Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Začínal futbalom, hokejom a neskôr sa presadil aj v bojových umeniach. Miroslav Tavel vyštudoval odbor kondičné trénerstvo na FTVŠ UK v Bratislave, no šport ho uchvátil natoľko, že sa mu počas vysokej školy rozhodol venovať aj ako podnikateľ. Dnes sa ako spoluzakladateľ fitness centra Cvičisko okrem manažérskych úloh venuje hlavne expanzií kvalitných služieb Cvičiska.

Čo ťa na športe baví najviac?

Zlepšovanie sa, súťaživosť a preukázanie progresu v konkrétnych disciplínach. Športoval som už od úplného detstva, či už to bol futbal, hokej alebo thajský box na vrcholovej úrovni. Bavilo ma pozorovať schopnosti svojho vlastného tela a to, že človek pri športe naberá okrem svalov aj osobnostné cnosti, ako sú cieľavedomosť, disciplína alebo zdravá súťaživosť.

Na FTVŠ si vyštudoval odbor so zameraním na kondičné trénerstvo. Ako najjednoduchšie človek zistí, či je v dobrej kondícii?

Napríklad prístrojom InBody si človek môže zmerať percentuálny podiel svalov, tuku, vody a ďalších metabolických ukazovateľov v tele. Potom existujú aj štandardizované testy zamerané na výkonnosť človeka a jeho mobilitu. Sú to napríklad bežecké testy hodnotiace aeróbnu a anaeróbnu kapacitu či VO2max.

Nestačí sa riadiť iba našimi pocitmi?

Samozrejme, že o kondícii človeka napovedia aj obyčajné životné situácie ako napríklad beh na autobus či vynesenie nákupu hore schodmi. Ak človek cíti, že sú preňho tieto úkony extrémne namáhavé alebo jeho telo pri nich nefunguje správne, je zrejmé, že niekde bude problém.

Miroslav Tavel Heroes rozhovor
Foto: Martina Juríčková

Veľký vplyv na zdravie človeka má aj strava. Je lepšie sa zdravo stravovať alebo pravidelne športovať?

Človek, ktorý chce naozaj zlepšiť svoju kondíciu a zdravotný stav, by mal dodržiavať oboje, pretože ani jedno nefunguje bez toho druhého úplne správne. Nech ide o akýkoľvek športový cieľ, veľkou časťou sa na úspechu človeka podieľa aj strava.

Vraví sa, že šport vedie aj k trvalej invalidite. Je to skutočne tak?

Platí to len v prípade, ak človek športuje pod zlým vedením. Keď auto dlhodobo nenavštívi servis, tiež prestane fungovať. Pokiaľ teda človek športuje s rozumom a prispôsobí tomu svoju stravu a primerane aj suplementáciu, kompenzuje jednostranné zaťaženie, pracuje na odstraňovaní svalových disbalancií a nezabúda ani na regeneráciu, môže bez problémov športovať do veľmi vysokého veku.

Pri profesionálnom športe je to ale trochu náročnejšie, keďže tam občas dochádza k veľmi vážnym zraneniam, ktoré môžu zanechať aj trvalé následky.

Prečo nás zvykne cvičenie po čase omrzieť?

Pokiaľ je cvičenie či akýkoľvek tréningový proces monotónny, stáva sa, že pri ňom človek stratí motiváciu a entuziazmus. Preto je potrebné inovovať a obmieňať tréningové prostriedky. Vždy však treba myslieť aj na dosiahnutie stanoveného cieľa.

Taktiež je veľmi dôležité byť disciplinovaný a vytrvalý, pretože výsledky sa nedostavia ihneď. Človek na nich musí pracovať dlhodobo a nevzdať sa, keď to začne byť náročnejšie než na začiatku.

Máš pri cvičení aj ty vlastného trénera?

Keďže som začínal futbalom a hokejom, je zrejmé, že sme tam mali svojho trénera. Pokiaľ ide o fitness, pochopil som, že ak chce byť človek naozaj dobrý, potrebuje sa rozvíjať aj v inom smere, a teda budovať svoju fyzickú zdatnosť.

Tým, že sa športu venujem na dennej báze, som po určitom období trénoval sám. Ak však robím komplikovanejšie cvičenia, ako napríklad DNS (metóda, pri ktorej sa cviky vykonávajú vo vývojových polohách dieťaťa, takže kĺby sú pri nich v neutrálnej polohe), SM systém (metóda pre stabilizáciu a mobilizáciu chrbtice) či iné kompenzačnejšie cvičenia, tak mám pri sebe trénera aj ja.

Úlohou trénera totiž nie je iba naplánovať a viesť tréningový proces, ale aj motivovať svojho zverenca, komunikovať s ním a držať ho sústredeného.

Aké predpoklady by mal spĺňať dobrý osobný tréner?

Určite by mal byť zodpovedný voči sebe a hlavne voči klientovi, brať zodpovednosť za klientove výsledky a viesť ho k zdravšiemu životnému štýlu. Predsa len má v rukách to najcennejšie – jeho zdravie.

V Cvičisku kladieme veľký dôraz aj na osobnosť, teda aby bol okrem dobrého trénera aj pozitívnym a zábavným človekom.

Musí byť športový tréner zároveň aj úspešným športovcom?

Na to, aby bol človek dobrým trénerom, nemusí byť vrcholovým športovcom. Určite je dobré, aby mal priamy kontakt so športom a aby to, čo učí klienta, mal vyskúšané aj on sám. Poznám však trénerov, ktorí nemajú žiadnu športovú minulosť a sú lepšími trénermi ako bývalí vrcholoví športovci. Je to teda výhodou, no nie nevyhnutnou podmienkou.

Ako hodnotíš záujem Slovákov o šport?

Za posledných zopár rokov sa v rámci športu Slováci výrazne zlepšili. Viac si uvedomujeme benefity fyzickej aktivity a životného štýlu, ubúda naša lenivosť a sme čoraz náchylnejší na športovanie.

Prečo?

Stále viac ľudí zdieľa svoje záľuby a športové úspechy, či už ide o vrcholovú formu športu alebo rekreačnú. Cvičenia sa stalo na sociálnych sieťach veľmi silnou témou a zatiaľ čo niektorí sú na to pyšní, tí druhí to komentujú, zdieľajú a nechávajú sa inšpirovať.

Ďalším dôvodom môže byť aj narastajúci počet fitness centier a osobných trénerov. Aj to je totiž ukazovateľom, že ľudia sa čoraz viac zaujímajú o zdravý životný štýl.

Dá sa teda povedať, že sme menej leniví ako kedysi?

Určite áno.

Prečo vlastne ľudia nešportujú?

V prvom rade to je rýchla a uponáhľaná doba, pretože dnes už väčšina ľudí nepracuje od deviatej do piatej, ale tých povinností a naháňania sa za peniazmi máme čoraz viac. Stále ale platí, že ak človek bude naozaj chcieť, tak si na seba ten čas nájde.

Ako môže zaneprázdnený človek zahrnúť viac pohybu do svojho uponáhľaného života?

Každý z nás potrebuje nejakú psychohygienu, pretože z neustálej práce by sme skončili deprimovaní. Málokto napokon pracuje od šiestej rána do desiatej večer, aby si na seba nenašiel ani chvíľu času.

V prvom rade treba v sebe nájsť vôľu, spraviť prvý krok a podľa vlastných skúseností môžem povedať, že väčšinu ľudí to neskôr osloví do takej miery, že sa z toho stane ich pravidelná rutina. Najhoršie, čo môže človek urobiť, je, že to bude odkladať alebo sa predčasne vzdá.

Dá sa mentálne vypnúť aj pri technicky náročnejších športoch?

Nedá, ale pri myslení na správnu techniku človek prestane rozmýšlať nad svojimi každodennými povinnosťami, takže už aj to je preňho psychohygiena.

Pre mňa je jedným z najlepších spôsobov psychohygieny thajský box. Pri ňom sa človek musí sústrediť na viacero vecí, je tam veľký výdaj energie, zapájajú sa tam všetky končatiny a tým pádom nemám vôbec čas premýšľať nad pracovnými či inými povinnosťami.

A to hovorím len o tréningu. Pokiaľ robí človek v rámci bojových športov aj sparring (pozn. red.: sparring je forma tréningu, ktorého cieľom je trénovaného pripraviť na reakcie v strese a maximálnom fyzickom vypätí proti súperovi), tak tam vypne úplne, pretože sústrediť sa musí len na svojho súpera, seba samého a podanie dobrého výkonu.

Miroslav Tavel Heroes rozhovor
Foto: Martina Juríčková

Mnoho ľudí si myslí, že nepotrebujú trénera. Dá sa teda cvičiť a dosahovať výsledky aj bez dohľadu odborníka?

Samozrejme že sa to dá, avšak ľudia si neuvedomujú, ako veľmi si môžu uškodiť, ak budú cvičiť zle. Väčšinou sa to totiž prejaví až po niekoľkých rokoch. Človek si teda môže svojvoľne cvičiť, no ak to robí zle, po niekoľkých rokoch sa objavia problémy s natrhnutými väzami alebo problémami hrudníkovej či driekovej chrbtice. A to je dôsledok toho, že to nerobil správne.

Okrem nevedomosti v tom však zohráva veľkú rolu aj naše ego.

Môžu byť teda aplikácie s cvičebnými plánmi pre ľudí nebezpečné?

Takéto aplikácie sú fajn, ale individuálny prístup osobného trénera určite nikdy nenahradia. Aplikácia sa totiž k človeku nepostaví, neupraví jeho nesprávne držanie tela, nepovie mu, aby vysadili panvu, pri tomto cviku vytlačil kolená smerom von a aby aktivovali transversus (priečny brušný sval).

V porovnaní s individuálnym prístupom sú teda mobilné aplikácie neporovnateľné, no veľký význam majú v prípade motivácie verejnosti.

Poznám zopár ľudí, ktorí si hovoria tréneri len preto, že majú skúsenosť so zdvíhaním činiek. Môžu byť pre človeka, ktorý chce začať cvičiť, nebezpeční?

Určite, pretože tréneri a výživoví poradcovia, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie, môžu ľuďom veľmi ublížiť. Predstavte si, že vám človek zverí svoje zdravie a vy s ním budete narábať nezodpovedne bez toho, aby ste o správnom fungovaní tela vedeli aspoň základy.

Takému čosi sa snažíme zabrániť aj tým, že v Cvičisku zamestnávame iba kondičných trénerov s adekvátnym vzdelaním a boxerov s reálnymi skúsenosťami z ringu.

Thajský box ako psychohygiena Heroes rozhovor
Foto: Martina Juríčková

Do akej miery môže telovýchova na školách ovplyvniť náš záujem o šport?

Počas základnej školy som chodil do športovej triedy, kde sme boli vedení k všeobecnému rozvoju pohybových schopností, čo položilo základy k môjmu vzťahu k športu. Myslím si však, že súčasný stav telovýchovy je zanedbaný.

Samozrejme, že na tom nemajú vinu ani tak samotní pedagógovia, ako nízka úroveň zapojenia zo strany štátu. Osnovy, ktoré sa používajú na našich základných a stredných školách, sú zastaralé a pri ich modernizácii by sme mohli začať využívať napríklad aj poznatky, ktoré sú v dnešnom sofistikovanom fitness svete bežne využívané. Stalo by sa to motiváciou pre pedagógov, ale aj samotných študentov.

Viesť dieťa k športu je dôležité, pretože sa pri ňom socializuje a zároveň sa v ňom buduje disciplína, pracovitosť, ctižiadostivosť a ďalšie iné návyky, ktoré sú pre jeho rozvoj veľmi dôležité.

Nie je najväčším problémom to, ako je telovýchova hodnotená?

Som zástanca individuálneho prístupu, pretože každé dieťa alebo skupina potrebuje špecifické zaobchádzanie. Učitelia by teda mohli medzi žiakmi vytvoriť homogénne skupiny, ktorých jednotlivci sú výkonostne podobní a nastaviť im individuálny cvičebný plán.

Vďaka tomu sa posilnia aj ich vzájomne vzťahy a nadviažu dlhoročné kamarátstva.

Deliť a prispôsobovať by sa to malo aj z toho dôvodu, aby nebola telovýchova pre slabšie deti demotivujúca. A zároveň aby to nedopadlo tak, že osemročné dieťa, ktoré hrá futbal od troch rokov, bude hodnotené rovnako ako dieťa, ktoré nebolo k športu vedené vôbec, pretože má úplne iné fyzické predispozície.

Šport Heroes rozhovor
Foto: Martina Juríčková

Vieš priblížiť, kde to takto funguje už dnes?

Napríklad v severských krajinách, kde je prístup k samotnému športu úplne iný ako u nás. Inšpiráciou nám teda môže byť Švédsko, Nórsko, Fínsko a Dánsko.

Príklad si však môžeme brať aj od USA, kde sa študenti venujú vrcholovému športu už na stredných školách. Ak by to tak bolo aj na Slovensku, naši študenti by mali omnoho väčšiu ambíciu byť športovo zdatní, pretože by to dostali napríklad štipendium.

Ako je to s úrovňou vyúčby na športových fakultách?

Na Fakulte telovýchovy a športu Univerzity Komenského sme dostávali veľmi dobré informácie a vzdelávali nás profesionáli vo svojich odboroch.

Študovať trénerstvo či fyzioterapiu je ale hlavne o motivácii samotného študenta, pretože tí najlepší nevenujú pozornosť len tomu, čo ich učia na prednáškach. Počet vyučovacích hodín je obmedzený a na to, aby sme boli najlepšími, potrebujeme niekoľko násobne viac času a nadšenia.

Kto je tvojím najväčším hrdinom?

Vladimir Klitschko a Kanye West. Každý z nich sa venuje viacerým oblastiam, v ktorých vďaka svojmu entuziazmu a zapáleniu sú schopní dosahovať úžasné výsledky, ktoré neprinášajú hodnotu iba im samotným, ale aj spoločnosti. Svojim cieľom nekladú medze a veria svojmu vizionárskemu mysleniu aj vtedy, keď ich vízie svet ešte nechápe.

Chcete si vyskúšať, aké je to trénovať pod dozorom odborníkov? Prihláste sa na odber našich noviniek a jednému z vás darujeme poukaz na 2 tréningy s osobným trénerom v Cvičisku.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

fitness školstvo šport zdravý životný štýl