Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Estétka, ktorá sa potrebuje obklopovať peknom a chutným jedlom. Taká je Saša Miklášová, spoluzakladateľka najväčšieho slovenského internetového obchodu na predaj rukodielnej a dizajnovej tvorby domácich autorov Sashe.sk. V roku 2019 získala špeciálne ocenenie poroty v najprestížnejšej svetovej súťaži podnikateľov EY Podnikateľ roka. Projekt založila so svojím manželom Jurajom pred dvanástimi rokmi a hoci sa ich názory naň často rôznia, tešia sa z toho, že niečo dosahujú spoločnými silami.

Ručná práca je presný opak ku fast fashion, dnešnému konzumu a všetkému, čo potrebuje rýchlo rásť. Ako vnímaš rukodielnosť a jej význam pre dnešok ty?

To je veľmi pekná otázka na úvod. Rámcová. Mám ju rada, pretože aj kvôli tomu, že sa dvanásť rokov tejto téme venujeme a konfrontujeme sa s inými štátmi a pohľadmi, vieme, že je to pre Slovensko niečo naozaj veľmi špecifické.

Možno používam nejaké subjektívne meradlo, no nie všetky krajiny majú rukodielne online projekty a dokážu podporovať lokálnu tvorbu. Vyžaduje to pevné korene, hlboké tradície, konzistentnosť spoločného odkazu našich predkov, ktorá u nás bola zachovaná aj napriek mnohým ťažkým udalostiam v histórii.

Slovensko je v tomto zmysle výnimočné. Tradície sú u nás skrátka silné, aj v súčasnosti sú výrazne späté s rodinným životom a dokonca sú tiež nádejou pre trvalo udržateľnejší život v budúcnosti. My sme vždy tvorili a v chudobe alebo v období nedostatku sme si tým pomáhali. Bolo to tak či už v hlbokej minulosti, ale aj v tej nedávnej – počas komunizmu.

Vždy sme v tom zároveň nachádzali radosť. Slováci sú veľmi kreatívni, šikovní a praktickí. Myslím si, že v našej histórii a DNA je tvorba veľmi prítomná. Každý má v rodine babičku, dedka alebo strýka, ktorí pracovali s drevom, vyšívali, háčkovali či piekli.

Mám pocit, že aktuálne sa to veľmi zmysluplne vracia. Dáva nám to odpovede na otázky, ktoré nás trápia z hľadiska trvalej udržateľnosti či sebestačnosti, a to aj v súvislosti s momentálnou situáciou. Ak sa zavrú hranice, my sme, podľa mňa, jeden z národov, ktorý si to vie vyriešiť interne. Vieme si pomôcť, vyrobiť, nahradiť. Máme šikovné ruky a hlavy. Máme za sebou drsné obdobie masívneho konzumu komerčných vecí, ktoré bolo prirodzenou reakciou na roky odriekania, keď sme si nemohli nič kúpiť, ale ľudia sa toho nasýtili a znovu sa pomaly vracajú ku tomu, čo je v nich tak hlboko prítomné.

Vyzerá to u vás doma, ako keby som vošla do kamennej predajne SAShE?

Je tu veľa vecí zo SAShE, áno, a radi s nimi žijeme. Máme dve malé deti, takže je tu tiež výbuch lega a hračiek, ale chlapci majú zároveň aj veci od nás. Zo SAShE mám veľmi rada kuchynské doplnky a dekorácie, kozmetiku, oblečenie. Nemáme, samozrejme, všetko striktne len zo SAShE, ale z praktického hľadiska som veľmi rada, že si už u nás môžem napĺňať aj bežnejšie zákaznícke potreby. Napríklad, že si viem kúpiť spodnú bielizeň, legíny, plavky, parfum, čistiace prostriedky do domácnosti a takisto darčeky. Tie sú pre mňa silná oblasť. Mám úplne iný pocit, keď niekomu dávam niečo nekomerčné, ručne robené, originálne a slovenské.

Takže ručná práca nerovná sa len náramok z korálok, ako si možno niektorí myslia.

Nie. To spektrum výsledkov je veľmi široké. Hovorievam, že SAShE je obrazom Slovenska, jeho pestrosti a dopytu rôznorodných zákazníkov. Ľudia tvoria a zároveň chcú nakupovať pletené čiapočky a aj autorské šperky. Preto u nás od začiatku vytrvalo dávame priestor amatérskym autorom, a to aj napriek tomu, že zo strany náročnejších zákazníkov sme boli žiadaní, aby sme takúto tvorbu selektovali a nastavili tak nejakú pomyselnú latku. Vieme však, že by sme tým „odpálili“ mnoho značiek, ktoré týmito amatérskymi počinmi začínali a vďaka tomu, že sme im umožnili rásť, si mohli zarobiť a investovať do svojej tvorby.

Takýmto spôsobom sa z navliekania korálok neraz stala silná šperkárska značka, ktorá len potrebovala dostať šancu a priestor vyrásť, začať zarábať, kúpiť si kvalitnejší materiál, prenajať priestory, absolvovať kurzy, zaplatiť ďalších ľudí. Za tie roky nám pred očami vyrástlo mnoho takýchto značiek, rodinných firiem a malých biznisov. Nie je jednoduché začať hneď na sto percent.

U nás sa spektrum ponuky stretáva s veľmi širokým spektrom dopytu. Máme zákazníkov, ktorí hľadajú krstové sviečky a košieľky, folklórne veci, ozdoby aj lacnejšie alternatívy.

Nie každý na Slovensku má v súčasnosti možnosť kupovať si drahé a dizajnové kúsky. Ľudia u nás nakupujú krstové košieľky, zavinovačky, svadobné dekorácie a drobné darčeky paralelne s autorskými šperkami, dizajnovými bytovými doplnkami, kvalitnými kabelkami, štýlovými šatami. Zároveň sa veľmi vyšvihli značky, ktoré vyrábajú praktické veci.

Momentálne sú najsilnejšími kategóriami bývanie, deti a kozmetika. Našou konkurenciou nie sú iné rukodielne obchody, ale komerčné značky, pre ktoré predstavujeme zmysluplnejšiu a lokálnu alternatívu.

sasa-miklasova-sashe
Foto: Šimon Šiplák

Bolo náročné dať dôveru ľudom, ktorí na začiatku svoje remeslo ešte nemali tak pevne v rukách?

Vzniklo to veľmi organicky. Pred dvanástimi rokmi veľa profesionálnych značiek lokálnej rukodielnej tvorby nebolo. My sme vyrástli spolu s nimi a naopak. Mnohé dodnes fungujú. Mám pocit, že rovnako, ako sa zlepšuje kvalita SAShE, sa zlepšuje aj kvalita jednotlivých značiek, ktoré ku nám prichádzajú. Stále ma to vie príjemne prekvapovať. Bolo obdobie, keď som si myslela, že sme dosiahli vrchol, nasýtili sme generáciu tvoriacich ľudí a noví už neprídu, ale oni, naopak, znovu dorástli.

Je to pre mňa neuveriteľné a veľmi pekné. Pocit, že sme tomu všetkému dali akýsi rámec, podobu, dôstojný priestor, že sme istým spôsobom naštartovali vlnu podpory domácej tvorby, je veľmi hrejivý.

Po čom je na e-shope najväčší dopyt a čo si, naopak, hľadá svojho majiteľa ťažšie?

Toto sa veľmi mení. Posledné roky nám vystrelil svadobný segment. Nevesty sú u nás schopné pokryť si potreby pre takmer celú svoju svadbu od zásnubného prsteňa cez šaty, doplnky, obrúčky, výzdobu až po darčeky pre svadobčanov.

Druhou silnou kategóriou je bývanie. Vyhľadávané sú praktické veci ako napríklad narezávač na kváskový chlieb, originálne betónové mydelničky, ľanová posteľná bielizeň či keramika. Máme krásny detský segment s oblečením a hračkami. Ten je tiež obľúbený.

Šperky, ktoré boli na začiatku naším ťahúňom sa v posledných rokoch, naopak, dosť zastabilizovali. Povedala by som, že stagnujú. Ak neovládate prácu s kovom, je náročné priniesť kvalitný šperk, ale stále sa darí prekvapovať, napríklad, nádhernými šitými šperkami alebo veľmi štýlovými porcelánovými kúskami.

Je nejaký typ produktov, ktoré na SAShE nie sú, no rada by si ich tam videla?

Nikdy som neuvažovala nad tým, že by mi u nás nejaký segment chýbal. Skôr ma mrzí, ak sa u nás neobjavujú niektoré značky, ktoré sú v tom danom segmente silné a veľmi by k nám pristali. Je to tak z rôznych dôvodov. Niektoré nestíhajú vyrábať, nechcú sa začleniť do veľkej komunity a byť v konkurencii alebo považujú SAShE za príliš mainstreamové. Ak sú to vyslovene typické SAShE značky, je mi to ľúto a až ma bolí to, ako veľmi by som ich na e-shope chcela mať. Niekedy im aj píšem a stáva sa, že sa dohodneme.

Takže medzi vašimi predajcami cítiť skôr konkurenciu ako vzájomnú podporu?

Je medzi nimi cítiť obrovskú konkurenciu. Často sme sa ocitli uprostred autorských hádok a konfliktov. Vzhľadom na to, že ide o citlivú autorskú hrdosť, máme pre to na jednej strane veľké pochopenie. Mnoho ráz sa však zároveň ocitáme medzi dvomi mlynskými kameňmi, keď je priam nemožné robiť sudcov. Na druhej strane, napríklad, keď organizujeme SAShE v Tržnici, je tam napriek konkurencii značiek veľmi priateľská atmosféra, kde si autori medzi sebou vymieňajú tovar, zhovárajú sa a navzájom vytvárajú podporujúcu komunitu.

Akí sú to ľudia? 

Ach, veľmi dobrí! Ľudia, ktorí tvoria, majú zväčša dobré srdce. Nemám pocit, že niekto, kto ho dobré nemá, dokáže rukami vytvoriť niečo krásne. To sa veľmi nezhoduje. Keď človek nemá v sebe dobro, tak z neho, prirodzene, nemôže vychádzať. Sú to štedrí a dobrosrdeční ľudia. Presvedčila som sa o tom vždy, keď sme robili nejakú charitatívnu výzvu. Videla som u nich množstvo ochoty zapojiť sa a prispieť. Ku svojim, s láskou robeným, výrobkom často ešte pošlú niečo navyše, pribalia malý darček alebo napíšu osobné prianie. Netvoria rýchlo a len kvôli zárobku. Keď človek hodiny niečo vyrába, odovzdáva ti tým kus svojho času, energie a lásky.

Dokážu vyžiť z predaja u vás alebo musia mať aj iný zdroj príjmu?

Je to veľmi individuálne, ale dovolím si tvrdiť, že len malá časť predajcov z toho dokáže vyžiť. Keď sa človek chce živiť tvorbou, je obvykle nevyhnutné, aby sa jej časom venoval naplno. V súčasnosti nie je ľahké odísť z práce, tvoriť paralelne popri nej či založiť si živnosť. Je tu strach z neistoty. My sme toho príkladom, pretože SAShE existovalo tri roky, bolo mediálne známe, no my sme sa tomuto projektu ešte stále venovali popri práci. Často po nociach a cez víkendy.

Stáva sa aj to, že niektorí opustia prácu, venujú sa svojej značke, no nie sú schopní pokryť odbyt, a teda nie sú pripravení na úspech. Živiť sa tvorbou a považovať ju za koníček, sú dve rozličné veci. Je tu nevyhnutné robiť kompromisy, vedieť produkovať dostatočné množstvo, čo už nemusí byť až tak kreatívne, vedieť robiť na zákazku, mať priestory na prácu a skladovanie, dokázať prijať nových ľudí. Na toto nie je každý pripravený, a potom sa deje aj to, že dobre rozbehnutá značka skončí, pretože nedokáže akcelerovať.

Na druhej strane je tu kopec značiek, ktorým sa darí živiť sa tvorbou, pribrať k sebe ďalších ľudí, založiť malé, často rodinné firmy. Ani veľký úspech nie je nemožný. Napríklad kozmetické značky ako Dulcia alebo Ponio, ktoré tiež kedysi boli malinké a začínajúce, dnes predávajú vo veľkých drogériách a v komerčných obchodoch. Nie je to sci-fi, dá sa to.

sasa-miklasova-sashe
Foto: Šimon Šiplák

Vieme na Slovensku dostatočne oceniť a podporiť prácu našich tvorcov?

To sú dve rozdielne otázky. Vieme ju oceniť a aj podporiť na individuálnej úrovni, no už menej na úrovni systémovej. Pokiaľ by sme na Slovensku nemali dopyt po rukodielnej tvorbe, SAShE by nikdy nebolo tam, kde je. Máme radi lokálnu tvorbu, pretože ten tradičný odkaz rezonuje v našich rodinách, je nám to blízke a vieme to oceniť. Mrzí ma však, že ju nedokážeme oceniť a podporiť z hľadiska systému.

Aj my ako projekt patríme ku kreatívnemu biznisu a malému podnikaniu, ktoré je tu na okraji záujmu. Nepotrebujeme dotácie, stačili by nám byrokraticky hladšie procesy pre tvoriacich ľudí, aby nebolo všetko len technokratické a od stola, pretože veci v podobe dvojitých odvodov a iných komplikácií predstavujú pre nich doslova polená pod nohy. Keď sú takto brzdení, veľmi ťažko rozprestierajú kreatívne krídla.

Čo by vám v tomto smere pomohlo?

Pomohlo by nám, keby sa nejakým iným spôsobom hľadelo na živnosť v kreatívnom priemysle. Čo najviac škrtí rozlet je to, že akonáhle niekto začne predávať a dosiahne obrat, ktorý je relatívne nízky, už by mal byť živnostník. Rozumiem tomu, že toto sa týka iných kategórií podnikania, v ktorých to dáva zmysel kvôli tomu, aby sa ľudia neobohacovali, ale práve v našej oblasti je to škodné.

Nejaká babička uštrikuje pár čiapok do roka, a keď dosiahne strop bez toho, aby bola živnostníčka, koná protizákonne. Vo Veľkej Británii činí kreatívny biznis 8 % HDP, v postkomunistických krajinách sú to asi 3 %, čo nie je veľa, ale je to nejaký podiel a okrem toho to má pridanú hodnotu, pretože sa tým uchovávajú tradície a je to cesta k trvalej udržateľnosti.

Keď začal covid, tak sme, napríklad, doslova suplovali chýbajúci trh s rúškami. V spojení s iniciatívou Kto pomôže Slovensku sme distribuovali našimi autormi šité rúška do domovov sociálnych služieb, ambulancií či firiem. Odvtedy sme jeden z top predajcov rúšok.

Má to silu, ale v štáte je to prehliadané. Obrovskou nadprácou sme v štátnom systéme schopní nejakú oblasť byrokraticky zmapovať, ale vôbec nie sme schopní prijať riešenia. Mám pocit, že niekam ideme, zrazu narazíme do nejakej steny a tam to všetko končí, pretože by niekto musel o niečom rozhodnúť, urobiť opatrenie, niečo zmeniť, poslať financie.

Osobne som bola členkou viacerých pracovných skupín, ktoré mali rozhodovať o progrese kreatívneho sektoru, v rámci ktorých sa stretli silní, aktívni ľudia, padli konkrétne návrhy na zlepšenie a nakoniec sa vôbec nič neudialo, nezmenilo a dokonca sa už ani nikto na výsledok nepýtal. Akoby sme nevedeli vyžadovať veci priebežne, a potom nám neostávalo nič iné, len musieť ísť protestovať do ulíc.

Mám pocit, že vedenie krajiny necíti zodpovednosť voči ľuďom vykazovať aktivitu v ich prospech, a to aj kvôli tomu, že zo strany samotných občanov neprichádza priebežný dopyt. V severských krajinách panuje medzi tými, ktorí rozhodujú a tými, pre ktorých sú tieto rozhodnutia robené nejaký prirodzený rešpekt. U nás je to do stratena – keď nikto nič nechce, tak nikto nič ani neurobí.

Čo sa však môže zmeniť v kreatívnom biznise, keď tu bojujeme o základné hodnoty v školstve a zdravotníctve? Sú to len moje dojmy a mudrujem v oblasti, kde mi to neprislúcha, ale takto to po tých rokoch práce s tvoriacou komunitou, vlastne s rôznymi ľuďmi z celého Slovenska, vidím a cítim.

Prečo je podľa teba dôležité podporovať našich tvorcov?

Dáva mi omnoho väčší zmysel kúpiť si výrobok od niekoho konkrétneho, komu tým pomôžem a podporím ho. Nemusí to zároveň cestovať cez celý svet, takže je to aj ekologické a vedúce k sebestačnosti. Rozumiem, že takáto forma nakupovania niekedy môže byť finančne nákladnejšia a je naozaj ťažké vyžadovať od niektorých ľudí v našej krajine, aby zaplatili za niečo viac, keď nemajú peniaze na potraviny. Na druhej strane sa podporujeme navzájom, ostáva to tu a celé to dáva zmysel.

V čom spočíva  zmysel rukodielnej tvorby pre ďalšie generácie?

Vidím na sebe a aj na mojom manželovi, že čím viac je každodenného stresu, rýchlych vecí a online sveta, tým viac sa v nás prebúdzajú tradície a to, čo nás v detstve formovalo. Ručne robené je presný opak ku všetkému tomu rýchlemu. Je to pomalé a zdĺhavé.

Ja si myslím, že aj pre ženy na materskej dovolenke je veľmi dôležité, aby sa realizovali a vytvárali si vlastné značky. Potrebujú vidieť aj iné výsledky svojej práce ako len obed alebo prebalené dieťatko. Majú zručnosti od svojich mám a starých mám. My sme to v detstve videli a je podľa mňa veľmi dôležité, aby to opäť videli aj naše deti. Veľmi ma na našej rodine teší, že naši chlapci vidia pracovať môjho muža s drevom a mňa tkať, háčkovať, vyrábať niečo z papiera alebo šiť hračku. Nie je im to cudzie.

Platí aj v prípade ručných výrobkov, že ten, kto je najlepší marketér, bude najúspešnejší? Alebo tu zohráva významnejšiu rolu skôr produkt samotný?

V prvom rade určite zohráva rolu produkt. Často sa stáva, že niektorí predajcovia ponúkajú kvalitný, zaujímavý a originálny produkt, ale – a toto je typický problém tvoriacich ľudí, nevedia ho predať. Nevedia ho odfotiť, napísať k nemu dobrý text, urobiť mu promo, nevedia sa presadiť. Pred pár rokmi sme si povedali, že takéto značky nesmieme prehliadať a musíme im pomôcť. Vždy mi bolo veľmi ľúto, keď som videla, že niekto prišiel s dobrou vecou, ktorá ale ešte trochu potrebuje „doťuknúť“.

Vymysleli sme aktivitu, ktorú sme nazvali „výťah“. Robili sme značkám taký „make over“. Vybrali sme rôzne, v dobrom slova zmysle, diagnózy ako napríklad to, že niekto mal dobré produkty, no mal ich zároveň veľa a ľudia sa v tom strácali. Ponuku sme preto zúžili a vyselektovali to, čo bolo najlepšie. Niekto potreboval kvalitnejšie odfotiť produkty, poradiť s online marketingom, textami… Spísali sme k tomu tiež štúdie, aby si aj iné značky na základe nich vedeli prejsť touto cestou.

sasa-miklasova-sashe
Foto: Šimon Šiplák

Našli sa na SAShE aj predajcovia podvodníci?

Takáto snaha je v ľudskej výbave. Máme adminku, ktorá by o tom vedela rozprávať, pretože rieši aj takéto typy problémov. Zasahujeme napríklad v prípadoch, keď niekto ponúka výrobky inšpirované Disney alebo inými známymi postavičkami. Nie je to vyslovene podvod a chápeme, že ľudia dopytujú aj také veci, ale na SAShE to nepatrí a zároveň musíme rešpektovať ochranné známky.

Vyskytol sa však aj prípad, keď sa dotyčný pokúsil predať u nás motorku. Keď sa jeden alebo dvakrát za celú históriu SAShE stalo, že niekto neposlal tovar, tak sme tomu zákazníkovi zaplatili plnú sumu. Ako som spomínala, tvoriaci ľudia majú dobré srdcia a toto sú u nás naozaj raritné prípady. 

SAShE si založila so svojím manželom. Akú rolu dnes zohráva vo vašej rodine? Vnímajú ho aj vaši synovia?

Korona mi predĺžila materské dovolenky a sama neverím, že nie som ešte ani part-time naspäť. Je to pre mňa niekedy ťažké, lebo SAShE sme rovnakým dielom zakladali s mojím mužom. Ja z tvorivého hľadiska a on z hľadiska IT. Bez neho by som si mohla SAShE kresliť na papier. On by zase bezo mňa možno ešte stále sedel v svojom predchádzajúcom zamestnaní. V uhle pohľadu na SAShE sme dosť rozdielni a máme časté výmeny názorov. Bývame na opačných póloch až tak veľmi, že sa do nich niekedy prirodzene staviame, aby sme skúšali hranice. Je to taký tanec, ktorý udržiava dynamiku tohto projektu.

Doma sa o tom rozprávame veľmi málo, pretože vieme, že je to výbušná zmes končiaca konfliktom, ale konštruktívnym. Obaja sme výrazné osobnosti a radi niečo dosahujeme. Často nás to stavia do nezhôd, ale zároveň to náš vzťah veľmi utužuje a baví nás, že niečo dosahujeme spolu.

Veľmi si prajem, aby naše deti vnímali zmysel SAShE a hodnotu tvorby. Keď pracujem, volávam ich, nech sa idú pozrieť na to, aké dokážu ľudia vyrábať veci, vysvetľujem im, čo je z akého materiálu, ako to bolo vyrobené, ako funguje stránka, ako pomáhame šikovným ľuďom odprezentovať ich tvorbu. Na jednej strane je mať eshop dosť ťažko uchopiteľné rodičovské zamestnanie, na druhej strane je pre chalanov tvorba prítomná aj v našej domácnosti a chápu, že ak sa niečo pekné vyrobí ručne, vie si to nájsť zákazníka cez našu stránku.

Predpokladám, že aj vďaka SAShE je váš život veľmi ovplyvnený peknotou. Čo ťa dokáže dnes spraviť smutnou alebo ťa nahnevať?

Včera som si robila na internete test osobnosti, čo inak vôbec nezvyknem, ale vyšlo mi v ňom niečo, čo úplne sedí, a teda že som estétka, ktorá sa potrebuje obklopovať peknými vecami a momentmi, chutným jedlom, dobrou hudbou, a keď to nemám, som vykoľajená. Veľmi potrebujem cítiť v živote harmóniu. To, čo ma vie z nej vytrhnúť, sú moji dvaja synovia s mužom na čele.

Som jedináčik. Dievča, ktoré odmalička kreslilo, šilo, štrikovalo. Sedelo hodiny tichučko v detskej izbe a vyrábalo. Takto som v rodičovskom dome strávila 25 rokov, potom som začala žiť s mojím mužom, založili sme SAShE a narodili sa nám dvaja chlapci, čo je veľmi dynamická energia.

V lete som bola po dlhšom čase sama v hoteli a udivilo ma, že keď som si niekde položila veci, našla som ich na svojom mieste. To bolo krásne (smiech). Môj muž si vie urobiť poriadok v hlave uprostred najväčšieho bordelu. Je to dar, ktorý ja nemám. Vie ma rozhodiť neporiadok a nepokoj, a to nielen na mojom stole alebo v domácnosti, ale aj v tejto krajine.

Musím povedať, že sa latentne cítim veľmi nepokojne a tento pocit sa zhoršuje a vplýva na moju prácu a rodinu. Snažíme sa nebyť závislí od štátu v ničom. Máme vlastné podnikanie, usilujeme sa od nikoho nič nepotrebovať, pomáhať aj iným ľudom, mať deti v inštitúciách, v ktorých majú možnosť rásť a cítiť sa slobodne, platíme za to, snažíme sa hľadať lepšie formy žitia.

Je tu však neustále prítomný pocit neistoty, či sa dovoláme spravodlivosti alebo dostaneme adekvátnu zdravotnícku starostlivosť, ak to budeme potrebovať. A v neposlednom rade ma znepokojuje, ako je vedená naša krajina a aké hodnoty a istoty tu nechávame pre naše deti. Ten pocit všeobecnej neistoty je veľmi znepokojivý. Preto som rada, že môžeme občas utiecť do SAShE sveta. Pozerať sa na zmysluplné veci, ktoré dokážu vytvoriť ľudia svojimi rukami pre potechu iných, vzbudzuje v mnohých tak potrebné pozitívne pocity.

sasa-miklasova-sashe
Foto: Šimon Šiplák

Na Slovensku nemáte vo svojej sfére takmer žiadneho konkurenta. Čo vás motivuje k zlepšovaniu sa?

Celé tie roky vznikajú projekty, ktoré nám skúšajú konkurovať a motivujú nás. Konkurencia je, samozrejme, hnacím motorom. Pre nás sú konkurenciou aj komerčné e-shopy. SAShE je nekonečný proces, stále niečo vylepšujeme a kým to vylepšíme, tak sa môžeme vrátiť opäť na začiatok, pretože to medzitým zostarlo a my chceme, aby to bolo svieže.

Pred rokmi sme sa rozhodli, že chceme, aby SAShE bolo dôstojným, štýlovým a z technického hľadiska plne funkčným a moderným miestom pre tvoriacich ľudí. Prinášať neustále technické a vizuálne vylepšenia je pre nás výzva, ale dáva nám to aj motiváciu a zmysel, snažiť sa SAShE stále robiť o kus lepšie.

Čo sme ešte zabudli povedať?

Niekedy sa vo mne bijú pracovné veci s tými žensko-materskými. Toto je téma, o ktorej je podľa mňa veľmi dôležité hovoriť, lebo sa týka obrovského množstva ľudí, rodín, párov, detí. Ženy sa dnes ocitajú v množstve rôznych, často protichodných rolí. Pracujeme, sme mamami, stále zároveň ženami, dcérami starnúcich rodičov. Tých úloh je veľmi veľa a vo všetkých z nich sa dnes očakáva úspech.

Na sociálnych sieťach obdivujeme ľudí, ktorí toto všetko zvládajú a dokonca popritom ešte dokážu aj cestovať, užívať si život, mať dokonalé domácnosti, starať sa o svoje mentálne a fyzické zdravie. To je obrovská nálož nárokov. Aj ja som súčasťou toho obrazu a o to viac cítim potrebu spomenúť aj ten druhý aspekt, a teda že všetci prežívame aj ťažké chvíle a neúspechy.

Sú dni, keď nevylezieme spod periny, plačeme, kričíme, je nám ťažko a máme pocit, že nič nezvládame. Mám dojem, že nezvládanie ako také sa stalo symbolom zlyhania, hanby. Je stigmatizované. Neísť niekam, nechcieť alebo nedokázať niečo, je považované za neúspech.

Ale každý z nás niečo nezvláda. Sú ľudia, ktorí nezvládajú ráno vstať z postele. Každý z nás má z niečoho strach a niekam nie je ochotný zájsť. Každý má svoje limity. Mám pocit, že sociálne siete nám veľmi bránia v pochopení a prijatí seba so všetkými “nedostatkami”, ktoré nám umelo diktujú. Vytvárajú ilúzie, ktoré chceme napĺňať a cítime sa zle, ak niečo nedokážeme urobiť, lebo takí jednoducho nie sme alebo skrátka len nevládzeme.

Dokázať sa zadefinovať a rešpektovať, povedať si “toto som ja a toto ja nie som” je dnes, pod nánosom očakávaní, oveľa ťažšie. A pritom život žijeme len sami so sebou. Mali by sme sa poznať. Ja sa to stále len učím.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

handmade rukodielnosť Saša Miklášová Sashe