Peter Hajduček: Úspech nespočíva v tajnom vzorci

Peťo Hajduček sa pred šiestimi rokmi rozhodol založiť jednoduchý e-shop s teniskami. V súčasnosti ho už mnohí poznáme. Ide o jeden z najvychytenejších obchodov nielen na Slovensku a v Čechách, ale postupne aj v iných európskych krajinách. Exluzívne modely tenisiek od zahraničných celebrít či známych značiek pravdepodobne nezoženiete inde ako vo Footshope. V čele tohto unikatného biznisu stojí Peťo od začiatku do konca. Je to rodák z Košíc, no momentálne pôsobí v Prahe. Okrem iného stojí za zrodom českej online marketingovej agentúry Unikum a dvakrát sa ocitol v slovenskom rebríčku Forbes 30 pod 30.

Takmer 10 rokov žiješ v Prahe. Cítiš sa viac ako Čech alebo Slovák?

Najradšej odpovedám, že sa cítim ako Európan. Som a cítim sa byť aj Slovákom, nemali by sme totiž zabúdať, odkiaľ sme. Pravdou však je, že na Slovensko sa vrátiť neplánujem a život mi viac vyhovuje v Prahe.

V čom ti Praha vyhovuje viac než Slovensko?

Praha je samostatná planéta. Férovejšie by bolo porovnávať Česko a Slovensko, a tam by som už odpoveď nemal takú jasnú. Mám pocit, že do Prahy prichádzajú talenty zo širokého okolia a tie vytvárajú kultúrne aj pracovné prostredie, v ktorom sa mi lepšie pohybuje. Vo väčšom meste mi vyhovuje aj menej pretvárky a väčšie prejavovanie vlastnej osobnosti či už skrz obliekanie alebo správanie. Mám tu väčší pocit slobody a neobmedzených možností. V novom prostredí človek začína na nule. To je ťažké, ale zároveň to umožňuje byť kýmkoľvek a robiť čokoľvek.

Polovica tvojich zamestnancov sú tiež Slováci. Čo podľa teba najviac ťahá do Prahy ich? Majú rovnakú motiváciu ako ty?

Myslím, že áno. Chcú vystúpiť z tieňa rodičov, kamarátov a zistiť, kým vlastne sú. Jedna z ťažkých a zároveň krásnych vecí na zamestnávaní mladých ľudí je, že často túto otázku ešte nemajú vyriešenú a formujú sa spolu s nami.

Môj kamarát nedávno prišiel do Prahy, pretože si uvedomil, že po pár rokoch v pohodlí domova mu uniká vlak a síce sa má fajn, ale má pocit, že má na viac a v tom mu pomôže Praha. Tu nájde profesionálov, od ktorých sa môže učiť, tu sa organizujú akcie, kde sa môže rýchlo dozvedieť, čo je vo svete marketingu a podnikania nové.

Vyriešili už niektorí tvoji zamestnanci otázku, kým vlastne sú?

Jasné. Kovo prišiel ako grafik a fotograf a dnes navrhuje naše tenisky a buduje vzťahy so značkami, ktoré predávame na globálnej úrovni. Baška začala ako part-time brigádnička a dnes riadi celú našu logistiku. Vašek mal pred Footshopom rôzne študentské brigády, u nás sa naučil riadiť firmu a dnes má vlastne podnikanie. Takých príkladov je mnoho, niektorí ostanú roky, niektorí sú kratšie a znova sa posunú. Ale dúfam a verím, že často odídu skúsenejší a sebavedomejší, ako boli.

Prečo toto títo ľudia nenájdu napríklad v Bratislave alebo v Košiciach? Ale práve vo Footshope v Prahe?

Nemusí to byť Praha ani Footshop. Podstatné je, aby odišli z pohodlia domova a svojho okolia. U nás naberáme mnoho juniorných ľudí a pracujeme s nimi. Napríklad nenaberáme operátorov zákazníckej podpory, ale budúcich country manažérov. Organizujeme country management academy, nech na tu budúcnosť nemusia čakať dlho. Máme pravidelné školenia, učíme ich pracovať s novými nástrojmi, dávame im zodpovednosť za výsledky na trhu, ktoré musia reportovať vedeniu a podobne.

Vracajú sa niektorí potom späť na Slovensko? Alebo, naopak, zostávajú v Prahe, či sa posunú ešte ďalej?

Z mojej skúsenosti sa do rodných miest nevracajú. Väčšina ostáva v Prahe, zopár ľudí sa posunie do iných miest. Tiež si všímam, že mnohí Slováci žijú v Prahe, potom sa na pár rokov odsťahujú a neskôr vrátia znova sem. Takisto mnoho ľudí odíde z Košíc do veľkej diaľky a keď im začne chýbať domov, vrátia sa do Prahy. Myslím, že Praha je skvelou kombináciou, pretože pripomína domov a ponúka aj slobodu a možnosti života v zahraničí.

Spomínal si, že máš mladých zamestnancov. V práci sa cítiš skôr ako leader alebo ako ich kamarát?

Časom sa to mení. Boli sme viac kamaráti, teraz je to viac profesné. Verím, že ak sa jeden človek môže na druhého spoľahnúť a môžu si vzájomne dôverovať, je to dôležitejšie a prínosnejšie pre oboch ako usmievať sa na seba pri nesplnených úlohách. Ja sa hlavne snažím byť transparentný, férový a úprimný. S niektorými som viac kamarát, s inými menej, ale to nemení nič na tom, že sa k sebe všetci musíme správať  zodpovedne a dodržiavať vyslovené záväzky. V mnohých projektoch a úlohách sme jeden na druhom závislí a dobre napísané zadanie poteší väčšinu ľudí viac ako dobrý vtip.

Čisto kamarátskym prístupom by si úspešný biznis nevybudoval?

Nikdy by som to nevybudoval len na základe jedného prístupu. Je to o rovnováhe. Čím je firma väčšia, tým viac sú charakter a osobnosť zakladateľa dôležitejšie. Mnohým kolegom už nemôžem osobne ponúknuť viac než víziu a zavedenie dobrých hodnôt do vzájomnej spolupráce.

Videl som firmy, ktoré sa hnali len za peniazmi a úspechom, a skončili na tom, že nemohli nabrať skutočných profíkov na dôležité manažérske pozície alebo im ľudia začali kradnúť, podvádzať, flákať sa a podobne.

Čo presne u teba znamená zavedenie dobrých hodnôt do vzájomnej spolupráce?

Uvediem príklad. Kolegyňa Lenka bola zodpovedná za otvárenie nového obchodu a práve dokončovala zmluvu, ktorá sa pripravovala niekoľko mesiacov. Rodina ju prekvapila výletom do Mexika a dozvedela sa to ako hotovú vec v najnevhodnejšom čase pre firmu. Popriali sme jej, nech si oddýchne a skúsili ju v tom čase zastúpiť.

Takisto keď s niekým nie som spokojný, začnem tým, že mu to poviem a riešim to. Dávame druhé šance, aj tretie. Peniaze u nás nie sú na prvom mieste a môj finančný manažér ma často kritizuje, že možno ani na piatom (smiech).

Čo je u vás na prvom mieste?

Zákazník. Na druhom je rast. A tým nemyslím financie, ale rozvoj projektov a ľudí, myslenie vo veľkom, snaha posúvať level, byť každý deň o kúsok lepším a vzájomne sa v tom podporovať. Tolerujeme chyby, netolerujeme pasivitu a stagnáciu.

Tie chyby ma zaujímajú. V jednom tvojom príspevku na blogu si písal, že si ako podnikateľ nemôžeš dovoliť urobiť chybu. Ak sa urobí jedna chyba pri expedícii alebo na Instagrame, nič sa nedeje. Ak urobíš chybu ty, ovplyvňuješ tým konkrétnych ľudí. Nie je však robenie chýb (aj tých tvojich) niečo, na čom sa človek najviac učí?

To je ťažko povedať. Nikto nie je dokonalý a ja mám veľkú zodpovednosť. Nechcem úspech za cenu ubližovania druhým. Ale niekedy ublížim, pretože musím spraviť denne mnoho rozhodnutí, často bez kvalitných podkladov a nie každé je vždy správne. Učím sa s tým pracovať.

Učíš sa s tým pracovať nejak konkrétne?

Rozprávam sa s ľuďmi, som čo najviac otvorený a vysvetľujem, čo robím a ako uvažujem. Snažím sa dávať pozor na to, čo poviem. Som veľmi opatrný v sľuboch, ktoré dávam. V minulosti to tak nebolo. Tiež mi pomáha vyliezť z kancelárie. Prirodzene sa viac a viac uzatvárame do vlastnej bubliny. Stretnutia s inými podnikateľmi a skúsenými manažérmi mi pomáhajú pozrieť sa na veci s nadhľadom. Raz mi môj mentor povedal, že ak nič nezmením, veľmi sa mentálne vzdialim od svojich ľudí a naše pohľady a názory sa môžu stále viac rozchádzať. Pochopil som, že je dôležité byť čitateľný a snažím sa v tomto zlepšovať.

Ty však nie si otvorený len voči zamestnancom, ale aj voči spoločnosti. Často prednášaš a nemáš problém zdieľať svoje know-how, úspechy či neúspechy. Mnohí toto všetko radšej skrývajú. Ako takýmto ľuďom vysvetliť, aby sa toho nebáli?

Verím, že úspech nespočíva v tajnom vzorci, ktorý niekto má a iný nemá. Náš úspech spočíva v tvrdej kontinuálnej práci, v tom spraviť vždy o krok viac. Nemám pred našimi konkurentmi, dodávateľmi ani zákazníkmi čo tajiť. A ak niekoho podnikanie stojí na jednom tajnom vzorci, mal by sa obávať.

Na druhej strane, zdieľanie vedomosti a skúsenosti s odbornou verejnosťou nastavuje dobré zrkadlo. Získavame vďaka tomu spätnú väzbu, získavame kontakty a záujem odborníkov. A to nám pomáha viac, ako nám ubližuje to, že niekoho trochu navedieme. Myslím, že „koláč“ je dosť veľký pre všetkých.

Z konkurencie strach nemáš?

Nie. Myslím, že omnoho viac si môžeme ublížiť my sami, ak sklameme našich zákazníkov alebo dodávateľov, ak nedokážeme dokončovať dôležité projekty a nebudeme dosť rýchlo inovovať. Svet sa mení a my sa musíme rýchlo adaptovať. Tlak prichádza od zákazníkov, nie konkurentov.

S inováciami úzko súvisí svet startupov. Považoval si ty niekedy Footshop za startup?

Myslím, že máme startup mentalitu v zmysle rýchleho rastu, v spôsobe, ako pracujeme a akých ľudí potrebujeme. Nemám však rád startupový svet hľadajúci rýchly zárobok, veľké riskovanie za cudzie peniaze a stretávanie sa na úkor skutočnej práce. Neverím, že fungujú skratky.

Čo pre teba znamenajú ocenenia typu Forbes 30 pod 30?

O tých oceneniach veľmi nepremýšľam. Záleží mi viac na priazni našich zákazníkov, dodávateľov, zamestnancov. Vážim si však, že si ma slovenský Forbes všimol, hoci pôsobím v zahraničí. Veľmi to človeka poteší. Pre mnohých ľudí, kamarátov, rodinu je ťažko čitateľné, čo robím a či je to úspešné. Ale rozumejú oceneniu od Forbes. Pomáha mi to niekedy ospravedlniť sa z nejakej súkromnej nedôslednosti (úsmev).

Ktorí Slováci ťa inšpirujú?

Inšpiruje ma mnoho Slovákov. Pred niekoľkými týždňami mi prišla Neseda od Michala Trubana, fandím zapáleným športovcom ako sú Peter Sagan, Roman Lišivka, Rišo Túry. Skvelú prácu robia Slováci v zahraničí, napríklad Andrej Pančík, Marcel Vargaeštok. Inšpiruje ma aj Rytmus, Martin Lukáč a iní umelci, ktorí prepadli svojej vášni a venujú sa jej naplno. A inšpirujú ma Slováci, ktorí si hľadajú radosti v každodennosti, nech robia čokoľvek, napríklad môj brat a jeho láska k rodine a životu ako takému.

Ďakujem za rozhovor!

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

biznis footshop startupy tenisky úspechy život v zahraničí