Aký je život na lazoch a kto zbiera odpad v Himalájach? Decembrové rozhovory s hrdinami

Prečítajte si rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti. Prinášame aj ďalšie meno zo série Hrdinovia minulosti. Ľudí, ktorí významne ovplyvnili naše dejiny.

24. 1. 2021

Lucia Trubačíková

Aj v decembri sme vám priniesli rozhovory so zaujímavými osobnosťami, ktoré stoja za vašu pozornosť. S etnologičkou Zuzanou Panczovou sme sa rozprávali o konšpiračných teóriách a ľuďoch, ktorí k nim inklinujú, s Petrom Hámorom o vrcholovej turistike a chvíľach, keď ide človeku o život. Majiteľka firmy Bezobalovo Andrea Šišmič nás vtiahla do zákulisia fungovania bezodpadového obchodu a dianie za oponou kultúrneho centra v Trnave predstavil Michal Klembara.

V rozhovore s Viktóriou Marcinovou sme sa venovali knihám a ich mieste v živote dieťaťa, spoločne s Bratom Filipom sme uvažovali o pandémii a jej vplyve na duchovno. Záver roka patril Jozefovi Kučerovi, ktorý sa dobrovoľne vrátil späť ku svojim koreňom, k tradičnému gazdovaniu na hriňovských lazoch.

Rozhovory, ktoré možno unikli vašej pozornosti

Peter Hámor o silnom pute medzi špičkovými horolezcami

Náš najznámejší horolezec, ktorý stál na vrcholoch všetkých 14 osemtisícoviek otvorene rozprával o strachu pri lezení, dôvere medzi horolezcami a o šťastí, bez ktorého by Korunu Himalájí nepokoril. Rozhovor Lucie Trubačíkovej s Petrom Hámorom ukazuje aj diskutovanú stránku Himalájí, a to čistenie hôr od odpadkov.

„Mnohí kritizujú komerčné expedície kvôli tomu, že lákajú stovky ľudí na výstupy. Tie ale všetok svoj vytvorený odpad znesú dolu a navyše zaplatia šerpov, ktorí zbierajú ďalší odpad.“

Prečítajte si celý rozhovor s Petrom Hámorom.

Peter Hámor v lese
Foto: Dávid Hanko
Zuzana Panczová o vzniku a šírení konšpiračných teórií

Konšpiračné teórie sú fenomén, s ktorým sa ľudia stretávajú stáročia. O tom, kto im verí, prečo vznikajú a aký majú dopad na spoločnosť. sa rozprávali redaktorka Heroes Barbora Váradyová a etnologička Zuzana Panczová.

„Je dôležité, aby boli ľudia kritickejší voči informáciám vyvolávajúcim senzácie o skrytom sprisahaní. Je prirodzené a pochopiteľné, že fámy, ktoré hovoria o ohrození, sa šíria najrýchlejšie. Tie, ktoré hovoria o niečom peknom, dobrom a príjemnom, sa šíria omnoho pomalšie.“

Prečítajte si celý rozhovor so Zuzanou Panczovou.

Zuzana Panczová rozhovor
Foto: Martina Juríčková
Jozef Kučera o tom, ako sa z neho stal pravý gazda

Záujem mladých ľudí o chov hospodárskych zvierat je čoraz nižší a z pasienok sa vytrácajú stáda oviec. Aj vďaka ľuďom ako je Jozef Kučera sa tento smutný trend môže meniť. V tridsiatke sa rozhodol založiť vlastné gazdovstvo, teraz obrába 40 hektárov pôdy a chová 20 druhov zvierat. V rozhovore Pavly Pisárovej opísal život na lazoch a napríklad aj to, ako vyzerá výroba slamenej strechy.

„Nemám rád, keď ľudia z mesta podceňujú a nadávajú sedliakom. Chápem, že niekto sa niekedy hlúpo správa, ale nech mu nadávajú nejako inak, nie do sedliakov. Veď ľudia na dedine majú zdravý sedliacky rozum pre tú krajinu, kde žijú.“

Prečítajte si celý rozhovor s Jozefom Kučerom.

Jozef Kucera Gazdovanie
Foto: Šimon Šiplák

Hrdina minulosti

Nezabúdame ani na hrdinov minulosti, ktorí významne zasiahli do našich dejín. V decembrovom výbere je ním slovenský básnik a spisovateľ Janko Matúška.

Janko Matúška (1821 – 1877)

Od narodenia popredného slovenského spisovateľa uplynulo v januári 200 rokov. Janko Matúška bol rodák z Dolného Kubína, ktorý neskôr študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Štúdium však dobrovoľne nedokončil. Bol medzi 22 študentami, ktorí sa na protest proti odvolaniu z profesúry Ľudovíta Štúra rozhodli odísť.

Práve tento moment prispel k napísaniu textu slovenskej hymny, ktorého je autorom. K dvojstému výročiu od jeho narodenia vznikla špeciálna verzia slovenskej hymny, ktorú naspievala Sima Martausová a Miťo Bednár. Vypočujte si folkové znenie piesne Nad Tatrou sa blýska.

(Ne)stĺpček

Našim ušiam dávame počas dňa skutočne zabrať. Mnohí z nás si už bez spravodajského podcastu nevedia predstaviť ráno, následne si čakanie v ranných kolónach spríjemňujeme rádiovými hitmi, v práci sme zahltení zvukmi klimatizácie i obyčajného ťukania do klávesnice. Ušiam nedáme vydýchnuť ani pri zaspávaní, keď je čas opäť na nejaký obľúbený podcast. Naše telo ale hluk vníma ako stresový faktor a to, čo my vnímame ako oddych, je pre uši len ďalšia zmes zvukov. Potrebujeme viac ticha. Viac počúvať svoj dych, svoje telo. V tichu prichádzajú nové myšlienky, aj také, ktoré v hluku nepočujeme. Ak svoje ticho nájdete, gratulujem vám. A pokojne sa s ním podeľte aj v tomto originálnom projekte Swap ticha.

Lucia Trubačíková

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

(ne)stĺček blog hrdinovia minulosti rozhovory s hrdinami