Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Katarína Strýčková je hlasom podcastu V ženskom rode, v ktorom dáva priestor inšpiratívnym ženám rozprávať svoje príbehy, postoje a životné skúsenosti. Okrem toho je odborníčkou na diplomatický protokol a etiketu, o čom sme sa u nás rozprávali minulý rok. Tentoraz nám odporučila päť knižných tipov a porozprávala o tom, aký knižný príbeh ňou najviac zarezonoval.

Čo máte momentálne rozčítané?

Ex Libris od Michiko Kakutani, Honour od Elif Shafak, Transcendent Kingdom of Yaa Gyasi a Impérium musí zomrieť od Michaila Zygara v preklade Sama Marca. V posledných dňoch, sledujúc udalosti v Afganistane, si tiež často listujem knihou Omara Khana From Kashmir to Kabul, v ktorej sú vzácne dobové fotografie slávnych cestovateľov Williama Bakera a Johna Burkeho z konca 19. storočia z územia Pakistanu a Afganistanu. Veľa premýšľam, čo sa na tomto území odvtedy zmenilo.

Aký máte rituál spojený s čítaním?

Čítam kedykoľvek a kdekoľvek sa dá, najčastejšie pred spaním v posteli, lebo tam si viem nájsť čas bez výčitiek. V zime veľmi rada čítam so šálkou horúceho čaju zabalená v deke v čítacom kresle v mojej spálni. Vďaka schopnosti mentálne sa odizolovať od zvukov okolia sa viem pohrúžiť do knihy naozaj kdekoľvek.

Na druhej strane poznám aj stav, keď sedemkrát čítam jednu vetu a neviem, o čom je. Čítací rituál je teda pre mňa v prvom rade o tom, že človek musí byť na čítanie „rituálne pripravený“. Musí si otvoriť dušu, aby bol schopný prijať do nej príbeh aj všetko to, čo je za ním.

Na akú knihu si spomínate ako na svoju prvú?

Nepoviem vám jednu konkrétnu, lebo knihy sú súčasťou môjho života od úplného malička a mnohé sa mi prekrývajú. Mojou najobľúbenejšou, ktorú som čítavala dokola, bola kniha Rozprávky a obrázky od Vladimíra Grigorjeviča Sutejeva. Milovala som aj knihu Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi a Podjavorinskej Čin-Čin a Žabiatko, ktoré som vedela naspamäť.

Ak by sa rátali aj knihy, ktoré si pamätám, keď som ešte sama nečítala, tak to boli leporelá Svrček a mravce od Vojtěcha Kubaštu, ktorú prebásnila Maša Haľamová a O veselé mašince od Jana Čareka.

Čo hľadáte v knihách, čo vám čítanie dáva?

To, čo v knihách hľadám, záleží od toho, aké knihy čítam. V literatúre faktu sa rada učím nové veci, snažím sa uvidieť a pochopiť kontext udalostí, spoločenské fenomény, uhly pohľadu, ktoré mne osobne predtým nenapadli.

V krásnej literatúre a poézii hľadám príbeh a predovšetkým človeka, a tiež obrazy, metafory, iné svety. Vo svojej hlbokej podstate tam hľadám samu seba. Čítanie mi dáva vieru v to, že ľudský život má hlboký zmysel. Že sme ako ľudia navzájom prepojené svety existujúce v jednom veľkom univerze, ktoré všetko a všetkých presahuje.

Aký žáner prevláda vo vašej knižnici?

Doma v knižnici mám vyše dvetisíc kníh, teda asi by bolo jednoduchšie spomenúť, aké knihy nečítam, alebo len veľmi málo. Dnes už len málo čítam sci-fi a detektívky. Väčšinou nakupujem literatúru faktu a beletriu, najčastejšie v angličtine.

Aká literárna myšlienka alebo príbeh vami najviac zarezonoval?

Úplne mnou otriasla kniha Half of a Yellow Sun – Polovica žltého slnka od Chimamandy Ngozi Adichie, ktorú som čítala hneď, keď v roku 2006 vyšla. Záver knihy ma „roztrhal na kusy“. Pamätám si, že pocit zúfalstva a beznádeje ma držal celé dni. A pritom to bol naozaj úžasný príbeh, na ktorý nechcete zabudnúť len preto, že nekončí šťastne.

Bola som veľmi rada, že som sa so svojím prežívaním mohla autorke zveriť osobne, keď sme sa v roku 2019 v Bratislave stretli. Majstrovsky podala príbeh, ktorý mi bol síce kultúrne aj historicky cudzí, no zasiahol ma absolútne.

Veľmi mnou zarezonovala aj výborne zrešeršovaná faktografická kniha Gulag od Anne Applebaum, za ktorú autorka dostala Pulitzerovu cenu.

Je nejaká kniha, ktorú by ste odporučili svojmu mladšiemu ja?

Určite by som si povedala, že mám čítať viac feministickej literatúry.

Čítali ste nejakú knižku viackrát?

Opakovane čítam knihy len výnimočne, pretože je priveľa úžasných príbehov na to množstvo času, ktoré im môžem venovať. Opakovane som čítala Samurajovu záhradu od Gail Tsukiyamovej, knihu Anna, Hanna a Johanna od Marianne Fredrikssonovej a Cit slečny Smilly pre sneh od Petera Høega. Všetky tri boli písané krásnym jazykom, sú bez klišé, bez povrchnosti, majú výborne vystavaný pútavý príbeh a uveriteľné postavy, ktoré si čitateľky a čitatelia môžu dôverne predstaviť. Každé prečítanie ma bavilo, akoby som nikdy predtým tú knihu nečítala. To je vzácne.

Ak by vás niekto chcel obdarovať knihou, akou spisovateľkou či spisovateľom by vás najviac potešil?

Beletriu si najradšej vyberám sama, ale keďže mám veľmi rada vizuálne krásne knihy, určite by ma veľmi potešili buď nejaké krásne vydania z antikvariátu, alebo knihy z vydavateľstva Taschen. Momentálne tam mám vyhliadnutú Japan 1900 a doterajšie súhrnné dielo japonského architekta Kenga Kumu. To by som bola šťastím bez seba.

Akú spisovateľku, žijúcu či nežijúcu, by ste si chceli pozvať do vášho podcastu a prečo? O čom by ste sa s ňou chceli rozprávať?

Toto je skvelá aj ťažká otázka zároveň. Nikdy som si nemyslela, že sa mi podarí rozprávať so spomínanou Chimamandou Ngozi Adichie a predstavte si, že podcast s ňou mi naozaj vyšiel. Ak by moja odpoveď mala fungovať ako magické zaklínadlo, priala by som si hovoriť a nahrávať s francúzskou spisovateľkou a profesorkou filozofie Muriel Barbery, pretože sa mi páči, ako sa v písaní posúva a akým obrazným jazykom píše. Jej najnovšia kniha Jediná ruža ma veľmi oslovila. Z už nežijúcich by som bola naozaj veľmi rada spoznala Mayu Angelou a Toni Morrison.

Ak by ste raz vydali knihu, o čom by bola?

Ambíciu napísať knihu som nikdy nemala, pretože som bola presvedčená, že skutočne úžasnú knihu napísať nedokážem a za priemernú by som sa hanbila. Odkedy však robím svoj podcast V ženskom rode, a najmä odkedy svoje rozhovory prepisujem pre Denník N, som si uvedomila, že písanie je v skutočnosti remeslo a práca. Vyžaduje odhodlanie, trpezlivú robotu a húževnatosť. Jedna vec je mať v hlave príbeh, druhá je vedieť písať tak, že ľudia text s pôžitkom čítajú.

Takže zhodou okolností svoju prvú knihu naozaj vydávam a krstiť ju budem už v septembri. Ide o výber 30 rozhovorov V ženskom rode, ktoré patria k tým najlepším, ktoré som svojmu publiku ponúkla. Je o ženách, ktoré sa nevzdali, ktoré pomáhajú, spájajú, inšpirujú a žijú najlepšie, ako vedia. O ženách, ktoré prispievajú k tomu, aby sa nám všetkým žilo lepšie. Veľmi dúfam, že sa bude čitateľkám a čitateľom páčiť.

Romain Gary: Šarkany

martinus_sarkany
Foto: Martina Juríčková

„Niekedy najlepší spôsob, ako na niekoho zabudnúť, je uvidieť ho znovu.“ Ľúbostný príbeh malého Luda, francúzskeho chlapca s geniálnou pamäťou, a rozmaznanej Lily Bronickej zo starej poľskej aristokratickej rodiny, situovaný na začiatok a do obdobia druhej svetovej vojny.

Okrem silného príbehu je kniha písaná prekrásnym jazykom. Mimochodom, Romain Gary je jediný francúzsky spisovateľ, ktorý získal prestížnu Goncourtovu cenu dvakrát, hoci to pravidlá neumožňujú. Raz pod svojím menom a raz pod pseudonymom, pričom porota nevedela, za koho hlasuje. Rozhodne si od neho ešte niečo prečítam.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Sue Monk Kidd: The Book of Longings

martinus_the_book_of_longings
Foto: Martina Juríčková

Kniha o slobode ducha, túžbe po vzdelaní a snahe naplniť svoj potenciál. Ak ste videli film Mária Magdaléna s Rooney Mara (ak nie, pozrite si ho) a páčil sa vám, rozhodne siahnite po tejto knihe (bohužiaľ, nemá slovenský preklad).

Kombináciou skvele vystavanej fikcie a výborne zrešeršovaných historických faktov autorka stvorila jedinečný príbeh z obdobia vlády židovského tetrarchu Heroda Antipasa. Mladá Ana, ktorá túži písať, čítať a vzdelávať sa, žije, bohužiaľ, v dobe, keď spoločnosť od ženy vyžaduje úplné podriadenie sa mužovi. Podarí sa jej vykĺznuť z rodičmi dohodnutého manželstva s bohatým obchodníkom, aby dobrovoľne vstúpila do manželstva – s Ježišom z Nazaretu.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Magda Szabó: Dvere

martinus_dvere
Foto: Martina Juríčková

Túto knihu mi odporúčala Chimamanda Ngozi Adichie a je naozaj taká dobrá, že ju odporúčam ďalej. Aby sa mohla venovať písaniu, dobre situovaná začínajúca spisovateľka Magda si nájde svojráznu, no aj mimoriadne nedôverčivú pomocnicu v domácnosti, Emerenciu. Príbeh knihy je zdanlivo veľmi jednoduchý a nenápadný – opisuje prehlbujúci sa vzťah oboch žien, ktorý by sme po čase mohli nazvať priateľstvom.

Tajomstvo a osobitosť Emerencie symbolizujú vždy zavreté dvere jej služobného bytu, za ktoré nikoho nepúšťa – ani Magdu nie. Čo myslíte, otvoria sa niekedy? Záver knihy bol pre mňa dôkazom toho, že o dôstojnosti života iných nikdy nerozhodujeme my, nech sú naše úmysly akokoľvek „sväté“.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Caroline Criado Perez: Neviditeľné ženy

martinus_neviditelne_zeny
Foto: Martina Juríčková

Jedna z najprínosnejších kníh, aké som v posledných rokoch čítala. Som veľmi rada, že sa dočkala aj slovenského prekladu. Mala by po nej siahnuť každá žena, ktorá „nevidí dôvod na to, prečo byť feministkou, keď už môžeme voliť a máme všetko“.

Prečítať by si ju mali aj všetci muži, ktorí nerozumejú tomu, prečo mnohé ženy aj dnes hovoria o tom, že náš svet stojí na mužských pravidlách a mužmi dizajnovaných schémach. Autorka poctivo zrešeršovala výskumy, prípadové štúdie, zozbierala dáta a zrozumiteľne a v súvislostiach vysvetľuje ako medicínsky výskum, architektúra, UX dizajn či urbanizmus „zneviditeľňujú“ ženy. Poučme sa, aby sme mohli veci robiť inak – v prospech nás všetkých.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Christina Lamb: Our Bodies, Their Battlefield

martinus_our_bodies_their_battlefield
Foto: Martina Juríčková

Skúsená britská novinárka a vojnová reportérka Christina Lamb, mimochodom tiež autorka knihy Ja som Malala o Malale Júsafzajovej, vo svojej najnovšej knihe vysvetľuje, aký vplyv majú vojny a ozbrojené konflikty na život tých najzraniteľnejších civilistov – dievčatká, dievčatá a ženy.

Rozsah sexuálneho násilia a znásilnení v ozbrojených konfliktoch po celom svete, ktorý Lambová zdokumentovala, je obrovský. Bosna, Myanmar, Argentína, Čile, Kongo, Sýria, Rwanda – s mnohými ženami Lambová hovorila osobne. Prináša šokujúce svedectvá, ktoré by sme mali čítať už len preto, aby sme sa nemohli tváriť, že sme o ničom nevedeli.

Túto knihu si môžete kúpiť online.

Poď objavovať talentovaných ľudí. Pridaj sa k nám do tímu!

Ak máš skúsenosti s tvorbou článkov/rozhovorov,
baví ťa stretávať sa s inšpiratívnymi ľudmi a záleží ti na tom, aby skvelí ľudia ostávali na Slovensku,
daj nám o sebe vedieť. Radi sa s tebou stretneme na virtuálnej kávičke
vo veľmi neformálnom pohovore.

Daj o sebe vedieť na media@heroes.sk

NAPÍŠ NÁM

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

katarina stryckova tipy na knihy