Matej Ftáčnik: Ak môžem trochu prispieť k tomu, aby sa zvýšila akceptácia LGBT ľudí, rád to spravím

Matej Ftáčnik je technologický podnikateľ roka 2019 a spoluzakladateľ softvérovej firmy Vacuumlabs, ktorá už osem rokov poskytuje fintechové riešenia od Tokia po San Francisco. Začali spolupracovať s talentovanými ľuďmi v našom regióne a postupne sa spojili so šikovnými podnikateľmi z celého sveta. Matej otvorene bojuje za práva znevýhodnených skupín a stojí za ideou Daylight, prvej LGBT+ digitálnej bankovej platformy v USA, ktorú vytvorili v minulom roku. V živote sa riadi niekoľkými pravidlami. Jedno z nich je, že ak si jediný, kto môže niečo zmeniť, tak musíš.

Čo ťa viedlo k podnikaniu už popri vysokej škole? Aké boli tvoje vplyvy a inšpirácie? 

Podnikať som začal vo svojich osemnástich, ale podnikavého ducha som mal už predtým. Aj vďaka otcovej pomoci som svoju prvú webstránku predal v trinástich rokoch a potom som sa začal venovať nahrávaniu audia, strihaniu videí a budovaniu webov. Takto som prežil celú strednú školu. Potom bolo prirodzené, že si založím malú firmičku a budem v tom pokračovať.

Po otcovi som zdedil silnú rétorickú schopnosť a analytické myslenie. Odmala som rád skúšal nové veci a robil ich trochu inak. Podnikanie je také malé rebelstvo. Človek si vytvára vlastný priestor pozitívnej deviácie a skúša robiť veci po svojom.

Ako sa to potom u teba vyvíjalo ďalej?

V roku 2009 sme s Radom Grežom založili startup campy, prvé stretnutia startupistov, ktoré sa konali najskôr v Bratislave a potom aj v Piešťanoch, Košiciach a v ďalších mestách. Postupne sa ich zúčastňovalo čoraz viac ľudí a v istom momente ich bolo 150. Vtedy nám spoluzakladateľ Esetu prišiel rozprávať do nejakého strašného klubu o tom, ako sa podniká a ako sa robia technologické biznisy. Povedali sme si, že je na čase, aby sme mali vlastný fyzický priestor pre začínajúcich podnikateľov a tak sme v roku 2011 založili prvý slovenský coworkingový priestor The Spot.

Následne sme sa dostali k organizovaniu startupových víkendov, hackathonov, ktoré mali veľký úspech. V tom čase Neulogy začalo organizovať prvú slovenskú startupovú súťaž Startup Awards. S Michalom Trubanom sme ju vyhrali a dostali sme sa do Silicon Valley, kde sme boli tri mesiace v startupovom akcelerátore. Zapáčilo sa mi tam a tak som sa vrátil s inou firmou, ktorej som pomáhal s obchodom.

Prešlo 10 rokov a práve v týchto dňoch sme znovu otvorili legendu a The Spot opäť funguje v iných priestoroch a s iným štandardom. Už to nie je len pre začínajúcich nadšencov a startupistov, ale aj pre viac rozvinuté firmy.

Čomu si sa venoval po návrate na Slovensko?

Povedal som si, že je potrebné rozvíjať náš coworkingový priestor a tak sme vytvorili prvý akcelerátor. Následne sme pomáhali rozbiehať fintechové startupy a našim priestorom prešli stovky podnikateľov, startupov a nápadov. Ľudia, ktorí boli v našom edukačnom programe, sú dnes úspešní startupisti. Bol to čas plný entuziazmu a pozitívneho naladenia. Väčšinu tých vecí sme robili z presvedčenia, než za nejaké šialené peniaze.

Okolo roku 2013 som si uvedomil, že mnoho z tých startupov odišlo do Viedne, Londýna či Prahy a v Bratislave ostávali ľudia, ktorí mali nejaký špecifický dôvod a bolo ich málo. Na to, aby sme mohli robiť akcelerátor, sme potrebovali viac ľudí a ich talentu. Ostalo tu však veľa skvelých inžinierov, projektových manažérov, dizajnérov.

Samuel Hapák a Tomáš Kulich vtedy už nejaký čas pracovali na Vacuumlabs a dohodli sme sa, že im pomôžem. Dnes fungujeme už osem rokov, máme 250 talentov a robíme fintechové riešenia od Tokia po San Francisco. Bolo to skvelé rozhodnutie, že sme začali spolupracovať s talentovanými ľuďmi v našom regióne a spojili sa so šikovnými podnikateľmi z celého sveta.

Čo sa z tvojho pohľadu odvtedy zmenilo v sfére startupov?

Prešla niekoľkými fázami vývoja. Zo začiatku neexistovali venture kapitálové fondy a v súčasnosti je ich väčšie množstvo. Niektoré startupy boli predané a niektoré sa premenili na firmy, ktoré dokázali vyrásť z ničoho. V roku 2009 bol Pixel Federation naozaj malou firmou, ktorá vyrástla na úspešnú organizáciu. Sygic vyrástol a bol predaný. Eset narástol ešte viac. V tom čase neexistovala Exponea a dnes je predaná. Slido začalo na víkendovom hackathone v Spote a nedávno bolo predané do Cisca. Úspešné príbehy teda vznikajú a zároveň tiež možnosti a priestory pre ďalšiu generáciu startupistov, ktorí tieto úspechy mohli vnímať. Videli, ako sa to robí, ako funguje medzinárodný biznis a majú kapitál a možnosti založiť startupy.

Podľa mňa tá scéna rastie a dospieva. Je tu čoraz viac firiem, ktoré majú overené, že ich produkt je pre zákazníkov užitočný, vedia na tom zarábať a chcú to škálovať. Samozrejme by som bol radšej, keby ich bolo ešte viac, no náš región je obmedzený v počte talentovaných ľudí a atraktívnosť Slovenska je malá. Preto čoraz viac ľudí odchádza do zahraničia a nie naopak. Možno keby sme vedeli podnikateľské prostredie zlepšiť pre inovatívnych podnikateľov, tak by sa to mohlo otočiť a mohlo by sa viac ľudí vracať domov a budovať to tu.

A keby si slovenské startupové prostredie porovnal so zahraničným, v čom je rozdiel?

Dnes už nie som úplne zorientovaný v tejto oblasti, pretože riešime biznis trochu inak.

Ale navnímal som, že ekosystém, ktorý by mal vzniknúť a podporovať startupy, je u nás v porovnaní zo zahraničím slabší. Aj kvôli tomu niektoré firmy odchádzajú do zahraničia. Rozdiel spočíva napríklad v množstve investorov, talentovaných ľudí, či tých, ktorí si tým všetkým už prešli. Je ich omnoho viac v zahraničí.

Takže jeden z problémov je, že je scéna malá a nie je vyhradená. Napríklad Londýn je obrovským centrom pre fintechové firmy. To znamená, že keď chce niekto vybudovať niečo v tejto oblasti, ide do Londýna. Keď sa chce venovať bezpečnosti, ide do Tel Avivu. Ak je to móda, tak smeruje do LA alebo do Paríža. Pre zelené technológie vyhľadá buď Stockholm alebo Helsinki. Slovensko úplne nemá špecializáciu. Tvárime sa, že to môže byť automotive alebo fintech či herný priemysel, ale v realite nie sme tak silní v porovnaní s inými centrami.

Nedávno ste spoločne s Mastercard a Slovenskou FinTechovou asociáciou otvorili prvý slovenský FinTech Hub. Čo si od tohto projektu sľubujete?

Spolupodieľať sa na jeho otvorení bolo pre nás veľmi prirodzeným krokom, ako pomôcť spoločnostiam rásť vo fintechovom sektore, ktorý je veľmi špecifický a v ktorom máme bohaté skúsenosti s klientmi z celého sveta.

Chceme prostredníctvom tejto platformy zlepšiť digitálne finančné inovácie a konkurencieschopnosť slovenského trhu. Program Hubu je navrhnutý tak, aby inovatívnym firmám pomohol zefektívniť go-to market stratégiu, otestovať produkt či službu v reálnom prostredí a pripraviť ju na investičný proces. Nielen, že je Fintech Hub otvorený, ale už aj prijíma záujemcov, ktorí musia prejsť prijímacím procesom.

Prečo ste sa rozhodli založiť práve softvérovú firmu, ktorá poskytuje fintech riešenia?

Bolo to prepojenie poznatku, že sme v regióne nemali veľa startupistov a podnikateľov, ktorí by chceli robiť biznis na globálnej škále a toho, že sme tu na druhej strane mali veľa talentovaných inžinierov, dátových analytikov a dizajnérov, ktorí majú záujem robiť na svetových projektoch, ale nechcú sa presťahovať do zahraničia. Začínali sme teda tým, že sme chceli prepojiť talentovaných ľudí zo Slovenska, potom aj z Česka a Maďarska so svetovými projektami, ktoré majú šancu zmeniť danú oblasť a definovať to, čo sa v rámci nej bude diať.

Spomínaš talentovaných ľudí, na ktorých je firma postavená a ktorých ste postupne nachádzali aj v zahraničí. Ako zvládate riadiť medzinárodný tím a ako pomáhate ľuďom rásť?

Riadiť ľudí rôznych národných kultúr a identít je vždy zaujímavé a zároveň je to výzva. Obzvlášť, keď máme vo firme ľudí z Ameriky, Írska, Grécka, Maďarska, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Vietnamu či Indie. Najskôr bola firma rýdzo slovenská, potom sme expandovali do Česka a rozprávali sme sa stále po slovensky. Následne sme expandovali do ďalších krajín a transformácia do angličtiny bola prvým veľkým momentom. Týkalo sa to nielen obchodu a marketingu, ale celej komunikácie vo firme.

Od začiatku sme transparentnou firmou a naši ľudia vedia, aké máme platy, koľko firma zarába, koľko míňame, aké sú profity, kam investujeme, a tak majú všetci prehľad o finančnom stave spoločnosti. Zároveň sme firma, ktorá sa chce o úspech deliť so svojimi ľuďmi. Preto máme na to vyhradenú tretinu akcií spoločnosti a dávame možnosť ľuďom, aby sa zapojili. Takže na konci roka ide veľká časť dividend aj im.

Tiež je pre nás dôležité, aby sme boli firmou, ktorá nediskriminuje a podporuje inkluzivitu. Máme vo vedúcich pozíciach ženy, LGBT ľudí a tiež ľudí z rôznych kultúr. V rámci Slovenska sme jedným z veľkých podporovateľov LGBT komunity, ktorá to tu nemá ľahké. Rodina je pre nás dôležitá a máme zabezpečenú starostlivosť o deti, takže keď si ľudia donesú do kancelárie svoje deti, má sa kto o ne starať. A mnohé ďalšie veci.

Talentovaní a šikovní ľudia sú pre nás alfa a omega. Ku každému sa správame rovnocenne a nemusíme ich kontrolovať. Dávame im priestor, slobodnú vôľu rozhodnúť sa, aby sme mohli spoločne formovať firmu a aby sme boli zajtra lepší, ako sme dnes.

Predpokladám, že sa postupom času vyvíjala nielen firemná kultúra, ale aj tvoja pozícia. Ako sa menila a čomu všetkému sa v rámci svojej pozície vo firme venuješ?

Zo začiatku som bol jediný obchoďák vo firme, ktorý prinášal biznis spoločnosti. Bolo to dovtedy, kým sme mali 100 ľudí. Dnes je to úplne inak a máme medzinárodný obchodný tím a asi všetci sú vo veku môjho otca s dlhoročnými skúsenosťami na trhu.

Je zaujímavé vidieť tú veľkú zmenu môjho pracovného dňa. Niekedy som komunikoval priamo s klientmi a snažil som sa ich presvedčiť, aby s nami spolupracovali. Dnes je to o manažovaní a spolupráci s obchodným a marketingovým tímom. Našou víziou a misiou je, že chceme pracovať pre klientov, ktorí definujú našu oblasť. Takže to nie sú ľubovoľné projekty, ale také, ktoré sú v niečom výnimočné a špeciálne.

Druhá časť mojej práce sa týka členstva v predstavenstve spoločnosti. Týka sa kultúry, investovania do projektov, otvárania nových spin offov. Ako firma už nie sme len softvéroví vývojári, ale máme v portfóliu šesť či sedem malých firiem, ktoré sme založili. A máme tiež veľa ďalších nápadov, ktoré by mohli v budúcnosti pozitívne vplývať či už v lokálnom, alebo globálnom prostredí.

Viem, že návod na to, ako vybudovať úspešnú firmu neexistuje, ale ako to vnímaš z tvojho pohľadu. Čo bolo a je vo vašom prípade pri budovaní firmy dôležité?

Úspešní ľudia si vždy myslia, že sú úspešní kvôli tomu, že niečo dobre spravili, kdežto šťastena je tiež veľkým elementov úspechu. Takže je v tom veľa šťastia. A čo je to šťastie? Nejaký kus náhody, ale využiť príležitosť sa dá len vtedy, keď je človek pripravený a má oči otvorené. Takže je dôležité chystať sa, učiť sa a keď príde nejaká príležitosť, ktorá v niektorých oblastiach chodí častejšie ako v iných, tak ju treba využiť a pustiť sa do nej.

Začínajúcim podnikateľom by som poradil vytrvať. Prvých pár rokov je to pomalé, náročné a podnikanie nie je o jednej veci, ktorú treba spraviť, ale o tisíc malých zlepšeniach, ktoré sa robia zo dňa na deň. Dá sa rásť, len treba ísť na to postupne.

Dôležité je tiež byť verný svojim hodnotám. Zo začiatku to možno nie je očividné, ale z dlhodobého hľadiska sa to prejaví. Byť verný svojím vnútorným presvedčeniam a nerobiť rozhodnutia, ktoré by kompromitovali rebríček hodnôt spoločnosti. Pretože ako lídri, aj keď sa to niekedy nezdá, ukazujeme príklady všetkým ľuďom vo firme.

Spomínal si, že podnikanie so sebou prináša aj ťažké obdobia. Ako to bolo u teba? Ak nejaké prišlo, ako sa ti ním podarilo prejsť?

V živote sa riadim niekoľkými pravidlami. Jedno z nich je, že ak si jediný, kto môže, tak musíš. Viem, že je to z komiksu, ale veľmi sa mi to páči. Mám pocit, že na Slovensku je relatívne málo ľudí, ktorí majú ambíciu niečo zmeniť a preto je v menších krajinách o to dôležitejšie konať, ak je to v našich silách. Niekedy sa len treba zaťať a ísť cez to.

Ale na to, aby sme mali motiváciu, potrebujeme vidieť cieľ, kam ideme a vedieť, že naše kroky dávajú zmysel. Je dôležité zjednotiť sa na vízii so spoločníkmi alebo kolegami a povedať si, že za tým chceme ísť. Potom už len systematicky pracovať a ono sa to postupne bude zlepšovať. Keď robíme veci, ktoré nám dávajú zmysel, tak sa do cieľa vieme dostať. Ani Rím nebol postavený za jeden deň, všetko chce svoj čas.

Možno je tiež dôležité nebrať sa príliš vážne a nevnímať to tak, že ak sa nám každý týždeň nedarí rásť, tak je to katastrofa. Brať to skôr ako sériu experimentov. Každé podnikanie je experiment. Aj my skúšame a nevieme či všetko vyjde. Každá fáza podnikania je úplne iná a je dôležité skúšať a ak to nevyjde, poučiť sa z toho. Povedať si, čo sme sa z toho naučili, čo spravíme nabudúce inak a o čo sme múdrejší. Učíme sa na vlastných chybách a sú to ponaučenia, ktoré s nami ostanú celý život.

Akým spôsobom si udržuješ pozitívne myslenie?

Som prirodzene pozitívne naladený. Ako malý som mal to šťastie vyrastať pár rokov v Amerike a asi sa z toho amerického pozitívneho naladenia niečo na mňa nalepilo. Nie veľa mojich kolegov to dobre znáša, ale je to niečo, čo naozaj pomáha. Myslieť na to, že na konci bude všetko dobre a keď nie je dobre, ešte nie je koniec. V podnikaní je to prospešné.

Jednou z dôležitých vecí je vybrať si s citom a zodpovedne svojich spoločníkov. Pretože tá cesta je ako manželstvo, pri ktorej platí “v dobrom aj v zlom, na život aj na smrť”. Preskákali sme si toho spolu veľmi veľa a aj toho zlého, no zomkli sme sa a dôverujeme si. Je to najcennejšie. Nikto nie sme dokonalí, no sme spojení na základných hodnotách dôvery, transparentnosti a vzájomného rešpektu.

Ako pristupuješ k ťažkým rozhodnutiam?

Tie prichádzajú často. Rozhodnutie musí byť v rámci nášho hodnotového rebríčka. Kontext situácie a to, ako sme sa rozhodli, zdieľame s kolegami. V ťažkých momentoch si treba priznať, že sme spravili chybu a poučiť sa z toho. Vyjsť z tej situácie najlepšie, ako je v našich možnostiach. Nejde o život a ak niečo nevyjde, treba to brať s nadhľadom a ako súčasť cesty.

Keď som bol mladší, tak sa mi ťažké rozhodnutia robili veľmi ťažko. Ale postupne som sa naučil, že ich treba hlavne spraviť naraz a ísť ďalej. Skúsiť niečo prvýkrát je najťažšie, potom to už bude len ľahšie.

Akým spôsobom sa dá podnikať so spoločenským rozmerom a ako môžu podnikatelia zo súkromného sektora priniesť pozitívnu zmenu do spoločnosti?

Rovnako ako každý iný občan. Výhoda podnikateľov je to, že majú možno trochu viac zdrojov, ktoré na zmenu môžu využiť. Môžu ísť príkladom a ukazovať, ako sa dá charakterne a eticky podnikať alebo zasponzorovať nejaké veci, ktoré v spoločnosti chýbajú a nie sú na to prostriedky z verejných alebo iných zdrojov.

Ďalšou možnosťou je motivovať kolegov a ukázať im možno nejaký iný spôsob fungovania života a ísť hlavne príkladom. Napríklad ukázať mladým LGBT ľuďom, že sa dá byť úspešným podnikateľom, no hlavne, že sa to dá aj napriek tomu, že nás spoločnosť úplne neprijíma.

A ako to bolo vo vašom prípade? Mysleli ste na vplyv na spoločnosť už na začiatku alebo sa to postupne vyvíjalo s tým, ako firma rástla?

Myslím si, že nemáme nejaký veľký vplyv na spoločnosť. Sme len na začiatku. Nemám pocit, že by sme nejakú signifikantnú zmenu v spoločnosti spravili, ale zároveň si myslím, že každá malá vec sa počíta. To znamená, že keď sa našich 250 kolegov skúsi správať a žiť podľa pravidiel, ktoré máme a podľa ktorých fungujeme, tak tú malú zmenu a transparentnosť, otvorenosť môžu ukázať svojim blízkym. A aj to, že takýto prístup môže byť vhodný aj v širšej spoločnosti. Môže to trochu spoločnosť formovať a zlepšovať.

Pre niektorých CEO z našich dcérskych firiem je dopad na spoločnosť kľúčový. Jeden zo spoluzakladateľov inovatívnej právnickej spoločnosti naozaj chce zmeniť to, ako sa pristupuje k advokácií a právu na Slovensku a v Čechách. Je tým pozitívne posadnutý a chce to zmeniť. Zároveň naša LGBT banka je celá misia so spoločenskou zmenou, ako zlepšiť prístup k financiám a k finančnému zdraviu. Každá z našich menších firiem má menší či väčší spoločenský dopad.

V rámci nášho biznisu veríme, že každé zlepšenie a revolúcia v spoločnosti išla cez peniaze. A keď dokážeme zmeniť to, ako sa pristupuje k peniazom, či už cez krypto projekty alebo fintechy, ktoré staviame, tak pozitívne vplývame na spoločnosť a ľudí, ktorí sú okolo nás. Vyberáme si projekty, ktoré vedia dať ľuďom nástroj, ktorí im zlepší život.

Zároveň som presvedčený, že môžeme robiť viac vecí, ktoré aj v budúcnosti robiť budeme. Kvôli tomu, aby sa na Slovensku, v Česku či Maďarsku lepšie žilo.

Stojíš za ideou Daylight, prvej digitálnej bankovej platformy v USA, ktorú ste vytvorili v minulom roku. Reagovali ste tak na finančné potreby viac ako 30 miliónov Američanov, ktorí sa k LGBT komunite hlásia. V čom sa líši od iných bankových platforiem a prečo si sa rozhodol pustiť do tohto projektu?

Vo Vacuumlabs sme odborníci na fintech. V Hongkongu alebo v UK sme pracovali na vytvorení digitálnych bánk. Videli sme, aký to môže mať dopad a ako to môže ľuďom uľahčiť prístup k financiám.

Ako gay vnímam, aké má LGBT komunita problémy a napríklad aj to, aký zlý má prístup k financiám. Zároveň viem, že ak chceme systematicky pomôcť komunite, musíme jej pomôcť pri prístupe k financiám a k financovaniu. Nie je nič lepšie, ako vytvoriť novú banku, ktorá odstraňuje systémové diskriminácie a prináša možnosť ľuďom férovo dostať hypotéku, pôžičku na náhradné materstvo alebo adopciu, ktorá stojí v USA 120 000 dolárov a mnoho ďalších vecí. Napríklad aj prístup k finančnému poradenstvu, ktoré je pre LGBT ľudí špecifické, pretože naše životy sú predsa len trochu iné. Za mňa sme Daylight založili preto, aby sme dokázali pomôcť komunite, a to prostriedkami, ktoré najlepšie poznáme.

Aký bol proces jej vzniku od prvotnej myšlienky k prvým zákazníkom?

Je to banková inštitúcia, takže to trvá dlhšie ako pri startupoch. Trvalo nám 12 mesiacov, kým si prví zákazníci stiahli aplikáciu. V bankovom svete to bolo aj tak šialene rýchlo, pretože to typicky trvá 18 a viac mesiacov.

Nie je to však len o technológii, ale aj o pochopení zákazníkov a ich reálnych problémov. Pretože ja som v rámci LGBT možno to G, ale musíme reprezentovať všetkých a zároveň pochopiť ich problémy, systémové problémy a rozlíšiť to, čo vieme či nevieme riešiť. A ako nastaviť propozíciu tak, aby naozaj rezonovala a aby to nebola len banka s dúhovou kartou. To sme chceli od začiatku. Mať produkt, ktorý bude mať reálny dopad. Sme radi, že sa k nám pridala VISA ako náš partner a tiež ďalší investori, ktorí vstupujú do projektu a pomáhajú nám zmeniť prístup k financovaniu.

Ako vníma slovenská spoločnosť LGBT komunitu z tvojho pohľadu?

Nie úplne slávne. Nemyslím si, že má väčšinová slovenská spoločnosť pozitívny a dobrý pohľad na LGBT komunitu. Bohužiaľ je ovplyvňovaná rôznymi médiami, ktoré píšu o tom, akí sme zlí, zvrhlí, ako chceme zničiť svet, ako kradneme manželky, manželov a deti. To nám nepomáha. Akceptácia LGBT ľudí na Slovensku dlhodobo klesá. Približne pred desiatimi rokmi bola akceptácia 60 %, dnes je to 39 %. Nie sú to dobré čísla.

Ľudia sa boja neznámeho. Mnoho ľudí nevidelo gaya či lesbu alebo ľudí rovnakého pohlavia držiac sa za ruky. Neuvedomujú si, že to môžu byť pokojne ich susedia, ktorí im pomáhajú. Vnímajú ich len ako perverzákov v novinách alebo o nich počúvajú v kostoloch. To je škoda, pretože sme tu. Sme vaši susedia, učitelia, podnikatelia, farmaceuti. Ľudia s potenciálom, od ktorých sa dá niečo naučiť a mnoho ľudí to nechce prijať.

Ak môžem trochu prispieť k tomu, aby sa akceptácia zvýšila, aby mladí ľudia, ktorí to doma povedia, neboli vyhadzovaní na ulicu a neboli vydaní napospas osudu len kvôli tomu, že majú radi niekoho s rovnakým pohlavím, tak to rád spravím. A aj keď ma niekto bude kvôli tomu hejtovať, je to niečo, čomu verím a budem to podporovať. Zlepšiť život LGBT ľudí na Slovensku je jednou z mojich životných misií.

Čo by mohlo byť inak a čo by sme mohli zlepšiť?

Keď človek vidí diskrimináciu, či už na pracovisku alebo vo svojom okolí, tak na ňu treba poukázať a postaviť sa na stranu minority alebo toho človeka, ktorý je diskriminovaný. Povedať, že toto sa nebude diať v mojoch vchode, na mojej ulici či v meste, v ktorom žijem. Je dôležité ukázať, že v tom ten človek nie je sám.

Všimla som si, že si prešiel neuveriteľnou zmenou a podarilo sa ti za 9 mesiacov schudnúť viac ako 50 kíl. Čo všetko za tým bolo a ako svoju premenu vnímaš dnes?

Pred dva a pol rokom som si uvedomil, že to vyzerá tak, že Vacuumlabs môže byť úspešná firma a budeme zjavne rásť. A načo byť úspešný podnikateľom s nadváhou a zdravotnými problémami? Vstúpil som si do svedomia a rozhodol som sa zmeniť seba samého.

Vďaka spolupráci so skvelými doktormi sa mi podarilo urobiť životnú zmenu a zmenil som celkovo prístup k životu. Podarilo sa mi schudnúť a váhu si udržať. Je to o nastavení mysle a o tom povedať si, že stačí a niektoré veci jednoducho netreba robiť. Stal som sa abstinentom, v rámci možností sa zdravo stravujem, športujem a cítim sa omnoho lepšie.

V rámci toho som zmenil aj svoj hodnotový rebríček, uvedomil si, čo je alebo nie je dôležité a čomu chcem venovať viac času do budúcna. Je to nielen práca s mysľou, ale aj o hľadaní rovnováhy. Na konci dňa mi to pomohlo aj v tom byť produktívnejší, efektívnejší a podľa mňa aj lepší v rámci podnikania a biznisu. Dáva mi to viac slobody a mentálnej kvality. Správny spánok, pohyb a dobrá strava sú základom na to, aby mohol človek robiť veľké veci v živote.

Už dlhší čas prežívame zvláštne a napäté obdobie. Čo ti v týchto dňoch robí radosť?

Radosť mi začali robiť maličkosti. Predtým som mal ročne sto letov a každý rok som precestoval štyrikrát okolo zemegule. Počas posledného roka som mohol spomaliť, vstúpiť do seba, venovať sa viac rodine, partnerovi a teším sa z toho. Napríklad mi robí radosť to, že som si zrekonštruoval byt, teším sa z toho, že ideme na prechádzku, z toho, že si doma môžem navariť. A tiež z toho, že nemusím byť každé štyri dni v lietadle. Na druhej strane mi to aj chýba a chcel by som to už opäť zažívať, ale súčasnú situáciu musíme prijímať. Vidíme slnko na konci tunela, tak už len vydržať.

Ak sa vám tieto myšlienky páčia, zdieľaním pomôžete k ich šíreniu. Ďakujeme.

biznis fintech inkluzia LGBT startupy