Vladimíra Meško Briestenská: Charita nie je jediná odpoveď na riešenie svetovej chudoby a nerovnosti. Sila je vo vzdelaní a nástrojoch na rozvoj

Veríme, že práve podnikanie je jedna z efektívnych foriem ako môžeme akcelerovať pozitívnu zmenu.

19. 7. 2020

Lucia Hirko

Spolu podporujeme ľudí, ktorí posúvajú krajinu vpred

Vladimíra Meško Briestenská začínala v diplomacii, odkiaľ si prešla kľukatou cestou až k vlastnému biznisu The Future Farm, ktorého cieľom je destigmatizovať témy mentálneho zdravia a emocionálnej odolnosti. Rozprávali sme sa o jej projekte a práci s podnikateľmi v Pakistane, spomíname rozdiely v slovenskom a pakistanskom biznise, kultúre, rovnosti príležitostí a mentálnom nastavení. Hovoríme aj o tom, ako vstup investora do hry dokáže zmeniť atmosféru vo firme.

Ako si sa dostala od diplomacie v Bruseli k podpore projektov v Pakistane? Predsa len, nie je to tradičná destinácia.

Teraz, keď sa spätne pozerám, mám pocit, že každý krok na mojej kľukatej ceste dával zmysel a priviedol ma tam, kde som dnes. Keď však bežne prechádzaš cez rôzne zákruty, máš pocit, že “och, robím veľké kariérne zmeny a možno mi to teraz nedáva zmysel, neviem, kam tá cesta vedie”. Až keď sa spätne pozrieš, tak si povieš, že všetko to do seba zapadlo ako puzzle.

Začínala som v Bruseli, to bola moja magická vízia. Diplomacia ma pritiahla aj svojím pozlátkom – vysoká zahraničná politika, cestovanie. Ale fascinovalo ma aj to, že robíš systémovú zmenu, respektíve sa na nej podieľaš.

V Bruseli som stážovala asi tri roky, po ktorých som tam mala možnosť zostať. Cítila som sa ale odtrhnutá od reality v akejsi bubline. Už vtedy som vedela, že chcem poznávať a vedieť, aké sú reálne problémy sveta a ľudí. Až cez poznanie som sa chcela spolupodieľať na zmene. A to sa dá, ak aktuálnemu stavu sveta rozumieš.

Medzitým si študovala ľudské práva v Benátkach. Čím ťa obohatila táto “zákruta” života? 

V Benátkach som sa dostala na program magistra ľudských práv a demokratizácie. Bolo to určitým spôsobom surreálne, ale najväčšiu hodnotu pre mňa mala možnosť študovať s profesionálmi z celého sveta. Od vojakov, právnikov, aktivistov až po politológov. Podmienkou na prijatie totiž bola už predchádzajúca pracovná skúsenosť.

Práve spoznávanie ostatných ľudí a ich osobných ciest ma veľmi sformovalo. Stretla som tam napríklad profesionálneho vojaka z misie v Iraku, ktorý si prišiel doplniť vzdelanie, aby do svojej práce mohol vniesť ľudsko-právny pohľad.

Vtedy som si začala upratovať svoje hodnoty. Zistila som, že sa chcem dostať do častí sveta, kde ľudia nemajú rovnaké príležitosti ako my. Chcela som ísť na miesta, kde rovnosť príležitostí, na ktoré som bola zvyknutá z domu, z Dubnice a zo Slovenska, sú neznámou. A prispieť k zmene.

Vladimíra Meško Briestenská Rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

A tak padla voľba na Pakistan?

Z Benátok do Pakistanu viedla ešte dlhá cesta. Ale áno, verím, že už tam sa zasiali semienka. Totiž počas štúdia som mala možnosť stráviť nejaký čas na misii v Kosove a to ma veľmi silno ovplyvnilo. Následne som si spravila aj tréning cez NATO ako takzvaný “Gender Advisor” pre misie v konfliktných a post-konfliktných krajinách.

Ešte skôr, ako mi prišiel Pakistan do života, som strávila čas v Londýne. Tam som mala možnosť pracovať s obrovským množstvom startupov, technologických spoločností a s investormi. Ponorila som sa do sveta, kde technológia je spúšťačom zmeny. A práve táto odbočka ma priviedla až do Pakistanu.

A čo teda v Pakistane robíte?

Spolu s mojimi dvoma spoluzakladateľmi, ktorí sa v Pakistane narodili, ale žili a pracovali v západnom svete, budujeme investičný fond a venture-building štúdio. Škálujeme a tvoríme biznisy v Pakistane a juhovýchodnej Ázii s cieľom riešiť systémové nerovnosti a chudobu cez podnikanie a investície do udržateľných biznisov. Veríme totiž, že práve podnikanie je jedna z efektívnych foriem ako môžeme akcelerovať pozitívnu zmenu.

Aký rozdiel vnímaš medzi budovaním biznisu a podnikaním na Slovensku a v Pakistane?

Tento pohľad bude vychádzať čisto z mojej skúsenosti. Napadli mi hneď dve veci. V Pakistane je ešte aj dnes podnikateľské prostredie veľmi slabo rozvinuté, najmä ak sa rozprávame o technologickom ekosystéme a inováciách. Nemajú prístup k rovnakým možnostiam mentoringu, investorom, ale ani lokálnym podnikateľským vzorom, ktorým by sa podarilo expandovať globálne. Ale ľudia sú v Pakistane veľmi podnikaví. Napríklad Karáčí, prístavné mesto na juhu Pakistanu, je známe svojou podnikateľskou dušou.

Zarazila ma ešte jedna vec. Keď v Pakistane firma testuje svoj nový produkt cez takzvaný “pilot”, už v prvých týždňoch naberú aj 50-tisíc zákazníkov. Samozrejme to súvisí s veľkosťou populácie, ktorá je momentálne okolo 220 miliónov, ale aj tak to bola pre mňa nová skúsenosť. V Londýne či v Bratislave, odkiaľ som prišla, sa za úspech považovalo už prvých 50 zákazníkov. Podnikatelia v Pakistane si túto realitu neuvedomujú. Je to pre nich prirodzené a často nemajú možnosť sa porovnávať.

Spomínala si mi aj príbeh spoločnosti, ktorá dala dokopy produkt pre obrovské množstvo farmárov a pomoc práve cez mobilný telefón.

Jeden z biznisov, ktorý spomínaš, vzdeláva farmárov v Pakistane. Aj sa tak volá, Bakhabar Kissan – Vzdelaný farmár. Vytvorili digitálnu platformu, ktorá informuje farmárov cez mobil – nemusí to byť smartfón – o tom ako sa starať o plodiny, o kvalite pôdy, ale aj o počasí, aby mohli farmári predchádzať prípadnej strate úrody. Poľnohospodárstvo je stále srdcom ekonomiky v Pakistane. Práve preto je skvelé, čo sa im podarilo.

Našli spôsob, ako cez technológiu nielen vzdelávať farmárov, ale najmä férovo a udržateľne rozvíjať ich činnosť a s tým ide ruka v ruke aj dôstojnosť. Nie charita, ale vzdelanie a nástroje na rozvoj.

Dnes firma vzdeláva cez 4,2 milióna farmárov v Pakistane.

Bola som veľmi milo prekvapená, aký obrovský dopad vytvárajú, a pritom vybudovali svoj biznis organicky, takmer intuitívne. U nás sa bijeme do hrude, že na začatie biznisu potrebuješ mať naštudované všetky najnovšie startup metodiky, knihy, a keď prídeš do Pakistanu, oni to jednoducho valcujú aj bez teórie. 

Z čoho táto firma fungovala, keď nemala investora?

Od počiatku nemali investora, to je pravda. Takzvane bootstrapovali svoj biznis, čiže vložili vlastné peniaze do jeho základov a tak ho spustili. Dnes je to platforma, ktorá reálne zarába. Farmári sú totiž ochotní zaplatiť za kvalitnú informáciu, ktorá im pridávala obrovskú hodnotu pre ich prácu a živobytie.

Táto skúsenosť mi pomohla pochopiť a otvoriť oči v tom, ako dokáže aj veľká chuť a motivácia viesť k reálnym výsledkom, úspechu a dopadu na spoločnosť. A to aj za podmienok, že v Pakistane nemajú toľko prostriedkov podpory a infraštruktúry pre podnikateľov ako v západnom svete. Aktuálne škálujeme túto technologickú firmu na globálny biznis – z 4,2 milióna farmárov chceme vyrásť na 21 miliónov. To už potrebuješ reštrukturalizovať svoju organizáciu, ale aj biznis model, aby bola viac adaptívna, aby tam fungovali efektívne procesy.

Čo si máme predstaviť pod pojmom “škálovať biznis”?

Ide o rozvoj biznisu, ktorý je založený na potenciáli dosahovať významný rast tržieb bez výrazného zvyšovania nákladov. Jednoduchšie, je to snaha priniesť produkt alebo službu väčšiemu množstvu platiacich zákazníkov za čo najnižsie náklady. Práve v tom je technológia kľúčová. Vyžaduje si väčšiu vstupnú investíciu na začiatku, ale v období rozvoja ti umožňuje rásť aj exponenciálne.

To je ten rozdiel. Keď máš konzultačný biznis, tvoj základný zdroj je človek, ľudská kapacita, a tu je len veľmi náročné škálovať. Na technológiách je skvelé to, že umožňujú firme rýchlo rásť – ak je to jej cieľom – a rozšíriť svoj dopad aj globálne.

Aká je šanca, že dostaneš na lokálny biznis, napríklad v Pakistane, zahraničného investora, ktorý ti pomôže globálne vyrásť?

Pakistan sa v tomto ohľade ešte len zobúdza. Dlhšiu dobu mal Pakistan, žiaľbohu, v zahraničí imidž ako krajina veľkého risku aj pre svoju vnútornú a geopolitickú situáciu. A práve nestabilita je pre mnoho investorov strašiakom a obávajú sa investovať. Ale situácia sa mení. Už dnes to cítiť.

Pakistan sa otvára ako priestor príležitostí zahraničným investorom, ale zároveň sa formuje aj domáca investorská kultúra. Potvrdzuje to aj fakt, že do krajiny sa po rokoch pôsobenia v zahraničí vracajú Pakistanci, z ktorých sa stávajú práve lokálni investori. Svoje skúsenosti zo zahraničia chcú zúročiť pre budovanie lokálneho ekosystému. Buď majú svoj vlastný kapitál, alebo ho dokážu pritiahnuť zo zahraničia, vďaka tomu, že poznajú domáci trh. Keď totiž prídeš ako zahraničná investorka či investor s víziou a kapitálom, ale nepoznáš lokálny ekosystém, hráčov a nemáš pojem o danej kultúre, tak len tápeš.

Aký je rozdiel medzi prístupom zahraničného a lokálneho investora v praxi?

Ja som tento rozdiel zažila práve v kontexte rozvojového sveta. Keď sme pracovali v Keni, tak sme vnímali obrovský nával zahraničných investícií. Keňa bola novým hubom inovácií v Afrike. No často to prebiehalo tak, že zahraničný investor nalial peniaze do nepripravených biznisov a founderov, odletel späť, a vrátil sa až na stretnutie výkonnej rady. Mnoho z nich malo len veľmi malú predstavu o tom, že s lokálnym talentom treba pracovať a rozvíjať ho. Že samotná finančná investícia nie je dostačujúca ako nástroj zmeny.

Naopak, pri lokálnych investoroch sme často videli snahu udržateľne inovovať. Poznajú lokálny trh, talent. Majú hlbší vzťah, motiváciu.  Zároveň však lokálni investori potrebujú edukáciu ako investovať férovo, s podmienkami, ktoré sú výhodné aj pre samotného podnikateľa. Zažili sme prípady aj v Pakistane, keď si investor vzal 60 % biznisu za investíciu v prepočte 20-tisíc eur. To sú veľmi nevýhodné podmienky pre zakladateľov firiem. 

Vladimíra Meško Briestenská Rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Poznať lokálny trh a nastavenie ľudí je dôležité aj pre samotný biznis. Počula som, že Uber sa tam neuchytil, a tak si vytvorili vlastnú lokálnu verziu.

Lokálna verzia sa volá Careem a je to firma, ktorá vystrelila do výšok, čo sa týka valuácie – hodnoty biznisu. Uber samotný sa v regióne až tak neuchytil, lebo nepoznal potreby lokálneho zákazník (tento rok prebehla akvizícia Careem Uberom). To sa deje často. Veľké globálne platformy neuspejú automaticky na všetkých trhoch. Niečo podobné sa stalo v mnohých afrických štátoch.

Zmení sa atmosféra a nastavenie firmy, keď do hry vstúpi investor?

V inom projekte, cez náš biznis The Future Farm, sme robili prieskum so zakladateľmi spoločností po celom svete. Neboli to len technologické startupy, mali sme tam napríklad aj zakladateľku siete reštaurácií. Zisťovali sme, ktoré sú hlavné stresory pre podnikateľov, čo vyvoláva tlak a dopad na ich mentálne a emočné zdravie. A výsledok? Investor sa ukázal ako jeden zo stresorov na popredných priečkach. Spomínalo sa, že je to spôsobené aj tým, že investor má primárne záujem o zhodnotenie svojej finančnej investície. A teda dáva dôraz na výkon, sleduje metriky, kontroluje, vytvára tlak.

Získať investíciu je veľký úspech pre každú firmu. Do akej miery potrebuje byť firma alebo jej vedenie firmy v tomto kroku obozretné?

Ak má firma za cieľ rásť, škálovať, externá investícia je skvelá príležitosť ako akcelerovať a zvýšiť tempo rozvoja oproti tomu, ako by biznis rástol organicky. Ale je to o voľbe a strategickom smerovaní. Aký je náš cieľ? Lebo rásť organicky je rovnako kvalitný – odlišný – spôsob budovania firmy. Je to trochu taký mýtus a trend, že hlavným merítkom úspechu je výška investície.

Ak sa pre investora rozhodnem, je dôležité byť obozretný. Koho si beriem do firmy? Akú hodnotu okrem tej finančnej mi prináša?

Napríklad v Pakistane sú zakladatelia veľmi vďační takmer za akúkoľvek investíciu a záujem. Hovoria, že to vychádza z toho, že boli ako krajina a trh dlho prehliadaní. A práve to sa potom dá ľahko zneužiť neférovými podmienkami zo strany investora. To sa snažíme dnes zmeniť.

Učíme firmy obozretnosti, na čo sa pýtať, ako si investorov preveriť, ako vyjednávať, postaviť sa za svoj biznis. Je to obojstranný vzťah. Investor si vyberá mňa a ja investora. Je dôležité, či je tento vzťah postavený na  rovnakých hodnotách, či investora naozaj zaujíma to, čo robíme, aký vytvárame dopad na spoločnosť, či ho zaujíma náš tím, či nám dokáže otvoriť ďalšie dvere a rozumie téme biznisu. Učíme podnikateľov hľadať ďalšiu pridanú hodnotu mimo tej finančnej. Získať peniaze už dnes nie je tak náročné.

Ale tiež učíme firmy zvážiť si, kedy je externá investícia naozaj potrebná. Vnímam to tak, že toto nastavenie treba systémovo zmeniť, pretože koľko som nafundraisoval nie je primárny ukazovateľ úspechu.

Je úspech vnímaný celosvetovo univerzálne?

Počas nášho výskumu, ktorý už som spomínala, sme sa rozprávali aj s podnikateľmi z prostredia Silicon Valley, čo je kolíska rýchleho, technologického sveta podnikania a inovácií. Boli sme zvedaví, či uvidíme rozdiel v ich hodnotovom rebríčku a v tom, ako vnímajú úspech v porovnaní s inými hubmi ako Austráliou, Keňou či Európou. Bez ohľadu na geografiu hovorili podnikatelia o výkone a finančnom raste. Rovnako však tieto faktory pomenovali ako hlavné tlaky, ktoré nezdravo vplývajú na ich emočné a mentálne zdravie.

Vladimíra Meško Briestenská Rozhovor
Foto: Šimon Šiplák

Spomínaš Silicon Valley – príde mi, že je to ako modla technologického západu, ku ktorej všetci vzhliadajú.

Je pravda, že keď sa napríklad v Pakistane rozprávame s podnikateľmi o tom, čo vnímajú ako modely fungovania biznisu, ku ktorým vzhliadajú a kde sa inšpirujú, tak je to smerom na západ, práve k Silicon Valley. A to sa snažíme mierne zmeniť. Je mnoho iných podnikateľských hubov, ktorými sa dá inšpirovať, a zároveň aj model fungovania – iných ako neustály “hustling”.

Tiež sme si potvrdili, že veľkú rolu v tejto systémovej zmene zohrávajú médiá. Dnes čítame hlavne o úspechoch, glorifikovaní podnikania. A že pracovať 24/7 je vlastne v poriadku. Ide aj o to, aký naratív si dávame do hlavy, a s čím a kým sa porovnávame. To sú všetko silné faktory, ktoré ovplyvňujú, čo vnímame ako úspech.

Do akej miery dokáže kultúrne zázemie a diverzita ovplyvniť fungovanie firmy?

Každý so sebou prináša do firiem svoju esenciu, návyky, kultúru, potreby, iný svetonázor. To či z tejto rôznorodosti dokáže firma vyťažiť, závisí aj od toho, či takúto odlišnosť “vypľuje” alebo sa jej otvorí a príjme medzi seba a tým pádom sa začnú jej jednotlivé časti navzájom tvarovať. To je práve otázka inklúzie. V súčasnosti je trendom, že spoločnosti sa umelo zamerajú na diverzitu. Chcú dosiahnuť konkrétne percentá. Avšak ak diverzita neprichádza s prijatím, tento model nefunguje.

Čo by si poradila firmám, ktoré z lokálneho biznisu chcú expandovať na zahraničný trh?

Začala by som tým, že je dôležité mať jasno v tom, aká je naša motivácia a cieľ. Prečo chceme expandovať na zahraničný trh? Čo chceme dosiahnuť? Často si nepoložíme tieto najzákladnejšie otázky ešte predtým, ako urobíme tak zásadné rozhodnutie pre náš biznis.

Keď máme jasno v motivácii a cieľoch, nasleduje niekoľko ďalších krokov. Urobiť si prehľad v tom, na ktorý trh je pre firmu strategické expandovať. Pretože každý trh má svoje nuansy. Pamätám si, ako kamaráti s úspešným českým startupom chceli expandovať z Čiech do Poľska a na Slovensko, ale popálili sa. Predpokladali, že tým, že sme jeden stredoeurópsky región, rast firmy bude pomerne hladký. Ale nebol. Každý trh sa správal inak. Čiže poznať trh, na ktorý cielime a pochopiť lokálneho zákazníka je základ pre takéto rozhodnutie.

Tiež musíme zvoliť model expanzie, ako napríklad partnerstvo už s fungujúcim lokálnym biznisom, franšízu. V neposlednom rade treba myslieť na to, čo to bude pre nás znamenať z právneho, finančného a tímovo-organizačného charakteru.

Každopádne by som firme, ktorá sa snaží expandovať a nemá s tým skúsenosť, odporučila nájsť si mentora či mentorku, alebo sa obrátiť na podnikateľov, ktorí už takúto skúsenosť majú. Neísť do toho sám, nájsť niekoho, kto mi vie pomôcť a minimalizovať tým risk.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

Mohli by vás zaujímať aj tieto rozhovory

biznis podpora podnikania startupy