neskôr, vyrastajú z nich odvážne a slobodné bytosti. Pre nás s manželkou je to pracovne náročnejšie, veľa času trávime na cestách a pri deťoch sa často striedame. Po návrate domov mi však stačí na hodinu vybehnúť do lesa a nabije ma to energiou na niekoľko dní.

Čomu sa aktuálne venujete?

Pracujem ako miestny asistent poslanca Európskeho parlamentu Michala Šimečku. S Michalom som spolupracoval ako manažér a stratég jeho kampane v eurovoľbách v máji 2019. Boli to neuveriteľné mesiace plné driny aj radosti, ktoré boli korunované tým, že koalícia PS/Spolu pod Michalovým vedením porazila nielen Kotlebovcov, ale po 15 rokoch v straníckych voľbách aj SMER. Po úspešných voľbách sme sa dohodli, že budeme spolu pokračovať aj ďalej.

Zároveň pokračujem v lektorovaní kritického myslenia. Ako freelancer chodím najmä na základné, stredné školy a univerzity, kde vediem workshopy pre učiteľov aj priamo pre študentov. Pôsobím tiež v Akadémii kritického myslenia, v ktorej s kolegyňami a kolegami pripravujeme kurzy pre súkromné firmy a verejnosť.

Ondrej Gazovic rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Ste lektor kritického myslenia, ktoré je podľa vás previazané s etikou a malo by byť spojené s otázkami, ako žiť zmysluplný život a aké hodnoty vyznávať. Prečo je dôležité o tejto téme rozprávať a kriticky myslieť?

Kritické myslenie nie je sada informácií, ktoré sa stačí nabifľovať. Je to praktická zručnosť, ktorú vieme trénovať a každý z nás sa v nej môže v rámci svojho potenciálu zlepšovať. Zároveň by nám na niečo malo slúžiť, aby nezostalo len akýmsi teoretickým „pánskym huncútstvom“.

Keď na kurzoch s kolegami trénujeme kritické myslenie, snažíme sa to robiť na hodnotových témach ako napríklad ochrana demokracie, ľudských práv, životného prostredia a podobne.

So študentmi a klientmi tiež veľa diskutujeme o tom, ako robiť lepšie rozhodnutia – a na to človek potrebuje v prvom rade poznať sám seba, svoju identitu a hodnoty. Potom nám kritické myslenie môže slúžiť na to, aby sme žili viac v súlade sami so sebou, nenechali sa tak ľahko zmanipulovať a sami prispievali k tomu, že svet bude o kúsok lepšie miesto pre život.

Máme tendenciu veriť tomu, čo zapadá do nášho svetonázoru, obklopujeme sa ľudmi, ktorí s nami súhlasia… no čo ak sa predsa len všetci mýlime a pravda je vzdialená. Ako z toho von? 

Je pravda, že z reality okolo nás si naozaj vyberáme najmä tie javy a informácie, ktoré potvrdzujú naše pôvodné názory. Tento jav sa volá konfirmačné skreslenie a je dobre zdokumentovaný. Súčasťou kritického myslenia je však práve schopnosť pozrieť sa na veci z viacerých strán. Kriticky uvažujúci človek nie je ten, ktorý všetkých kritizuje a myslí si, že sám vie všetko najlepšie. Naopak, v jadre tejto zručnosti je kritické zamyslenie sa nad vlastnými názormi a schopnosť ich meniť na základe kvalitných dát, faktov a argumentov.

Pôsobili ste aj v zahraničí a isto to viete porovnať. Ako sme na tom s kritickým myslením na Slovensku?

Nechcel by som generalizovať. Z vlastnej skúsenosti najmä s českým a nórskym vysokým školstvom viem, ako veľmi pomôže, keď sú študenti non-stop vedení k tomu, aby svoje názory formulovali v esejách a vychádzali pritom z kritickej reflexie množstva odbornej literatúry. Tá schopnosť nájsť relevantné zdroje, rýchlo z nich vytiahnuť hlavné dáta a argumenty, vzájomne ich skonfrontovať a prísť s vlastným vyargumentovaným hodnotením situácie je v profesionálnom živote je neoceniteľná.

Ale podobným spôsobom sa učí už aj na mnohých slovenských školách, výbornú prácu robia neziskové projekty ako Slovenská debatná asociácia, Sokratov inštitút, Komenského inštitút a ďalšie. Chýba žiaľ systémová podpora zo strany štátu, stále som však skôr opatrný optimista.

Ondrej Gazovic rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Ako môžeme zlepšiť naše kritické myslenie?

Tým, že nebudeme rozmýšľať lenivo. Každý z nás má niekedy tendenciu uprednostniť pudy a emócie, je to prirodzené. Väčšinou nám pomôže už len na chvíľu spomaliť. Dohľadať si viac dát, pozrieť sa na vec z inej strany než je nám blízke, položiť si niekoľkokrát otázku „prečo“, pátrať po kvalitných vysvetleniach a dôkazoch. Je to vlastne o podpore našej zvedavosti, ktorá nám bola ako deťom tak vlastná.

Ako možno podľa vás reagovať v situácii, v ktorej napr. kamarát zastáva úplne odlišný názor (extrémistický). Ako mu to vysvetliť?

Neexistuje na to univerzálny návod. Jednou z možností je hra, v ktorej prevezmete jeho rolu a jeho zas požiadate, aby zastával druhú stranu a snažil sa vás spochybniť. Napríklad žiaci tak často sami dokážu nájsť kvalitné argumenty proti extrémistickej pozícii, ktorú zastávali pôvodne.

Inokedy pomôže, ak žiaka požiadame, aby svoje extrémistické tvrdenie podoprel logickým vysvetlením a konkrétnymi dôkazmi – zvyčajne sa ukáže, že ich nemá. Nemal by však nasledovať výsmech či odmietnutie z pozícii autority, som skôr zástanca empatického a spoločného pátrania po pravde. Tá býva väčšinou komplikovanejšia, než sú jednoduché konšpiračné teórie, ktoré za všetkým vidia pár sprisahancov z Piatej avenue.

Treba mať na pamäti aj to, že nie každého človeka môžem presvedčiť. V niektorých prípadoch je presvedčenie jednoducho príliš silné a žiadne argumenty s ním nič nespravia. Treba si vyberať svoje bitky. A niekedy má význam zapojiť sa do debaty ani nie tak kvôli samotnému názorovému oponentovi, ale pre všetkých ostatných, ktorí ticho počúvajú alebo čítajú a pritom sa rozhodujú, k akému názoru sa priklonia.

Nová kniha Meet the Heroes už čoskoro

Nájdete v nej stovky silných a inšpiratívnych myšlienok,
ktoré zazneli v našich rozhovoroch, vzbudili pozornosť a majú
obrovskú silu meniť pohľad na našu spoločnosť.
Rezervujte si knihu prostredníctvom e-mailu už dnes.

PREČÍTAJTE SI VIAC

Kedy je potrebné začať s trénovaním kritického myslenia u detí?

Určite sa dá táto zručnosť trénovať veľmi skoro, aj u detí v škôlkach. Stačí vhodne upraviť formu pre ich vek a záujmy. Deti majú prirodzenú zvedavosť a túžbu učiť sa, spoznávať svet okolo seba.

Ako môžu rodičia svojim deťom dať dobrý základ na ďalšie budovanie kritického myslenia?

Každé dieťa je individuálne, verím však, že ich spája túžba po poznávaní sveta vôkol seba, prirodzená detská zvedavosť a hravosť. Ak ju u nich nezabijeme, ale rozvíjame, napríklad otvorenými otázkami, spoločnými diskusiami, fyzickými aj myšlienkovými experimentami, tímovými hrami, ak ich nechávame samostatne prichádzať na riešenia problémov, tak si úplne prirodzene trénujú svoju schopnosť kritického uvažovania.

Ondrej Gazovic rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

O tom, ako dôsledne získavať a analyzovať informácie, učíte aj mladých študentov. Považujete to za nesmierne dôležité pre budúcnosť krajiny. Ako vaše prednášky vnímajú mladí študenti?

Drvivá väčšina reakcií je pozitívna – a to je aj to, čo ma najviac nabíja. Tréningy robím zážitkovo, študenti si vyskúšajú viaceré rolové hry a tímové cvičenia. Na vlastnej koži zažijú, ako ľahko je možné manipulovať s informáciami, vyskúšajú si tiež techniky správnej argumentácie. Túto skúsenosť si v sebe zapamätajú oveľa dlhšie, ako keby som im niečo suchopárne prednášal. Aj nás to všetkých oveľa viac baví.

Môžete uviesť nejaký príklad?

Tých cvičení je naozaj mnoho. Medzi najobľúbenejšie patrí písanie správy o tej istej situácii z rôznych pohľadov. Študenti sa rozdelia do niekoľkých skupín a každá dostane opis situácie, napríklad že na ich školu nastúpila nová riaditeľka a zaviedla niekoľko zmien. Každá skupina študentov má inú identitu. Niektorí predstavujú seriózny denník, ktorý sa snaží o udalosti informovať objektívne, druhí sú zas bulvárnymi novinármi a majú za úlohu z udalosti “vytrieskať” čo najviac klikov na internete, tretí sú podporovateľmi novej riaditeľky a štvrtí zas jej zarytými odporcami, ktorí ju neznášajú.

Každá skupina má o udalosti napísať správu, pričom netušia, že všetci majú rovnaké zadanie situácie, len sa líšia ich identity. Keď na konci cvičenia čítajú správy a zistia, že o tej istej situácie napísali štyri brutálne odlišné texty, je to pre nich silný zážitok a odnášajú si vedomie toho, že za každou správou je nejaký autor, ktorý má svoj záujem. To ich neskôr vedie k tomu, aby vyhľadávali viac zdrojov a rozmýšľali o ich dôveryhodnosti.

Aký záujem o kurzy kritického myslenia majú školy? A ako reagujú učitelia? Organizujete tréningy aj pre nich?

Záujem je značný. Učitelia cítia, že to je pre ich študentov dôležité a majú chuť to robiť, len im často chýbajú podklady. V tomto, žiaľ, štát dosť zlyháva. Nemôžeme očakávať od každého učiteľa a učiteľky, že popri všetkých povinnostiach, čo majú, si budú ešte sami pripravovať inovatívne didaktické materiály. Je pre nich veľmi nápomocné, keď absolvujú tréning pre učiteľov, ktorý ich inšpiruje k novým aktivitám.

Osobne tieto tréningy považujem za najviac užitočné, lebo ak ho absolvuje, povedzme, 20 učiteľov, každý z nich to následne môže odovzdávať ďalším stovkám študentov na svojej škole.

Rozhovory robíme už aj ako podcasty. Vypočujte si Luciu Gallovú, aktivistku, spoluorganizátorku protestov Gorila a členku organizácie Vidiecka platforma.

Podľa nedávneho prieskumu by viac ako polovica učiteľov odporučila svojim študentom sledovať konšpiračné média. Čo to hovorí o našej spoločnosti a čo sa s tým dá urobiť, aby sme to zvrátili?

Je to nešťastný prejav viacerých javov. V dnešnej bohatej ponuke informácií je naozaj ťažké sa orientovať. A vzdelávanie budúcich pedagógov na mnohých fakultách ešte nestihlo zareagovať na tieto nové výzvy, česť výnimkám.

Potrebujeme zvýšiť prestíž učiteľského remesla, veď patrí medzi najdôležitejšie v spoločnosti. Dať učiteľom výrazne lepšie pracovné podmienky a ohodnotenie, pritiahnuť na pedagogické fakulty najlepších študentov, dať im moderné vzdelanie a udržať ich pri remesle. Podporných aktivít zdola je mnoho a majú výbornú kvalitu, spomeniem napríklad Komenského inštitút. Teraz už ale naozaj potrebujeme zásadnú systémovú zmenu k lepšiemu zhora. Vzdelávanie sa musí stať politickou prioritou.

Ako teda možno odlišovať pravdivé informácie od tých nepravdivých z dezinformačných webov?

Je na to niekoľko základných tipov. Úplne prvým inštinktom je zamyslieť sa nad zdrojom informácie. Kto je jej autorom či autorkou? Aké môže mať záujmy? Chce objektívne informovať alebo podporiť nejaký hodnotový, ekonomický alebo politický záujem? Poznám tvorbu autora dlhodobo, zvykne sa mýliť alebo máva pravdu, je odborníkom v danej oblasti?

Pri médiách je vždy užitočné vedieť, ako sú hodnotovo orientované a kto ich vlastní. Ak napríklad noviny informujú o kauze politika, ktorý je prostredníctvom svojich firiem ich spoluvlastníkom, mali by sme pozornosť výrazne zvýšiť. Viaceré ďalšie techniky veľmi pekne popisuje kolega Jano Markoš vo výbornej knižke o kritickom myslení Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá mu vyšla tento rok.

Ondrej Gazovic rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Ako sa možno vyhnúť dezinformáciam a manipulácii, keď nie každý človek si nájde čas na to, aby preveroval obsah článkov a tvorbu autorov?

Máte pravdu, väčšina z nás naozaj netúži žiť ako detektívna kancelária. Veľmi však pomáhajú správne návyky. Pokiaľ pravidelne čítam kvalitné zdroje a diskutujem s ľuďmi, ktorí sa vyznajú v tom, čo robia, výrazne zvyšujem svoje šance, že svet budem spoznávať vo vernejších farbách.

Máte vy osobne nejaký overený “rituál”, ako čítate, sledujete správy a konzumujete informácie kriticky?

Zvyknem čítať viacero zdrojov, vrátane zahraničných. A veľmi mi pomáha, keď som vyspatý a sústredený. Množstvo výskumov potvrdzuje, že keď má človek spánkový deficit, alebo sa nechá rozptylovať a skáče z úlohy na úlohu, tak robí oveľa viac chýb.

Niečo normálne do inboxu


Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

dezinformácie fake news politika školstvo spoločnosť vzdelavanie