Lýdia Machová je polyglotka, ktorá plynule hovorí siedmimi svetovými rečami. Ako jazyková mentorka radí ľuďom, akým spôsobom sa majú učiť cudzie jazyky. S Lýdiou sme sa rozprávali o jazykových zdatnostiach Slovákov, o podmienkach práce lektorov na našich školách, ale aj o tom, prečo sa cudzie reči nedajú naučiť bifľovaním sa slovíčok a lipnutím na gramatike.
Ako sú na tom Slováci s cudzími jazykmi? Vieme sa dorozumieť v zahraničí?
Sme na tom dobre, ale nemyslíme si to. Keď nás porovnám s inými národmi, tak napríklad Briti alebo Američania sú na tom veľmi biedne, neovládajú cudzie reči, pretože si všade vystačia s angličtinou. Keď chce ale vycestovať Slovák, či už len do Poľska alebo Maďarska, rodný jazyk mu nepomôže, musí vedieť po anglicky alebo po nemecky. Sme malá krajina s lokálnou rečou, nikto nám nikde nerozumie, takže motiváciu učiť sa cudzie jazyky máme vysokú. Len sebavedomie máme nízke.
Prečo je to tak?
Zrejme to pochádza zo školského systému. Keďže sme stále hodnotení a veľmi záleží na známkach, bojíme sa niečo povedať, aby sme to nepovedali zle. V cudzom jazyku sa nerozprávame, a teda si ho nemôžeme precvičovať a zlepšovať sa v ňom.
Veľakrát sa stretávam s tým, že ľudia aj majú bohatú slovnú zásobu a všeličomu rozumejú, ale neveria si. Nevedia ten jazyk zužitkovať. Ak sa tomu ale začnú venovať, tak slovná zásoba, ktorú si za roky nahromadili v škole alebo na jazykových kurzoch, sa zaktivizuje a nakoniec si povedia, že ten jazyk aj celkom dobre ovládajú. Postup u Slovákov a Čechov vie byť pomerne rýchly, pretože väčšinou máme za sebou roky pasívneho učenia sa jazykov.
Vypočujte si celý rozhovor s Lýdiou Machovou v podcaste.
Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory
